Dňa 7. marca 1848 vydal cisár patent, podľa ktorého prestalo byť poľovníctvo dominikálnym právom a právo poľovníctva sa prenieslo na vlastníctvo pôdy. Po vydaní zákonného článku o povinnej segregácii LIII. z r. 1871 a praktickom prevedení vlastníckych vzťahov k pôde a lesom vznikla potreba usporiadať právne i výkon poľovného práva. Definitívne sa tak stalo zákonným článkom XX., z roku 1883 o poľovke. Tento článok umožňoval, aby sa do výkonu práva poľovníckeho zapájali širšie vrstvy obyvateľstva. Podľa § 3. vznikali tzv. obecné revíre. Podľa archívnych materiálov bolo týchto revírov na severnom Záhorí viac ako revírov patriacich vlastníkom
29. júna 1883 bolo zakladajúce valné zhromaždenie Poľovníckeho spolku v Skalici, po ktorom nasledovalo pohostenie v „búde“. Začali sa prenajímať obecné revíre, čím boli položené základy ľudového poľovníctva.
31. augusta 1885 bola podpísaná zmluva o prenájme poľovného práva v Radošovciach a po nej nasledovali ďalšie: Skalica – 1885, Lopašov – 1887, Trnovec – 1891, Vrádište – 1891, Cropov – 1896, Kátov – 1897, Koválovec – 1897, Vieska – 1897 atď.
Obecné revíre sa prenajímali dražbou väčšinou na 6 rokov. Zmluvy sa písali až do vzniku republiky takmer výhradne v maďarčine, prípadne dvojjazyčne. Do roku 1903 sa platil nájom vo forintoch a grajciaroch, potom v zlatých korunách až do vzniku Česko-Slovenska. Tieto zmluvy obsahovali rôzne podmienky, ako napríklad:
– zakazovalo sa poľovať zo sedla koňa, na voze alebo saniach a s chrtmi
– lov vo vinohradoch bol možný až po oberačke
– lov na poliach obsiatych obilninami bol možný až po žatve
– nájomca bol povinný zaplatiť vzniknutú škodu spôsobenú divou zverou alebo honcami
– poľovné právo nájomca niekde mohol dať do nájmu inému so súhlasom obce a niekde ho do nájmu dať nemohol
Po vydaní obežníka ministerstva č. 142.328/ IV.b.1912 zameraného na ochranu zveri pribúdali do zmlúv ďalšie podmienky:
– počas ľadových dažďov, sneženia, alebo ak bol chotár zasnežený, sa zakazovala poľovačka na jarabice
– pri vysokom snehu bol nájomca povinný zriaďovať kŕmidlá pre jarabice
– obce začali určovať „komoru“ zveri, t.j. určovali časť chotára, kde sa na udržanie stavu zveri zakazovalo poľovať
– nájomca mohol mať stanovený /obcou/ počet spolupoľovníkov alebo hosťov.
Od r. 1929 mohol mať nájomca jedného alebo viacerých hájnikov, ktorí museli skladať služobnú prísahu.
Poľovné spolky so schválenými stanovami mali pri dražbách učité výhody, napr. odpustenie niekoľko % z najvyššej pokuty atď. Dražobné podmienky a dražobný oznam sa zasielal do okolitých obcí v rozsahu 15 km /jeden dražobný oznam sa zachoval až v 24 exemplároch potvrdených 24 obcami/. Tieto podmienky a oznamy sa uverejňovali i v Nitrianskych novinách a neskôr v Krajinskom vestníku a v „Lovci“. Stávalo sa, že obce prenajímali celé chotáre, pričom nerešpektovali práva vlastníkov /ak mali viac ako 200 katastrálnych jutár/, ktorí si chceli vytvoriť vlastný poľovný revír. Väčšinou z toho boli potom súdne spory. Napr. v r. 1902 to bol spor obce Chropov s Alfrédom Murányim – rohovským veľkostatkárom, v r. 1927 sa viedol spor o poľovné právo medzi grófom Windischgrätzom a obcou Šandorf /Prievaly/ atď. V roku 1926 sa začali evidovať poľovné lístky, ktoré platili 1 rok. Evidovali sa i výkazy odstrelenej zveriny. Napr. v r. 1932 bolo v okrese Skalica celkom 28 poľovných revírov o výmere 51.353 kat. jutár /29.532 ha/ a ulovilo sa: 2 ks jeleňov, 118 ks srnčej zveri, 7.488 zajacov, 635 králikov, 1.101 bažantov, 5.959 jarabíc, 46 slúk, 36 líšok atď.
V r. 1934 bol založený okresný Lovecký ochranný spolok /LOS/ v Skalici. Prvá schôdza sa konala 28. marca v mestskom hoteli v Skalici. Vznikla i jeho dcérska organizácia LOS Holíč pri Morave. Do zmluvných podmienok pribúdali ďalšie:
– srnčia a vysoká museli byť odstrelené len guľou
– zakazovalo sa použitie reflektorov…
V r. 1937 bol výskyt tularémie. Z každého revíru museli odovzdať zajacov, aby sa podľa nálezov upresnil rozsah nákazy. Bol vydaný zákaz vývozu zveriny.
Po vzniku Slovenského štátu došlo k odňatiu poľovných lístkov a povolení k držaniu zbraní židom, boli im odobraté i prenajaté poľovné revíre. Stalo sa tak v septembri 1940 na základe vyhlášky ministerstva vnútra č. 132.182/II.a-1940. Poľovné práva v obecných revíroch sa prenajímali už i „z voľnej ruky“. Po vojne zvýšili svoju aktivitu okresné LOS v Skalici a na Myjave a všetci poľovníci sa museli prihlasovať do týchto spolkov. Zmeny v spoločnosti po vojne vyústili i do zmeny v poľovníctve prijatím zákona č. 225/1947 Sb. o poľovníctve. Aj keď právo poľovníctva spájal ešte s vlastníctvom pozemku, predznamenával budúce politické zemny. To však bola už iná kapitola
31. augusta 1885 bola podpísaná zmluva o prenájme poľovného práva v Radošovciach a po nej nasledovali ďalšie: Skalica – 1885, Lopašov – 1887, Trnovec – 1891, Vrádište – 1891, Cropov – 1896, Kátov – 1897, Koválovec – 1897, Vieska – 1897 atď.
Obecné revíre sa prenajímali dražbou väčšinou na 6 rokov. Zmluvy sa písali až do vzniku republiky takmer výhradne v maďarčine, prípadne dvojjazyčne. Do roku 1903 sa platil nájom vo forintoch a grajciaroch, potom v zlatých korunách až do vzniku Česko-Slovenska. Tieto zmluvy obsahovali rôzne podmienky, ako napríklad:
– zakazovalo sa poľovať zo sedla koňa, na voze alebo saniach a s chrtmi
– lov vo vinohradoch bol možný až po oberačke
– lov na poliach obsiatych obilninami bol možný až po žatve
– nájomca bol povinný zaplatiť vzniknutú škodu spôsobenú divou zverou alebo honcami
– poľovné právo nájomca niekde mohol dať do nájmu inému so súhlasom obce a niekde ho do nájmu dať nemohol
Po vydaní obežníka ministerstva č. 142.328/ IV.b.1912 zameraného na ochranu zveri pribúdali do zmlúv ďalšie podmienky:
– počas ľadových dažďov, sneženia, alebo ak bol chotár zasnežený, sa zakazovala poľovačka na jarabice
– pri vysokom snehu bol nájomca povinný zriaďovať kŕmidlá pre jarabice
– obce začali určovať „komoru“ zveri, t.j. určovali časť chotára, kde sa na udržanie stavu zveri zakazovalo poľovať
– nájomca mohol mať stanovený /obcou/ počet spolupoľovníkov alebo hosťov.
Od r. 1929 mohol mať nájomca jedného alebo viacerých hájnikov, ktorí museli skladať služobnú prísahu.
Poľovné spolky so schválenými stanovami mali pri dražbách učité výhody, napr. odpustenie niekoľko % z najvyššej pokuty atď. Dražobné podmienky a dražobný oznam sa zasielal do okolitých obcí v rozsahu 15 km /jeden dražobný oznam sa zachoval až v 24 exemplároch potvrdených 24 obcami/. Tieto podmienky a oznamy sa uverejňovali i v Nitrianskych novinách a neskôr v Krajinskom vestníku a v „Lovci“. Stávalo sa, že obce prenajímali celé chotáre, pričom nerešpektovali práva vlastníkov /ak mali viac ako 200 katastrálnych jutár/, ktorí si chceli vytvoriť vlastný poľovný revír. Väčšinou z toho boli potom súdne spory. Napr. v r. 1902 to bol spor obce Chropov s Alfrédom Murányim – rohovským veľkostatkárom, v r. 1927 sa viedol spor o poľovné právo medzi grófom Windischgrätzom a obcou Šandorf /Prievaly/ atď. V roku 1926 sa začali evidovať poľovné lístky, ktoré platili 1 rok. Evidovali sa i výkazy odstrelenej zveriny. Napr. v r. 1932 bolo v okrese Skalica celkom 28 poľovných revírov o výmere 51.353 kat. jutár /29.532 ha/ a ulovilo sa: 2 ks jeleňov, 118 ks srnčej zveri, 7.488 zajacov, 635 králikov, 1.101 bažantov, 5.959 jarabíc, 46 slúk, 36 líšok atď.
V r. 1934 bol založený okresný Lovecký ochranný spolok /LOS/ v Skalici. Prvá schôdza sa konala 28. marca v mestskom hoteli v Skalici. Vznikla i jeho dcérska organizácia LOS Holíč pri Morave. Do zmluvných podmienok pribúdali ďalšie:
– srnčia a vysoká museli byť odstrelené len guľou
– zakazovalo sa použitie reflektorov…
V r. 1937 bol výskyt tularémie. Z každého revíru museli odovzdať zajacov, aby sa podľa nálezov upresnil rozsah nákazy. Bol vydaný zákaz vývozu zveriny.
Po vzniku Slovenského štátu došlo k odňatiu poľovných lístkov a povolení k držaniu zbraní židom, boli im odobraté i prenajaté poľovné revíre. Stalo sa tak v septembri 1940 na základe vyhlášky ministerstva vnútra č. 132.182/II.a-1940. Poľovné práva v obecných revíroch sa prenajímali už i „z voľnej ruky“. Po vojne zvýšili svoju aktivitu okresné LOS v Skalici a na Myjave a všetci poľovníci sa museli prihlasovať do týchto spolkov. Zmeny v spoločnosti po vojne vyústili i do zmeny v poľovníctve prijatím zákona č. 225/1947 Sb. o poľovníctve. Aj keď právo poľovníctva spájal ešte s vlastníctvom pozemku, predznamenával budúce politické zemny. To však bola už iná kapitola
Pramene:
Štátny okresný archív v Skalici: fondy Notárske úrady okr. Myjava, Skalica, Senica, Okresný úrad Skalica, LOS Skalica, LOS Myjava
