Riečka Rudava pôvodne vytekala z mokradí pri obci Bílkove Humence na východných svahoch Lakšárskej pahorkatiny v centrálnej časti Borskej nížiny. V súčasnosti sú tieto mokrade rekultivované a tok Rudavy je v pramennej časti vedený až po borové lesy v melioračných kanáloch.
Vo vodohospodárskych mapách má každé povodie svoje číslo a základné charakteristiky. Povodiu Rudavy pripadá číslo 4-17-02-010 až 044. Základné charakteristiky povodia sú: dĺžka toku 45 km, plocha povodia 438,722 km2, lesnatosť 60%.
Svoju prirodzenú podobu si tok zachoval v lesnatej časti povodia. Z pramennej oblasti tečie Rudava východným smerom k pohoriu Malých Karpát cez piesočné duny severnej časti Borskej nížiny do Podmalokarpatskej zníženiny. Pod obcou Cerová sa jej vody rozlievali do rozsiahlych močiarov a slatín, z ktorých sa časť vôd uberá severným smerom a časť smerom južným. Tento unikátny jav je známy ako bifurkácia Rudavy. V Podmalokarpatskej zníženine v úseku od obce Cerová po Rohožník je tok na styku s poľnohospodárskou krajinou prevedený do umelého kanála, pričom je zachovaný i pôvodný tok riečky, ale len s okliešteným prietokom vody. V tomto úseku priberá tiež z ľavej strany vody z potokov stekajúcich z Malých Karpát. Ani ich výdatnosť už nie je taká ako v minulosti. Väčšia časť vody je v Malých Karpatoch zachytávaná v studniach, z ktorých je zásobované obyvateľstvo sídiel na Záhorskej nížine. Pod obcou Sločnica sa tok Rudavy obracia smerom na západ cez široké údolie, ktoré si prerazila cez piesky nížiny.
Rudava si zachovala v tejto časti všetky svoje prirodzené krásy. Jej tok sprevádzajú pôvodné brehové porasty jelší, vŕb. Po obidvoch stranách sa striedajú plochy lúk oddelené priehlbňami mŕtvych ramien riečky. Kolorit toku doplňovali vodné mlyny, z ktorých si v dnešnej dobe zaslúži pozornosť predovšetkým drevený mlyn v lokalite Juríkovci pod obcou Studienka. Na lúkach a mokradiach popri toku rastie mnoho druhov vzácnych a ohrozených druhov rastlín. K pozoruhodným patrí napríklad diablik močiarny (Calla palustris), ktorý je kvetom veľmi podobný exotickým kalám pestovaným v kvetináčoch a skleníkoch, často používaných do svadobných kytíc. V tomto úseku sú vody riečky bohaté na ryby. Vyskytuje sa pstruh, jalce, ale najmä mieň, ryba na Slovensku veľmi vzácna. Mieň patrí k treskovitým rybám a väčšina druhov žije v horskom prostredí. Príroda v tejto časti patrí k málo známym, ale k najromantickejším častiam Záhoria.
Pred Veľkými Levármi sa tok znovu rozdeľuje. Umelým kanálom je časť vody odvádzaná do areálu parku levárskeho kaštieľa. Hlavným poslaním tohto umelého ramena je v súčasnosti zásobenie umelého chovu pstruhov vodou.
Za obcou Veľké Leváre sa tok Rudavy stráca v krajine vo fádnom umelom kanáli, ktorý smeruje k rieke Morave.
Svoju prirodzenú podobu si tok zachoval v lesnatej časti povodia. Z pramennej oblasti tečie Rudava východným smerom k pohoriu Malých Karpát cez piesočné duny severnej časti Borskej nížiny do Podmalokarpatskej zníženiny. Pod obcou Cerová sa jej vody rozlievali do rozsiahlych močiarov a slatín, z ktorých sa časť vôd uberá severným smerom a časť smerom južným. Tento unikátny jav je známy ako bifurkácia Rudavy. V Podmalokarpatskej zníženine v úseku od obce Cerová po Rohožník je tok na styku s poľnohospodárskou krajinou prevedený do umelého kanála, pričom je zachovaný i pôvodný tok riečky, ale len s okliešteným prietokom vody. V tomto úseku priberá tiež z ľavej strany vody z potokov stekajúcich z Malých Karpát. Ani ich výdatnosť už nie je taká ako v minulosti. Väčšia časť vody je v Malých Karpatoch zachytávaná v studniach, z ktorých je zásobované obyvateľstvo sídiel na Záhorskej nížine. Pod obcou Sločnica sa tok Rudavy obracia smerom na západ cez široké údolie, ktoré si prerazila cez piesky nížiny.
Rudava si zachovala v tejto časti všetky svoje prirodzené krásy. Jej tok sprevádzajú pôvodné brehové porasty jelší, vŕb. Po obidvoch stranách sa striedajú plochy lúk oddelené priehlbňami mŕtvych ramien riečky. Kolorit toku doplňovali vodné mlyny, z ktorých si v dnešnej dobe zaslúži pozornosť predovšetkým drevený mlyn v lokalite Juríkovci pod obcou Studienka. Na lúkach a mokradiach popri toku rastie mnoho druhov vzácnych a ohrozených druhov rastlín. K pozoruhodným patrí napríklad diablik močiarny (Calla palustris), ktorý je kvetom veľmi podobný exotickým kalám pestovaným v kvetináčoch a skleníkoch, často používaných do svadobných kytíc. V tomto úseku sú vody riečky bohaté na ryby. Vyskytuje sa pstruh, jalce, ale najmä mieň, ryba na Slovensku veľmi vzácna. Mieň patrí k treskovitým rybám a väčšina druhov žije v horskom prostredí. Príroda v tejto časti patrí k málo známym, ale k najromantickejším častiam Záhoria.
Pred Veľkými Levármi sa tok znovu rozdeľuje. Umelým kanálom je časť vody odvádzaná do areálu parku levárskeho kaštieľa. Hlavným poslaním tohto umelého ramena je v súčasnosti zásobenie umelého chovu pstruhov vodou.
Za obcou Veľké Leváre sa tok Rudavy stráca v krajine vo fádnom umelom kanáli, ktorý smeruje k rieke Morave.
