V roku 2017 uplynulo 130 rokov od narodenia umelca a pedagóga Miroslava Syllu, ktorý dvadsať rokov svojho plodného života strávil v Skalici.
Miroslav Sylla sa narodil 15. januára 1887 v Kostelci nad Labem ako deviate z desiatich detí řídícího učiteľa Jozefa Syllu a jeho ženy Adely Syllovej, rod. Stehlíkovej. Po skončení meštianskej školy študoval na reálke v Královských Vinohradoch v Prahe a výtvarné vzdelanie získal v rokoch 1904 – 1905 na večerných kurzoch figurálneho kreslenia u prof. Alexandra Jakescha na umeleckopriemyselnej škole v Prahe, potom u Vladimíra Županského. V rokoch 1906 – 1909 tu absolvoval štúdium u profesorov Emanuela Dítěho, Jana Preislera, Karla Vítězoslava Maška a v rokoch 1909 – 1910 v špeciálnej škole dekoratívnej architektúry prof. Jána Kotěru. Navštevoval tiež prednášky z estetiky a dejín umenia u prof. Hostenského a Antonína Matejčku (1905 – 1906), prednášky o architektúre na ČVUT v Prahe (1910 – 1911). Podnikol študijnú cestu do Drážďan, Krakova, Paríža a viacerých miest v Taliansku.
Ako pedagóg začal pôsobiť vo funkcii asistenta kreslenia na Reálnom gymnáziu v Přerove (1911 – 1912) a potom v Kroměříži. Tu sa zoznámil s MUDr. Pavlom Blahom zo Skalice: … soudružnost, obětavost a národní nadšení. Ono vyzařuje z té bodré, bystré tváře doktora Blahy, s nímž jsem se seznámil na podzim v roce 1914 v Kroměříži, kde působil jako vojenský lékař … Blaho spíval. Přidal jsem se k němu zváben mythem janošíkovským, tak jsme spívali dlouho do noci a nikdo nás nerušil… Když jsme vyšli do tiché noci, řekl: Synečku, ty mosíš k nám do Skalice. (Sylla, M.: Z bouřlivých časů, s. 9.) Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol Sylla v roku 1915 povolaný na front do mesta Meran v severnom Taliansku a po jej skončení v roku 1918 prišiel do Skalice.
Oženil sa s dcérou známeho moravského učiteľa a spisovateľa Matúša Beňu Svatavou Beňovou. Narodila sa v Blatničke 8. februára 1890, absolvovala učiteľský ústav a umeleckopriemyselnú školu vo Viedni. Už počas štúdií sa venovala priemyselnému dizajnu a módnemu návrhárstvu. Pri svojich návratoch za otcom do Velkej nad Veličkou sa zoznámila s Miroslavom Syllom a po vydaji mu obetavo stála celý život po boku. V Skalici žili najprv v dome blízko námestia na Žabej (dnes Gorkého) ulici, neskôr v novej vilke na súčasnej Hollého ulici. Postupne sa im narodili deti Jiří, Eva, Bohuslav a Svatava sa venovala ich výchove. Ako členka Umeleckej besedy slovenskej sa zúčastňovala spoločných výstav, vystavovala tiež so skupinou Horňáckych umelcov vo Velkej nad Veličkou. Výtvarné diela Svatavy Syllovej–Beňovej sú vo vlastníctve mnohých rodín najmä na Morave, ojedinele v galériách. Maľovala portréty, krajiny, kvetinové a iné zátišia, akvarelom zachytávala život rodného Horňácka; prácu žien na poli, deti pri pastve, kúpaní, hrách. Zaujímala sa o etnografiu a stvárňovala zariadenia starých domácností, kroje, ľudí pri náboženských a tradičných slávnostiach.
Po vzniku Československej republiky Československá dočasná vláda na Slovensku, pôsobiaca niekoľko dní v novembri 1918 v Skalici, považovala otvorenie gymnázia v Skalici už ako slovenského za jednu z prvoradých úloh. Venovali mu pozornosť i na formujúcom sa pražskom Ministerstve školstva a národnej osvety a Dr. Jaroslav Vlček preň zostavil zbor prevažne z profesorov českej národnosti v zložení Bohuslav Baudys, Jozef Bezděk, Jozef Filouš, Jozef Fridrich, Dr. Matej Hések, Rudolf Hikl, Jozef Kraus, Ľudovít Neckár, Viktor Přerovský, Konrád Rotrekl, Miroslav Sylla, Dr. Stanislav Treybal, Ján Úlehla. Dňa 16. decembra 1918 gymnázium slávnostne otvorili, pričom sa študentom prihovorili riaditeľ gymnázia Jozef Rozim, MUDr. Pavel Blaho a Anton Štefánek. V rámci výpomoci české a moravské školy zasielali do Skalice učebnice, knihy, pomôcky. Profesori zriaďovali knižnicu a kabinetné zbierky, všetky vznikli už v roku 1919.
Miroslav Sylla nastúpil na skalické gymnázium 1. decembra 1918 ako dočasný profesor, od 1. septembra 1919 profesor. Vyučoval matematiku, geometriu a predovšetkým kreslenie, menej ručné práce, krasopis, nemčinu. Bol triednym učiteľom a spravoval zbierky učebných pomôcok pre kreslenie, umeleckú výchovu a výzdobu školy, zbierky matematicko–geometrické. Ako nepovinný predmet učil dve hodiny týždenne voľné kreslenie na vyššom gymnáziu, s výkladmi o grafike a histórii umenia. Žiaci prvý rok začali kreslením perspektívnym, figurálnym a maľovaním zátiší, v 2. polroku chodili skicovať miestnu architektúru. Miroslav Sylla motivujúco vplýval na študentov, organizoval návštevy výstav v Skalici, Hodoníne a blízkom okolí, predovšetkým kolektívnych výstav Sdružení výtvarních umělců moravských, tiež výstav jednotlivých členov, Frantu Uprku, Stanislava Lolka, slovenských umelcov a pod. V školskom roku 1919/1920 vypomáhal na gymnáziu vyučovaním slovenčiny a nemčiny i Matúš Beňa, vtedy už vo výslužbe.
Krátko po vzniku Československej republiky, 10. novembra 1918, vznikla v Skalici ako prvá na Slovensku Telovýchovná jednota Sokol, o ktorej založenie sa bezúspešne usilovali už pred prvou svetovou vojnou. Sokol mal zameraním, množstvom a rozmanitosťou rozhodujúci podiel na podujatiach v meste, najviac pozornosti však venoval športu. Pedagógovia gymnázia sa aktívne podieľali na spoločenskom a kultúrnom živote mesta a v Sokole pracovala väčšina zboru. Miroslav Sylla sa zapojil hneď po príchode, jeho hlavným záujmom bola práca v divadelnom odbore Sokola. Stal sa aj obľúbeným hercom ochotníckych divadelných predstavení. Spolu s manželkou Svatavou pomáhali návrhmi a výzdobou scén a divadelných kulís, napr. v detskej divadelnej hre Tajomný dub, Koptovej aktovke Jejich lidská tvár, Čínske zrkadlo. So študentmi Vladimírom Clementisom, Jankom Blahom, Alžbětou Turečkovou–Čambalovou a ďalšími v réžii kolegu Zmatlíka sa podieľal na uvedení divadelnej hry od Jiřího Mahena Jánošík, preloženej Clementisom z češtiny. Sám účinkoval v úlohe Jánošíka. Dva razy ju uviedli v rámci gymnaziálneho majálesu v máji 1920. Hry uvádzali v sokolovni, v hostinci U Klvačkov a v Katolíckom kruhu, niekedy i s viacerými reprízami. V júni 1920 zorganizoval školský výlet vyšších ročníkov do Prahy na sokolský zlet na vystúpenie dorastencov. V prednáškovej činnosti na pôde školy, Sokola či Okresného osvetového zboru sa venoval významným českým umelcom a osobnostiam.
V roku 1922 si členovia Sokola vybudovali svojpomocne (prestavbou pôvodnej budovy mliekarne z roku 1903) sokolovňu – prvú na Slovensku, spolu s viacúčelovým ihriskom. Veľké zásluhy na jej vybudovaní mali starosta Sokola Makovský a Miroslav Sylla (uvádzaní medzi tromi členmi s najväčším počtom odpracovaných hodín: Hofbauer 358, Makovský 278, Sylla 235). Navrhoval a realizoval vonkajšiu i vnútornú výzdobu budovy, jeho dielom sú vonkajšie sgrafitá, ako i bohatý reliéf pri vchode, ktorý zanikol v bližšie neurčenom období.
Miroslav Sylla sa stal taktiež výtvarným poradcom Družstva pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu, tzv. výšivkárskeho družstva, ktoré v Skalici pôsobilo od roku 1910. Pomáhal pri obkresľovaní grafických predlôh od ľudových predkreslovačiek, pracoval ako člen dozorného výboru družstva a od roku 1921 sa podieľal i na návrhárskej práci, spracovával návrhy vyšívaných zástav rôznych spolkov, ktoré vyhotovovalo družstvo na objednávku, napr. zástavy TJ Sokol z roku 1938, ktorú zhotovili pri dvadsiatom výročí jej vzniku.
Politického života v meste sa zúčastňoval v rámci Československej národnodemokratickej strany, ktorej spoluzakladateľom bol v Skalici v roku 1922 aj Matúš Beňa (pôsobila do roku 1938). V roku 1930 sa stal členom mestského zastupiteľstva, v ktorom pracoval dve volebné obdobia.
Aktívne sa začleňoval do činnosti Okresného osvetového zboru v Skalici, ktorý rozvíjal kultúrne aktivity Skalice, pričom spolupracoval so školami, spolkami, s mestským zastupiteľstvom. Mnohé sa konali v priestoroch gymnázia; koncerty, akadémie, prednášky, premietanie filmov. Patril k podporovateľom a spoluiniciátorom vydávania regionálnych periodík Slovenské Pomoravie (vychádzalo v rokoch 1928 – 1929) a Moravsko-slovenské pomedzie (vychádzalo v rokoch 1936 – 1938), ktoré tvorili záhorskí a slovácki kultúrni pracovníci. Sylla prispieval článkami, reprodukciami svojich malieb a bol spoluautorom grafiky časopisov, ktoré šírili myšlienku zbližovania národov na oboch brehoch Moravy. Dlhoročná spolupráca a priateľské kontakty ho viazali s Jozefom i Gustávom Teslíkovcami, majiteľmi skalickej tlačiarne, pre ktorých okrem grafickej úpravy periodík upravoval a navrhoval pozvánky, plagáty, letáky, diplomy, firemné tlače, pohľadnice, reklamy, vinety a iné.
Z iniciatívy riaditeľa gymnázia Dr. Treybala vzniklo v Skalici v roku 1922 Stavebné družstvo štátnych zamestnancov, v ktorom pracovalo viacero členov pedagogického zboru. Miroslav Sylla s manželkou Svatavou boli jeho členmi od vzniku až do likvidácie, Sylla vo funkcii podpredsedu a člena dozorného výboru. Cieľom družstva bola výstavba domov pre svojich členov. Domy boli dokončené do konca roku 1923 (štyri potom do konca roku 1924), pričom 16 postavili na dnešnej Ulici pplk. Pľjušťa. Komfortne vybavené vilky stavali firmy Vodňaruk z Prahy a Doležal zo Skalice podľa projektu architekta Jána Vodňaruka. Sylla si pre seba a kolegu z gymnázia, hudobníka Jaroslava Zmítka, dali domy postaviť podľa ním pozmenených projektov na dnešnej Hollého ulici, vtedy ešte voľnom priestranstve v poli na kraji mesta. V roku 1933 domy prešli do vlastníctva jednotlivcov a v roku 1935 bolo stavebné družstvo rozpustené. Dalo podnet pre stavanie v novom duchu a vyvolalo v Skalici živý stavebný ruch. Miroslav Sylla spolupracoval v rokoch 1928 – 1929 tiež na náčrtoch plánov prístavby nemocnice milosrdných bratov.
Po celý život sa Miroslav Sylla venoval umeleckej tvorbe a bol členom viacerých umeleckých zoskupení: SURSUM, Horňáckej skupiny, Umeleckej besedy slovenskej a spolku Marold. Zúčastňoval sa mnohých výstav, z ktorých časti bol spoluorganizátorom.
V roku 1910 k hlavným iniciátorom vzniku umeleckého združenia SURSUM patril Jozef Váchal. Medzi zakladajúcimi členmi boli v roku 1910 maliar Emil Pacovský, grafik Jan Konůpek, František Kobliha, neskôr sa pridali Jan Zrzavý, Miroslav Sylla, Rudolf Adámek a Adolf Gärtner. Združenie SURSUM sa hlásilo k novému symbolizmu, námetovo čerpalo z kresťanského mysticizmu, mytológie. V októbri 1910 sa v Brne konala prvá výstava, v septembri 1912 v pražskom Obecním domě druhá a zároveň posledná, na ktorej vystavoval i Miroslav Sylla.
Prekrásne prostredie oblasti Horňácka lákalo svojím osobitým čarom neporušenej prírody, zachovaných tradícií a pestrosťou rôznych inšpiratívnych podnetov mnohých umelcov, zaujalo i Syllu. Veľa námetov čerpal z tradícií a kultúry moravsko-slovenského pomedzia. Spolu s maliarmi Karlom Supom, Jurom Mandelom a manželkou Svatavou založili v roku 1930 tzv. “Horňácku skupinu” a cieľom ich umeleckých snáh bol návrat k tradíciám, prírode, ľudovému umeniu, k uplatňovaniu citu a inštinktu. Prvú výstavu obrazov s námetmi krajiny a figurálnymi národopisnými námetmi vo Velkej nad Veličkou usporiadali v miestnej škole v roku 1928. Po dvoch rokoch, kedy počas školského roka vyučovali a cez prázdniny stavali, na sviatok Márie Magdalény v roku 1930 slávnostne otvorili výstavný pavilón na Strážnej hůrke. Každoročne potom otvárali výstavu s dielami vytvorenými za posledný rok. Pavilón zohral veľkú úlohu nielen v živote členov Horňáckej skupiny a ich rodín, ale bol kultúrnym prínosom pre celú oblasť. V jeho blízkosti sa od roku 1957 každoročne konajú Horňácke folklórne slávnosti, pri ktorých sa príležitostne oživuje umelecký odkaz jeho staviteľov.
Miroslav Sylla do sveta umenia vkročil maľbou figurálnych kompozícií symbolického a poetického rázu, s mytologickými námetmi. Zaoberal sa náboženskou tematikou i národopisnými a historickými námetmi z regiónov moravsko-slovenského pomedzia a Polabia. Krajinomaľbou zachytával lyrickú atmosféru rovinatých lužných lesov, vodných plôch, lesných interiérov Polabia, Záhoria, zvlnenú krajinu Horňácka. Rád vytváral portréty rodinných príslušníkov, tiež mnohých známych, predovšetkým počas pobytov na Strážnej Hůrke. Pod vplyvom secesného sochára, predstaviteľa symbolizmu Františka Bílka sa venoval sochárstvu. Robil i fresky, používal grafické techniky, litografie a drevoryty, vytváral ex librisy. Niektoré jeho práce vyšli i na pohľadniciach: vojenské z prvej svetovej vojny v Kroměříži, z obdobia pôsobenia v združení SURSUM v Prahe a s národopisnými motívmi v Uherskom Hradišti a Skalici.
Ako člen výtvarného odboru Umeleckej besedy v Bratislave sa zúčastňoval jej výstav a bol vo výbere najväčšej reprezentatívnej výstavy súdobého slovenského výtvarného umenia v New Yorku v roku 1938. Výber garantovalo predsedníctvo výstavy D. Jurkovič, M. Benka, V. Ihriský, L. Majerský, J. Votruba. Na výstavu prispeli maliari Alexy, Bazovský, Bednár, Benka, Bukovinský, Čemický, Droppa, Fulla, Gajdoš, Galanda, Hála, Hanula, Havrlík, Hoffstädter, Jičinský, Kern, Koreszka, Kováčik, Križan, Krupec, Ladvenica, Lehotský, Mallý, Malý, Mandel, Mudroch, Ondreička, Polkoráb, Reichentál, Ruttkay-Nedecký, Slamka, Sokol, Stern, Straka, Struhár, Sylla, Šimerová, Šrútek, Štika, Treskoň, Úprka, Votruba, Weiner, Zwillingerová, Žabota a Želibský.
Popri úväzku na gymnáziu Miroslav Sylla od roku 1919 vyučoval i na učňovskej škole, riaditeľom ktorej bol Hynek Bím. Vyučovanie prebiehalo v dvoch ročníkoch školy, s výučbou vypomáhali i pedagógovia iných škôl, napr. Emanuel Kosík z Obchodnej školy a ďalší.
Vznik Slovenského štátu sa prejavil v prepúšťaní pedagógov českej národnosti v rokoch 1938 – 1940, pričom najviac prepúšťacích dekrétov Ministerstvo školstva a národnej osvety Slovenskej republiky vydalo v apríli a máji 1939: …prepustený ako zamestnanec českej národnosti zo štátnej školskej služby na Slovensku a daný do služieb Protektorátu Čechy a Morava… Z gymnázia odišli spolu s Miroslavom Syllom pedagógovia Oldřich Moravec, Anton Studénka, František Dudík, Václav Sosna, Bohumil Vlach, Eliška Kaldová, Mária Bujáková, Mária Čulíkova, Božena Lattová, Jozef Klvaňa. Len niekoľkí odišli na vlastnú žiadosť na konci školského roku 1937/38 ešte pred vyhlásením autonómie, napr. Miloslav Třískala, Milada Třískalová–Švestková. Riaditeľ gymnázia Jaroslav Míka dostal čakateľskú dovolenku a ako prvý zo zboru bol 31. decembra 1938 daný k dispozícii zemi Českej a Moravskosliezskej.
Po odchode zo Slovenska sa vrátil Sylla s rodinou do Kostelca nad Labem a v pedagogickej činnosti pokračoval v Prahe, naposledy v rokoch 1940 – 1942 na gymnáziu v Brandýse nad Labem. V penzii pracoval ako mestský archivár a kronikár v Kostelci nad Labem. Bol členom Spolku výtvarných umelcov Marold, s ktorým vystavoval; zostavil a svojimi kresbami ilustroval prvý zväzok Zborníka spolku Marold v roku 1947.
Značnú časť tvorby venoval duchovným námetom, ktoré stvárňoval viacerými technikami. Podieľal sa na výzdobe kostolov v Skalici (kostol milosrdných bratov), Sudoměřiciach a v Kostelci nad Labem. V Kostelci nad Labem vytvoril návrhy troch vitráží s biblickými výjavmi pre Kostol sv. Víta, pre Kostol sv. Martina namaľoval menší obraz madony a oltárne obrazy Golgota a sv. Václav. V roku 1970 sa zúčastnil výstavy Sakrální umění v Prahe v Arcibiskupskom paláci na Hradčanoch.
Zomrel 10. novembra 1979 v Brandýse nad Labem vo veku 92 rokov, tri roky po smrti svojej ženy Svatavy, pochovaný je v rodnom Kostelci nad Labem.
V Záhorskom múzeu v Skalici sa v letných mesiacoch 2017 pri príležitosti 130. výročia narodenia uskutočnila výstava Miroslav Sylla 1887 – 1979 a spolu s výstavou venovanou rezbárovi Jánovi Blahovi boli prezentované pod spoločným názvom Žili v Skalici. K výstave bola vydaná publikácia.
Literatúra a zdroje
Bíla, Vladimír: TJ Sokol Skalica 1918 – 1998, Skalica, 1998, 48 s.
Brezina, Peter: Skalica v rokoch 1918 – 1948, s. 227-283. In: Skalica, Ed. Viera Drahošová, Skalica, 2014, 1229 s.
Brezina, Peter: Dejiny školstva, In: Skalica, Ed. Viera Drahošová, Skalica, 2014, s. 733-849.
Kosík, Emanuel: Prvá sokolovňa na Slovensku. In: Světozor, ročník 22, číslo 26, 1922.
Mička, Antonín: Malíři Strážné Hůrky, In: Malovaný kraj, roč. 33, č. 1, 1997, s. 17.
Ozábalová, Alžbeta: Družstvo pre speňaženie domáckeho ľudového priemyslu v Skalici. In: Houdek, F.: Družstevné budovanie, Bratislava 1942, s. 261 – 265.
Sylla, Miroslav: Z bouřlivých časů. In: Moravskoslovenské pomezí 1, 1937, s. 9-12.
Špaček, Jozef: Vladimír Clementis na gymnáziu v Skalici. In: http://www.noveslovo.sk/node/55446.
Toman, Prokop: Nový slovník československých umělců II, Praha 1950, s. 515.
Turečková–Čambalová, Běta: Na shledanou, Kawakami…, Ostrava, 1981, 201 s.
Zrzavý, Jan: O sdružení Sursum. In: Okénko do dílny umělcovy, 2, Praha, 1947.
Zdroje
MV SR, ŠA Trnava, pracovisko pobočka Archív Skalica. Kronika Mesta Skalica, 2. diel.
Výročné správy gymnázia v Skalici z rokov 1918 – 1939.
Petříková, M.: Výstavnictví ve Velké nad Veličkou, DP, FFMU Brno, 2008, https://is.muni.cz/th/14332/ff_m_b1/1._Vystavnictvi_ve_Velke_-_k_tiskuII..txt, čerpané 26. 3. 2017.
Za poskytnutie informácií a fotografií ďakujem rodine Humhejovej z Kostelca nad Labem.
