K najdôležitejším hospodárskym stavbám bohatých gazdov, pôvodne do zrušenia poddanstva v roku 1848 označovaných ako sedliaci, ktorí
obrábali najväčšie výmery pôdy v rámci chotára obce, patrili bezpochyby stodoly. Uvedomoval si to už na počiatku 20. storočia aj významný
slovenský architekt Dušan Jurkovič, pre ktorého bola príznačná dokumentácia ľudovej architektúry v najširšom slova zmysle, hospodárske
stavby nevynímajúc, pritom s citom pre detail a ich aplikácia do vlastnej tvorby. Štefan Janšák k tejto črte jeho práce poznamenáva:
„Zachycuje predovšetkým sceneriu kraja: hornatý vidiek Javorníka a Veľkej, so svahmi, porastenými chumáčmi borníkov i ovocných
stromov; lanžhotské ploché lúky, s akousi domnelou prázdnotou, iba s lenivými stádami kráv a mlákami plytkých barín, v ktorých
sa len nebesá zrkadlia; kútské záhumnia, so široko rozloženými stodolami, zakrývajúcimi plody zemské ako kvočka svoju mlaď…“
Názov stodola, odvodený zo starohornonemeckého slova Stadal, sa vzťahoval pôvodne na drevenú veľkorozmernú hospodársku stavbu, pre ktorú bol na Záhorí typický obdĺžnikový pôdorys, vysoká sedlová strecha pokrytá doškami, ukončená na užších stranách valbou alebo polvalbou. Užšie strany boli zároveň opatrené vrátami, zdá sa, že pôvodne jednokrídlovými, neskôr dvojkrídlovými, pričom tu mohli byť aj menšie vrátka na jednoduchší vstup využívaný na každodenné vynášanie krmiva, ako je to doložené na stodole Jozefa Granca z Chorvátskeho Grobu, datovanej do roku 1817. V interiéri bola dominantná mlatovňa – muatovňa z ubitej hliny v strednej prejazdovej časti, ohraničená otesanými kmeňmi vloženými v podlahe, kde sa mlátilo obilie. Bočné časti vymedzené vonkajším opláštením a nosnými stĺpmi stodoly, pričom krajné dvojice stĺpov bližšie k sebe tvorili zároveň vrátové zárubne, sa označovali ako úrebrá. Tie slúžili na uskladnenie zožatého obilia a po mlatbe slamy. Na koncoch stodôl po bokoch vrát boli vysunuté priestory, kde sa ukladali plevy a úhrabky, ktoré sa označovali v Kútoch ako plevňíčky, v Brodskom sa nazývali paže. Povala vybudovaná jednoducho z rozštiepaných kmeňov mladých stromov – holoviny dostala pomenovanie práve podľa nej – holoví alebo patro, tu sa ukladalo seno. Hrebeň strechy sa zhodne v Brodskom aj Kútoch volal káleňica a hrubšie slamené došky na rohoch strechy nárožňíky. Konštrukčne najdôležitejšia časť bola tzv. „stolica“. Pozostávala z už spomenutých nosných stĺpov, ktorých bolo najčastejšie 4 – 6, na ich vrchole boli položené dlhé podtrámnice, nad vrátami posadené na vrchnú časť verají, zvrchu prichytené zváskou. Krížom cez obe podtrámnice boli v pravidelných vzdialenostiach rozmiestnené tzv. malé krokevnice prečnievajúce cez nosné podtrámnice. Na ich prečnievajúcich častiach bola položená priebežná horná krokevnica súbežná s
podtrámnicami. Na túto základnú nosnú časť dosadal krov v tvare písmena A s hambálkom – hambáuek. Spodnú časť tvorili obvodové stĺpy nesúce spodnú krokevnicu a predĺžené krovové trámy strechy. Podľa charakteru opláštenia možno stodoly všeobecne rozdeliť na zrubené, pri ktorých je vonkajšie opláštenie stavané z neotesaných alebo otesaných kmeňov stromov a rámové – stavané do stĺpa, kde je vonkajšie opláštenie tvorené doskami zasúvanými do drážok obvodových stĺpov. Starším typom sú pravdepodobne zrubené stodoly, v uvedených lokalitách sa však takéto v súčasnosti nevyskytujú a všetky majú vonkajšie opláštenie do stĺpa.
Vzácne svedectvo o materiáli a konštrukcii stodôl na panstve Šaštín poskytuje archívny materiál z fondu Panstvo Šaštín, Písomnosti agendy panského fiškála, Testamenty a pozostalosti. Podľa súpisu pozostalosti Juraja Valachoviča z Brodského z roku 1805 pozostávala jeho stodola zo 6 hrubých a 12 malých stĺpov a medzi nimi bolo 16 siah „zametenej ohrady neb steny“ a dvoje nových vrát so železnými pántmi. Stodola mala ešte 2 police „s polštáry“, 7 trámov, 6 rigľov, po 2 vrchných a spodných krokevníc, 10 párov „hrubého“ a 10 párov malého krovu, 7
hambálkov, 50 strešných lát a na nich 5 kôp dochov slamy. Stodola Martina Hačundu, zachytená v tom istom roku, bola o niečo menšia, i keď nosnú stolicu tvorilo 6 stĺpov. Vonkajších malých stĺpov ohrady bolo však len 10 a vrchný a spodný krov mal len po 9 párov trámov. Zaujímavé je, že vráta mali výplň z prútia. Obdobne boli zachytené stodoly aj v susedných Kútoch. Stodola Antona Krajčíra (Krajczir),
ohodnotená v roku 1811 na 217 fl. 30 den. mala 12 malých stĺpov, 6 veľkých, 4 krokevnice, 9 priečnych trámov, 2 police, 11 párov
veľkých a 12 párov malých krovov, rigle, pánty, dvoje vrát, na streche 50 celých lát a krytinu tvorilo 5 kôp slamených dochov. Veľkú
stodolu vlastnil v roku 1805 v Kútoch aj Ján Riška. Základnú nosnú konštrukciu tvorilo, ako zvyčajne, 6 veľkých stĺpov a 12 malých vonkajších obvodových stĺpov, dvoje vrát, 7 priečnych trámov, spolu 4 krokvice, 2 police, 2 „polštáre“, po 12 párov veľkých a malých krovov, na streche bolo 100 lát a 6 kôp a 18 dochov slamenej krytiny.
Zanedbateľná, ako už bolo uvedené pri stodole Antona Krajčíra, nebola ani cena stodôl. V Kútoch boli finančne ohodnotené stodoly Jozefa Zemánka v roku 1798 na 70 fl., Ignáca Mráza v roku 1808 na 150 fl. a dve stodoly Mateja Komkorníka na 130 a 110 fl., o rok neskôr mala stodola Antona Palkoviča (Palkowits) hodnotu 200 fl., Jozefa Dobiáša (Dobias) 160 fl. a v roku 1811 polovica stodoly Martina Heska (Heszek) dokonca 250 fl. V Kuklove bola v roku 1805 ocenená stodola Antona Mihála na 160 fl.
Spoločenské a hospodárske zmeny v úzkom súvise s celkovým novým nastavením sociálnych vzťahov a väzieb, ktoré sa na vidieku udiali hlavne v druhej polovici 20. storočia, sa podpísali pod to, koľko stodôl sa nám do dnešných dní dochovalo „in situ“ a podarilo ich aj podrobnejšie zdokumentovať. Pozornosť sa sústreďovala hlavne na konštrukciu, materiál a rozmery. Predmetom výskumu sa tak stali najstaršie dodnes dochované celodrevené stodoly, a to v lokalitách Kúty, Brodské, Čáry a Kuklov.
BRODSKÉ – v katastri obce sa do roku 2022 dochovala jediná drevená stodola, ktorú však nebolo možné bližšie zdokumentovať. Z vonkajšej obhliadky vyplynulo, že objekt má valbovú strechu, krytinu tvorí škridla, vonkajšie opláštenie je z dreva a má dvojkrídlové vráta na užších stranách.
ČÁRY – zachytené boli spolu 3 celodrevené stodoly.
Najstaršia z nich nesie na tráme nad vrátami letopočet 1832. Stodola má sedlovú strechu, rámovú konštrukciu opláštenia, nosnú konštrukciu tvoria 4 stĺpy, a ďalšie 4 stĺpy pri vrátach, na podtrámniciach je spolu 8 priečnych trámov. Vráta sú dvojkrídlové s celkovou šírkou 2,57 m. Mlatovňa má šírku 3,328 m. Celková výška stodoly je 6,775 m, šírka 8,7 m a dĺžka 11,1 m.
Vedľajšia mladšia stodola je neprístupná. Má tiež sedlovú strechu, na tráme nad dvojkrídlovými vrátami sa dajú identifikovať iniciály s letopočtom v tvare „H 1922 I OŠ“.
Tretia stodola, na rozdiel od predošlých, má polvalbovú strechu, v zadnej časti na jednej strane s vysunutým prístreškom a rámovou konštrukciou opláštenia. Nad dvojkrídlovými vrátami je vyrytý nápis „Št 19 K 20“. Základná konštrukcia má 4 nosné, 4 vrátové stĺpy a 11 priečnych trámov – malých krokiev. Výška stodoly po holoví je 3,094 m. Celková výška je 6,857 m, šírka 10 m a dĺžka 12,2 m.
KUKLOV – v obci do súčasnosti stojí viacero drevených stodôl, pričom zdokumentované z nich boli dve, jedna priamo v intraviláne obce, druhá v miestnej, pôvodne mlynárskej osade „u Marcinkú“.
Stodola Mateja Valoviča je zaujímavá tým, že sedlová strecha je na jednej strane ukončená nad vrátami polvalbou, pričom na opačnej strane je valbová a prekrýva vnútorné priestory po oboch stranách vstupu. Nad vstupnými dvojkrídlovými vrátami je vyrytý nápis „Wa 18 96 An“. Ďalšou odlišnosťou je, že vnútornú nosnú časť tvorí až 6 stĺpov, čím konštrukčne korešponduje s popisom stodôl zo Šaštínskeho panstva zo začiatku 19. storočia. Nosné vnútorné stĺpy dopĺňajú 4 vrátové stĺpy. Vráta majú výšku 3,09 m a šírku 2,65 m. Podtrámnice nesú dovedna 11 priečnych trámov a výška po holoví je 3,369 m. Výška vonkajšieho obvodového stĺpa je 1,5 m. Stodola má celkovú výšku 7,354 m, šírku 9,5 m a dĺžku 13,7 m. V interiéri sa dochovali v podlahe otesané kmene stromov vymedzujúce mlatovňu.
Baďurových stodola „u Marcinkú“ má podobne ako predchádzajúca hlavnú stolicu zo 6 nosných stĺpov a 4 vrátové stĺpy. Vráta sú dvojkrídlové. Strecha je však už celá valbová na oboch kratších stranách. Vzhľadom k tomu, že nie je prístupná, bolo možné zdokumentovať len niektoré rozmery. Šírka vrát 2,65 m, výška vonkajšieho obvodového stĺpa 1,7 m. Celková šírka 9 m, dĺžka 18,25 m.
KÚTY – v obci sa dochovali posledné tri drevené stodoly, jednu z nich v rokoch 2016 – 2022 premiestnilo a znovu postavilo o. z. Pjekné mjestečko, ďalšia je v poškodenom stave.
Héskových stodola je najstaršou dochovanou stodolou, ktorú sa podarilo zdokumentovať. Na tráme nad vrátami sú vyryté dva letopočty „1820“ a „R 1932 JH“, čo odkazuje na sťahovanie a rekonštrukciu stodoly v roku 1932 vtedajším majiteľom Jánom Héskom. Stavebný materiál nosných častí – stolice, vonkajších obvodových stĺpov, vrátových stĺpov i samotných vrát predstavuje tvrdé drevo (jaseň), strešná konštrukcia, krovy a krokevnice sú z borovicového dreva. Objekt má sedlovú strechu s doštenými štítmi, s valbovým prekrytím priestorov po stranách vrát. Hlavnú časť tvoria 4 nosné stĺpy stolice a ďalšie štyri vrátové stĺpy. Výška stĺpa vonkajšieho opláštenia je 1,5 m. Jednokrídlové vráta majú výšku 3,108 m a šírku 2,55 m. Výška stodoly po holoví je 3,503 m. Podtrámnice na nosných stĺpoch nesú 11 priečnych trámov. Stodola má spomedzi všetkých zachytených najväčšie rozmery: výšku 7,582 m, šírku 9,9 m a dĺžku 19,8 m. Mrázových stodola je presne datovaná, a to nápisom nad vrátami v tvare „DNA J 1853 JUNI PA AN“. Konštrukčne je zhodná s predošlou, takže má 4 nosné a 4 vrátové stĺpy, strecha je však klasicky valbová. Jednokrídlové vráta majú výšku 3,208 m a šírku 2,58 m. Na podtrámniciach je spolu 8 priečnych trámov, výška stodoly po holoví dosahuje 3,51 m a vonkajší obvodový stĺp má výšku 1,8 m. Vnútorná šírka mlatovne je 3,28 m. Celková výška stodoly je 7,365 m, šírka 8,65 m a dĺžka 14,65 m. Žiaľ, stodola má v súčasnosti poškodenú strechu a vonkajšie opláštenie.
Trasnových stodola je najmladšou z trojice dochovaných stodôl. Nad dvojkrídlovými vrátami má nápis „M 1932 K“, ktorý odkazuje na majiteľa Mateja Krajčíra, pre ktorého bola postavená. Nosnú časť tvoria obligátne 4 vnútorné a 4 vrátové stĺpy, na podtrámniciach je 8 priečnych trámov. Výška stodoly po holoví je 3,63 m, vráta majú šírku 3,2 m. Stodola dosahuje celkovú výšku 6,83 m, šírku 8,8 m a dĺžku 14,9 m.
Z vyššie prezentovaných údajov vyplýva, že v Kútoch a Brodskom sa v minulosti vyskytoval osobitný typ stodoly s charakteristickou valbovou strechou a vystúpeným priestorom po oboch stranách vrát. Takýto typ sa podarilo nájsť ešte v lokalite „u Marcinkú“ v katastri Kuklova. V rovnakej obci bol zdokumentovaný aj prechodný typ, kde stodola Mateja Valoviča má na jednej strane ukončenú strechu polvalbou, na opačnej strane valbovou strechou s výstupkami po stranách vrát. Stodola s krytými prístreškami po bokoch vrát bola zdokumentovaná v roku 1959 aj v Studienke. Zdalo by sa, že variant stodoly bez bočných výstupkov je chronologicky starší a rámové opláštenie bolo pôvodne zrubové, už i vzhľadom na jeho konštrukčne jednoduchšie zhotovenie. Takýto typ zrubových stodôl, resp. ich zvyšky, sú ešte i dnes hojne rozšírené v blízkom Borskom Mikuláši, Lakšárskej Novej Vsi či osadách na Lakšárskom potoku. Tento predpoklad však vyvracia fotografia Hladíkových stodoly z Kútov s bočnými výstupkami a valbovou strechou, ktorá bola postavená v roku 1797. Odlišný variant stodoly bol typický aj pre severné Záhorie, pre obce ležiace v Chvojnickej pahorkatine, kde obvodové opláštenie bolo budované prevažne prúteným alebo latovým výpletom omazávaným hlinou (Chropov, Unín).
Zaujímavé je porovnanie pôdorysov, veľkosti a názvov jednotlivých častí stodôl na Moravskom Slovácku. Hoci je to pre Záhorie blízky región, čo dokazuje aj podobnosť nárečia, zvykov či piesňového repertoára, pri stodolách sa zhodujú iba niektoré označenia častí, ako mlat – muat – mlatebňa, pri bočných častiach paže na Hodonínsku a Podluží, plevník, povala je nazývaná patra a nad nimi sú hambálky. Úplne odlišný je v celom regióne pôdorys, keď je stodola orientovaná priečne, teda vjazd a výjazd je na širších stranách a bočné priestory sú na užších stranách, ako je to doložené napríklad v Lužiciach. Takéto stodoly mali zrejme aj menšie rozmery. Napriek tomu sa na Podluží vyskytovali aj stodoly s usporiadaním priestorov typickým pre Záhorie, čo možno považovať za import práve z tohto regiónu.
kopa – počtová jednotka, 60 kusov
Pramene a literatúra
HÉSEK, Matej: Kúty – archeologický, historický a etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Rukopis. Záhorské múzeum v Skalici.
Slovenský národný archív (ďalej len SNA), fond: Panstvo Šaštín, Písomnosti agendy panského fiškála, Testamenty a pozostalosti, šk. č. 559, inv. č. 1667.
HORVÁTH, Pavel: Obytné a hospodárske stavby poddaných na Šaštínskom panstve v prvej polovici 19. storočia. In: Zborník Slovenského národného múzea – etnografia, roč. 9, 1968, s. 167 – 198.
JANŠÁK, Štefan: Život Dr. Pavla Blahu II. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1946.
KRÁLIK, Ľubor: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, 2015.
MRUŠKOVIČ, Štefan: Príspevok k štúdiu ľudových poľnohospodárskych stavieb na Záhorí. In: Slovenský národopis, roč. 8, 1960, č. 3, s. 431 – 467.
MRUŠKOVIČ, Štefan: Stavebné tradície v ľudovej kultúre Záhoria vo vzťahu k susedným etnickým oblastiam (Stavebný materiál a techniky jeho použitia). In: Zborník Slovenského národného múzea – etnografia, roč. 16, 1975, s. 20 – 84.
NIEDRLE, Lubomír: Moravské Slovensko I. Praha: Nákladem Národopisného Musea Českoslovanského, 1918, s. 91 – 94.
PALKOVIČ, Konštantín: Obec Brodské. Print-Servis vo vlastnom náklade Konštantína Palkoviča, 1999.
VÁCLAVÍK, Antonín: Podunajská dedina v Československu. Bratislava: Vydavateľské družstvo v Bratislave, 1925.
