Počiatky gazdinskej školy siahajú do roku 1920, kedy poslanec MUDr. Pavel Blaho, referent pôdohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, začal uvažovať o novej škole pre vzdelávanie žien v Skalici. Obrátil sa na štátneho referenta a inšpektora pôdohospodárskych škôl na Slovensku Jozefa Babánka s podnetom na zriadenie školy a žiadosťou o určenie, aké miestnosti by pre gazdinskú školu boli potrebné. Plánoval pri tom využiť budovu skalickej mliekarne, ktorá bola zrušená, či by ju bolo možné adaptovať pre školu. Obhliadka priestorov však ukázala, že budova by pre zamýšľanú školu nestačila. MUDr. Blaho sa preto postaral, aby Ministerstvo hospodárstva zaradilo do rozpočtu na rok 1921 položku na zriadenie Gazdinskej školy v Uhorskej Skalici.
Nitriansky župan dňa 26. októbra 1920 ustanovil schôdzu, na ktorej bol zvolený prípravný výbor pre zriadenie školy. Jeho predsedom sa stal Miloš Úlehla, členom Dr. Stanislav Treybal a pokladníkom Juraj Quotidián. Dr. Treybal, ktorý bol súčasne riaditeľom gymnázia, navrhol, aby sa nová škola provizórne umiestnila v gymnaziálnom internáte, a aby gazdinská škola prevzala stravovanie študentov z internátu. ThDr. Ľudovít Okánik, bývalý dekan a v tej dobe nitriansky župan, ponúkol na školské účely bývalý farský dom so záhradou. V gymnaziálnom internáte uskutočnil prípravný výbor potrebné adaptačné práce v cene 8 400 Kčs a v priestoroch dvora za 77 000 Kčs. Dňa 15. októbra 1921 bolo oficiálne zahájené vyučovanie na tejto škole, ale v auguste 1924 malo vypršať provizórium a bolo treba rokovať o trvalom umiestnení školy.
Ministerstvo poľnohospodárstva bolo ochotné budovu postaviť z vlastných prostriedkov za predpokladu, že na jej výstavbu z časti prispeje aj mesto Skalica. Mestské zastupiteľstvo ponuku prijalo a ponúklo na stavbu školy rozsiahly pozemok zdarma a tiež drevo z mestských lesov na stavbu strechy. Nová budova bola postavená a daná do užívania 1. januára 1925. Riaditeľkou školy sa stala Eugénie Váněová, ktorá ju viedla až do roku 1938. Cieľom výučby na škole bolo naučiť dievčatá všetko, čo mohli v budúcnosti potrebovať pre vedenie domácnosti – dobre variť, piecť, šiť, zriadiť si domácnosť, rozumieť hospodárstvu, obslúžiť domáce návštevy, naučiť sa základom hudby (zvyčajne to bol klavír), no a, prirodzene, nesmel chýbať ani tanec. Škola pravidelne usporadúvala plesy. Od začiatku slúžila bohatým dievčatám, väčšinou zo statkárskych a živnostníckych rodín. Štúdium bolo platené, preto sa do tejto školy nedostali bežne dievčatá z chudobnejších vrstiev.
Poplatky boli nasledovné: zápisné 10 Kčs, školné 50 Kčs, učebné pomôcky 10 Kčs a platili ich na začiatku školského roka; tiež príspevok na domácu lekáreň 10 Kčs a poplatok 460 Kčs na povinné poistenie proti úrazu. Lekára a lieky si žiačky platili samy. Všetky chovankyne bývali v internáte a tvorili s riaditeľkou a učiteľkami spoločnú domácnosť. Žiačka, ktorá vystúpila počas roka zo školy, musela zaplatiť 500 Kčs ako náhradu. Za ubytovanie, stravovanie, kúrenie, kúpanie v kúpeľniach, pranie a žehlenie sa platilo mesačne 270 Kčs, poplatok uhrádzali do 5. dňa každého mesiaca vopred. Návštevy mali dovolené v sobotu popoludní a v nedeľu.
Každá žiačka si so sebou mala doniesť do ústavu dvoje šiat do práce, jedny ľahké a jedny teplé, šaty do školy a na nedeľu, šesť farebných záster do práce, dve čierne na vyučovanie alebo čierny plášť s rukávmi, dve biele zástery na obsluhovanie pri stole, štyri biele čepce do kuchyne, jeden pár silných topánok do práce, topánky po dome, na nedeľu a domáce papuče. Bielizeň len praktickú a jednoduchú v počte asi šesť košieľ denných, šesť nočných, šesť párov nohavičiek letných i zimných, živôtiky a ostatnej bielizne podľa potreby. Ďalej jednu perinu, nie príliš veľkú a širokú, dva vankúše, dvoje obliečok, dve prestieradlá a dve biele pokrývky na posteľ, voskové plátno v rozmere 60 x 100 cm, vrecko na špinavú bielizeň, šesť uterákov do kuchyne, tri prachovky, šesť ručníkov a vedľajšiu bielizeň podľa vlastnej potreby, dva župany (jeden teplý a jeden ľahký). Žiačky si prali len toľko bielizne, aby sa naučili rôznym spôsobom prania a žehlenia. Ostatnú bielizeň dávali prať mimo školy alebo posielali domov. Ďalej potrebovali kefu na šaty, obuv, ruky, vlasy a zuby, hubku na umývanie, dva poháre na vodu, celý jedálny príbor, na ručné práce veľké nožnice, na vyšívanie malé, bodec, náprstok, nite, ihly, centimeter a iné.
V decembri 1940 došlo k zmene názvu školy. Pôvodný názov Hospodyňská škola vystriedal nový Gazdinská škola. Po februárových udalostiach v roku 1948 sa ráz školy zmenil. Bola zreorganizovaná na Základnú roľnícku školu, kde všetky dievčatá od 14 rokov, ktoré ďalej neštudovali alebo sa neučili žiadnemu remeslu, boli pridelené na šesť mesiacov. Toto trvalo do roku 1950, kedy bola reorganizovaná na dvojročnú Roľnícku školu so zameraním na hydinárstvo. Nakoľko objekt školy nevyhovoval pre chov hydiny (blízkosť nemocnice), škola bola znovu reorganizovaná v školskom roku 1951/1952 na Poľnohospodársku účtovnícku školu dvojročnú. V kurzoch boli školení účtovníci, ktorí boli posielaní do novovznikajúcich jednotných roľníckych družstiev.
Dňa 24. augusta 1973 oznámil vedúci odboru poľnohospodárskeho školstva KNV v Bratislave Ing. František Piršel, že škola v Skalici ukončí svoju činnosť k 31. augustu a jej úlohy prevezme Stredná poľnohospodárska technická škola v Holíči. Počas augusta zamestnanci a učitelia presťahovali inventár školy a pomôcky do Holíča a škola, ktorá v Skalici existovala pod rôznymi názvami 52 rokov, zanikla. Budova bola adaptovaná na Detský domov a neskôr po revolúcii roku 1989 na pôrodnicu a ženské oddelenie miestnej nemocnice, ktorým slúži dodnes.
Učebný plán a osnovy z 18. júla 1932
„Účelom školy je doplniť všeobecné vzdelanie dievčat, ktoré nadobudli v občianskej škole a vzdelať ich teoreticky a prakticky tak, ako je to treba k vedeniu domácnosti vôbec a zvlášť roľníckej.“
Vyučovací proces bol rozdelený na dve časti: teóriu a prax. Na teórii sa dievčatá učili mravouku, občiansku a spoločenskú výchovu, vyučovací jazyk a písanie, počítanie a účtovníctvo, chémiu a fyziku, vychovávateľstvo, poľné hospodárstvo, záhradníctvo (ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo), chov hospodárskych zvierat, mliekarstvo, náuku o vedení domácnosti, náuku o potravinách, úprave pokrmov a úprave stolov, zdravovedu, zákony poľnohospodárske, kreslenie strihov (bielizne, šiat a vzorov k vyšívaniu), spev a rôzne prednášky.
Na mravouke bolo cieľom naučiť žiačky o pojme a význame mravnosti. V spoločenskej výchove podať znalosť spoločenských pravidiel, ako sa správať v rodine, v spoločnosti a vo verejnom vystupovaní, s dôrazom na vonkajšiu uhladenosť ale hlavne vnútornú ušľachtilosť. Vo vychovávateľstve naučiť žiačky, ako na základe znalosti zdravotných podmienok vychovať zdravého jedinca. Na poľnom hospodárstve bolo cieľom naučiť o rastlinách, o pôde a jej obrábaní, hnojenie, siatie, zber úrody, druhy obilnín. V záhradníctve mali získať potrebné vedomosti a zručnosti v pestovaní zeleniny (založenie záhrady, poznať druhy zeleniny, kuchynské korenie), kvetinárstve (rozmnožovanie kvetín, presádzanie, ošetrovanie počas rastu, druhy rastlín, zdobenie okien a balkónov) a ovocinárstve (tvary ovocných drevín, ošetrovanie starších stromov, kríky s bobuľovým ovocím, zber a uloženie ovocia na zimu). Na teórii o chove hospodárskych zvierat mali nadobudnúť znalosti anatomického zloženia tela zvierat a fyziológie ako základ správneho chovu, hlavné zásady plemien, ošetrovania a kŕmenia hospodárskych zvierat. Zaujímavým predmetom bola náuka o vedení domácnosti, ktorej úlohou bolo teoretickým a praktickým výcvikom vychovať v dievčatách zmysel pre útulnú domácnosť, kde vládne vzorná čistota ako základ zdravia a spokojnosti. Ďalej ich zoznámiť s vymoženosťami, ktoré zdokonaľujú a uľahčujú prácu ženy; naučiť sa svetové strany, poznať stavebný materiál, dôležitosť vody v dome, rozdelenie bytu a jeho zariadenie (podlahy, kúrenie, osvetlenie, nábytok), výzdobu bytu (koberce, záclony, obrazy, kvety), aké sú možnosti osvetlenia (petrolej, lieh, elektrina, acetylén). Naučiť sa správne zriadiť kuchyňu, aký sa používa riad (drevený, kameninový, hlinený, sklenený, kovový), stroje, variče. Museli poznať druhy odevu a obuvi a ich účel využitia, správne žehliť a skladať oblečenie, upratovanie malé, veľké, týždenné. Na náuke o potravinách spoznávali najdôležitejšie potraviny a ich vlastnosti, výživové hodnoty, spôsob uskladňovania a kuchynskej úpravy; učili sa ladne upraviť stôl pre každodenné stolovanie a pre zvláštne príležitosti. Ďalším zaujímavým predmetom bolo kreslenie strihov, kde sa učili zhotoviť bielizeň a šaty podľa mier vlastných a členov rodiny: detské oblečenie (košieľka, kabát, podbradník), plienky, detské perinky, sukne, papuče, dámske oblečenie (košeľa denná, nočná, pyžamo, sukňová a nohavicová kombinácia, podprsenky, zástery), pánske oblečenie (košeľa denná, nočná, spodky, pyžamo), posteľnú bielizeň a iné.
Teoretické vedomosti dopĺňala prax, ktorá bola zameraná na samostatné úsporné varenie s náležitou starostlivosťou o správnu a účelnú výživu. Prax bola venovaná aj ženským ručným prácam a šitiu odevov. Na hospodárskej praxi sa mali naučiť hospodárskym prácam na poli, v záhrade, v stajni, v kurníku a v mliekarni. Posledným predmetom v rámci praxe bolo upratovanie v domácnosti, pranie a žehlenie: poznať denné upratovanie (zametanie, utieranie prachu, vetranie izieb, chodieb a schodiska) a týždenné upratovanie (búchanie kobercov, vysávanie, leštenie podláh, prípadne umývanie). Ďalej to bolo čistenie okien, dverí, zrkadiel, vetranie perín, v zimnom období naučiť sa, ako sa obsluhujú kachle (večer sa kúri, ráno sa vyberá popol). Naučiť sa správnu teplotu vody pri praní podľa tvrdosti vody, triedenie oblečenia, používanie rôznych druhov mydiel a pracích práškov; správne prať rukou a pracím strojom, škrobiť, sušiť oblečenie, skladať, žehliť, čistiť škvrny, prať čipky a najmä poznať žehličkové zostavy: železné, liatinové, kované, plynové a elektronické. Za celý školský rok, ktorý trval od 15. septembra do 15. júla, žiačky absolvovali 980 hodín teórie a 1240 hodín praxe.
Okrem učenia na škole sa učiteľský zbor venoval aj mimoškolskej činnosti. V roku 1935 uskutočnili prednášky na témy: Chov zvierat, Mliekarstvo, Záhradníctvo, Domáce hospodárstvo, Vychovávateľstvo, Propagačné, Osvetové prednášky v celkovom počte 41 a zúčastnilo sa ich 4144 poslucháčov (2425 žien a 1719 mužov). Prednášky sa konali v Skalici, Myjave, Senici, Malackách, Galante, Hlohovci, Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom. Škola ponúkala aj kurzy varenia, hydinársky kurz a gazdinský kurz. V roku 1935 uskutočnili aj šesť kurzov varenia, na ktorých sa zúčastnilo 129 záujemcov, konali sa v Polianke – Myjava, Dimburku (dnes Suchohrad) – Malackách, Šandorfe (dnes Prievaly), Boleráze, Suchej nad Parnou, Podkylave, priamo v škole dva hydinárske a jeden gazdinský kurz. Kurzy viedli učiteľka varenia R. Harnová, Š. Koštialová, Z. Nebovidská, riaditeľka E. Váněová. Pri kurzoch varenia boli na záver usporiadané výstavy pre miestnych občanov. Učiteľka Štefana Koštialová sa venovala literárnej činnosti, napísala a uverejnila články z rôznych gazdinských odborov v celkovom počte 22 v Mladom roľníkovi, Slovenskej domovine a i. Učiteľky boli členkami Spolku chovateľov drobných hospodárskych zvierat v Skalici, členkami iných kultúrnych a osvetových spolkov, riaditeľka E. Váněová bola členkou výboru Spolku matiek a kojencov a miestopredsedkyňou Jednoty učiteľov hospodárskych škôl na Slovensku. Počas školského roku i prázdnin si školu prezreli exkurzie školských spolkov, jednotlivci zo Slovenska, ako i zo susednej Moravy.
Snahou všetkých členov učiteľského zboru bolo povzniesť národné uvedomenie vidieckeho ľudu a poukazovať na nutnosť vzdelávania sedliackych dievčat. Škola vychovala približne 1100 gazdiniek, ktoré ovládali hygienický a hospodársky účelný chov domácich zvierat, postupy zostavenia rodinného rozpočtu a spracovania potravín, varenie, pečenie, šitie, základné zdravotné ošetrenie, výchovu detí. Dievčatá, budúce ženy sa stali vzorom pre dedinské a mestské domácnosti. Boli iniciátorkami požiadaviek kvalitného života rodín.
Použité pramene
Štátny archív Trnava, pracovisko Archív Skalica, fond: Štátna Gazdinská škola Dr. P. Blahu v Skalici, šk. č. 5; fond: Okresný úrad v Skalici, šk. 308.
