Tradičným vianočným jedlom na štedrovečernom stole v súčasnosti je ryba. Konzumácia rybieho mäsa sa v našich krajoch, žiaľ, sústreďuje takmer výlučne do tohoto obdobia. Spotreba rybieho mäsa na Slovensku na jedného obyvateľa je približne 4 kg, čo je veľmi málo. Na stôl sa dostávajú ryby v rôznej podobe a úprave – údené, konzervované, šaláty, filé, živé ryby, či čiastočne spracované.
V minulosti sa obyvatelia Záhoria zásobovali z dostupných prírodných zdrojov, ktorými boli na ryby bohaté miestne toky. „Potravu chudobných“, ako boli ryby nazývané, lovili z vodných tokov, napr. Moravy, Chvojnice, Myjavy, Rudavy, Maliny a ďalších. Na vodných tokoch boli vstavané početné mlynské stavy pre mlynské náhony, toky neboli znečisťované a v neupravených tokoch nachádzali ryby rôznych druhov vhodné podmienky pre svoj život. Toky boli bohaté predovšetkým na jalce, pstruhy, šťuky, sumce, miene, hrúzy, úhory, kapry, karasy, plotice atď.
Rybníky boli budované na panstvách, kde okrem chovu rýb slúžili na chov kačíc, pre poľovné účely a odchyt vodného vtáctva. Klasické rybníky boli vybudované v Jakubove a doteraz sú najväčším komplexom na Záhorí. Ďalšie rybníky sa nachádzajú pri Malackách na toku Malina. Menšie plochy rybníkov sú v Stupave, Budkovanoch. Známe sú menšie rybníky z okolia Borského Mikuláša, Šaštína, Malých Levár, ktoré boli súčasťou šľachtických a cirkevných areálov. Z malých rybníkov je azda najnámejšia Kačenáreň pri Kopčanoch, známa z dobových vyobrazení v poľovníckej a rybárskej literatúre, kde boli vo veľkom množstve odchytávané do špeciálnych zariadení divoké kačice.
S rozvojom priemyslu a zmenami hospodárenia v krajine sa výrazne menili pomery. Vodné toky boli upravené, zanikli mlynské náhony a časť rybníkov sa prestala využívať. Vybudované však boli viaceré vodné nádrže a ťažbou štrku vznikli rozsiahle vodné plochy vhodné na chov rýb pre športové rybárstvo i pre zásobovanie trhu sladkovodnými rybami. Rybníky a vodné nádrže boli obhospodarované Štátnym rybárstvom Stupava. Za účelom intenzívneho chovu pstruhov bola vybudovaná pstruháreň vo Veľkých Levároch. Klasické rybníky boli vybudované pri Skalici a zrekonštruovaný bol rybník pri Malých Levároch. Po roku 1989 prešla časť vodných nádrží do prenájmu športových rybárov, časť do súkromného prenájmu.
Ryby sa z vodných nádrží a rybníkov lovia podľa veľkosti nasadených rýb v ročných až dvojročných cykloch v októbri a novembri. Časť rýb slúži na ďalšie zarybňovanie rybárskych revírov a časť je ponúknutá spotrebiteľom v predajniach. Hlavnou produkčnou rybou je kapor, ktorý sa chová vo viacerých vyšľachtených formách, zubáč, šťuka, sumec. K domácim druhom rýb pribudli druhy amur a tolstolobik, dovezené z Ďalekého východu, ktoré sa rýchlo aklimatizovali a ďalšie menej známe ryby pôvodom zo Severnej Ameriky.
Športové rybárstvo na Slovensku riadi Slovenský rybársky zväz /SRZ/. Členovia SRZ sa riadia platnými stanovami a poriadkom, ktorý určuje obdobie lovu jednotlivých druhov rýb, množstvo a mieru lovených rýb, práva a povinnosti členov, povoľuje a zakazuje techniku lovu. Rybárčenie sa stalo významnou súčasťou relaxácie a hlavným koníčkom pre mnohých obyvateľov aj na Záhorí.
Rybníky boli budované na panstvách, kde okrem chovu rýb slúžili na chov kačíc, pre poľovné účely a odchyt vodného vtáctva. Klasické rybníky boli vybudované v Jakubove a doteraz sú najväčším komplexom na Záhorí. Ďalšie rybníky sa nachádzajú pri Malackách na toku Malina. Menšie plochy rybníkov sú v Stupave, Budkovanoch. Známe sú menšie rybníky z okolia Borského Mikuláša, Šaštína, Malých Levár, ktoré boli súčasťou šľachtických a cirkevných areálov. Z malých rybníkov je azda najnámejšia Kačenáreň pri Kopčanoch, známa z dobových vyobrazení v poľovníckej a rybárskej literatúre, kde boli vo veľkom množstve odchytávané do špeciálnych zariadení divoké kačice.
S rozvojom priemyslu a zmenami hospodárenia v krajine sa výrazne menili pomery. Vodné toky boli upravené, zanikli mlynské náhony a časť rybníkov sa prestala využívať. Vybudované však boli viaceré vodné nádrže a ťažbou štrku vznikli rozsiahle vodné plochy vhodné na chov rýb pre športové rybárstvo i pre zásobovanie trhu sladkovodnými rybami. Rybníky a vodné nádrže boli obhospodarované Štátnym rybárstvom Stupava. Za účelom intenzívneho chovu pstruhov bola vybudovaná pstruháreň vo Veľkých Levároch. Klasické rybníky boli vybudované pri Skalici a zrekonštruovaný bol rybník pri Malých Levároch. Po roku 1989 prešla časť vodných nádrží do prenájmu športových rybárov, časť do súkromného prenájmu.
Ryby sa z vodných nádrží a rybníkov lovia podľa veľkosti nasadených rýb v ročných až dvojročných cykloch v októbri a novembri. Časť rýb slúži na ďalšie zarybňovanie rybárskych revírov a časť je ponúknutá spotrebiteľom v predajniach. Hlavnou produkčnou rybou je kapor, ktorý sa chová vo viacerých vyšľachtených formách, zubáč, šťuka, sumec. K domácim druhom rýb pribudli druhy amur a tolstolobik, dovezené z Ďalekého východu, ktoré sa rýchlo aklimatizovali a ďalšie menej známe ryby pôvodom zo Severnej Ameriky.
Športové rybárstvo na Slovensku riadi Slovenský rybársky zväz /SRZ/. Členovia SRZ sa riadia platnými stanovami a poriadkom, ktorý určuje obdobie lovu jednotlivých druhov rýb, množstvo a mieru lovených rýb, práva a povinnosti členov, povoľuje a zakazuje techniku lovu. Rybárčenie sa stalo významnou súčasťou relaxácie a hlavným koníčkom pre mnohých obyvateľov aj na Záhorí.
