Viate piesky sú prevládajúcim geologickým substrátom Borskej nížiny a hoci ich celkové plošné zastúpenie predstavuje na Slovensku iba 1,2 % z celkovej rozlohy, ich ekologický, krajinno-ekologický, zoologický a botanický význam je podstatne vyšší. Vzhľadom na špecifičnosť geologického substrátu, klímy a v neposlednom rade i dlhodobého vplyvu človeka sa na viatych pieskoch Borskej nížiny vyvinuli osobitné lesné spoločenstvá, ktoré je možné zaradiť (podobne ako lužné lesy alúvia Moravy) do najnižšieho lesného vegetačného stupňa dubového. Z pôvodných lesov sa na pieskových dunách vyskytujú borovicové a dubovo-borovicové lesy, v menších depresiách a na rovinatých terénoch dubové, dubovo-hrabové a brezovo-dubové lesy a v hlbokých medzidunových depresiách zvyšky pôvodných rašelinných brezovo-jelšových lesov.
Charakteristika lesov na viatych pieskoch Borskej nížiny
Osobitný charakter lesom Borskej nížiny vtláča chudobný substrát – kremité viate piesky a následne kyslé až veľmi kyslé pôdy. Stanovištné podmienky pre život rastlín sú na viatych pieskoch veľmi nepriaznivé a iba málo rastlinných druhov z našej flóry znáša tieto extrémne podmienky a vytvára pre viate piesky charakteristické psamofytné spoločenstvá. Jednotlivé druhy sú prispôsobené extrémnemu suchu, vysokým teplotám povrchu pôdy a neustálemu pohybu substrátu. Z tohto hľadiska sa na viatych pieskoch uplatňujú jednak prirodzené nelesné spoločenstvá s prevládajúcimi pieskomilnými druhmi a lesné spoločenstvá s prevládajúcimi pôvodnými drevinami – dub zimný, borovica lesná, jelša lepkavá, breza plstnatá a previsnutá – prípadne umele vysadenými drevinami (borovica, agát). V súčasnosti sa z pôvodných lesov vyskytujú na Borskej nížine najmä borovicové a borovicovo-dubové lesy, dubové a dubovo-hrabové lesy (aj na hlbších hlinitých pôdach), brezovo-dubové lesy na nižších depresiách a zvyšky brezovo-jelšových a jelšových lesov v hlbších medzidunových depresiách.
Rozloha súčasných borovicových lesov na Borskej nížine sa odhaduje na 44.000 ha. Z tohto počtu asi 35 % tvoria pôvodné borovicovo-dubové lesy, približne 40 % sú sekundárne borovicové lesy na stanovištiach dubovo-hrabových lesov, 20 % po dubových a brezovo-dubových lesoch a iba 5 % reprezentujú brezovo-jelšové resp. jelšové lesy na vlhkých plochách. Hromadný ústup zmiešaných dubových lesov z celej Borskej nížiny sa datuje od začiatku stredoveku, ale najmä od 17. storočia. I napriek dlhodobej umelej výsadbe borovicových porastov a ich vplyvu na floristické zloženie lesných spoločenstiev, je stále možné nájsť borovicovo-dubové porasty s relatívne dobre zachovaným prírodným charakterom najmä v okolí Šajdíkových Humeniec, Lakšárskej Novej Vsi a Šaštína.
Na Borskej nížine sa nachádzajú nasledovné kategórie lesov od najsuchších lesov na vrcholoch dún po najvlhšie lesy v hlbokých medzidunových depresiách:
Borovicovo-dubové lesy
Lesné porasty na viatych pieskoch považované za prírodné borovicovo-dubové lesy sú v súčasnosti rozšírené hlavne v severovýchodnej časti Borskej nížiny vo veľkom lesnom komplexe „Bor“, menej v centrálnej časti nížiny. Vyskytujú sa na menej ucelených plochách, zaberajú vrcholy pieskových dún, ich chrbáty a široké náhorné plošiny v nadmorských výškach 170-210 m. Prevládajúcim druhom v drevinnej vrstve je borovica lesná, menej sa vyskytujú duby (hlavne dub zimný, ojedinele i dub letný) zakrpateného vzrastu. Vo väčšine súčasných porastov dub chýba, ale na niektorých miestach nížiny sa vyskytujú zdravé jedince, niekde 200 až 300-ročné, ktoré poukazujú na predchádzajúce vyššie zastúpenie duba na nížine. Typickým znakom týchto lesov je vyššia pokryvnosť drevinnej vrstvy. Krovinná vrstva prakticky chýba. Vzhľadom na mezoreliéfne a mikroreliéfne rozdiely, ale najmä vo vzťahu k drevinnej vrstve je bylinná vrstva dosť rozdielna. Významným znakom bylinného podrastu je vysoké zastúpenie machov, najvyššie duny sú charakteristické vysokou pokryvnosťou lišajníkov a z bylín sa vyskytujú len niektoré menej náročné trávy. Väčšinou ide o pôvodné lesy so zachovaným, takmer pôvodným drevinovým a bylinovým zložením. Rozdiely medzi pôvodnými borovicovo-dubovými lesmi s machmi a sekundárnymi borovicovými lesmi s machmi sú v drevinnej vrstve (ústup dubov), v krovinnej vrstve – vypadnutie krovín ako hloh, krušina jelšová a v bylinnej vrstve (väčšia pokryvnosť tráv), zatiaľ čo machová vrstva je takmer bez zmien. Sú to lesy pôdoochranné, nie hospodárske, produkcia drevnej hmoty je nízka až veľmi nízka, čo treba v prvom rade brať do úvahy z hľadiska lesného hospodára.
Borovicové lesy
Táto kategória lesov je najviac rozšíreným typom lesa na Borskej nížine. Zaberá ucelené a rozsiahle plochy na celej nížine (od Lozorna až po Moravský Sv. Ján, v oblasti Studienky, Lakšárskej Novej Vsi, Borského Sv. Jura, Borského Sv. Mikuláša až po Šajdíkove Humence), najmä svahy dún s veľmi miernym sklonom, rovné plochy pod dunovými vyvýšeninami a rovinové reliéfy v nadmorských výškach okolo 200 m. Lesy mali pôvodne ako dominantu dub zimný s primiešanou borovicou lesnou, z ostatných drevín sa vyskytoval hrab, breza previsnutá a málo náročné dreviny, predovšetkým krušina jelšová. Floristicko-fytocenologické zmeny zapríčinené dlhotrvajúcim umelým zalesňovaním borovice sa týkajú tiež týchto lesov. V týchto porastoch sa podstatne znížila účasť dubov (dub zimný, dub letný) v drevinnej vrstve, v súčasnosti sú to väčšinou rovnoveké a jednovrstvové borovicové monokultúry.
Podobne ustúpili všetky kroviny s krovinnej vrstvy (hloh, rešetliak, krušina jelšová), ktorá je veľmi slabo vyvinutá a pozostáva väčšinou z hlavných drevín. V bylinnej vrstve prevládajú byliny nad machmi a vo väčšej miere sa vyskytujú druhy indikujúce kyslé pôdne prostredie. Charakteristickým znakom je zlý zdravotný stav duba zimného v severovýchodnej časti Borskej nížiny (v okolí Šajdíkových Humeniec, ale i inde), ktorý je pravdepodobne postihnutý hubovou chorobou (grafiózou), ktorá v osemdesiatich rokoch dosť výrazne poškodila dubové porasty vo východnej a juhovýchodnej časti Slovenska. Tieto lesy sú pokladané za hospodárske s relatívne dobrou produkčnou schopnosťou. Prevláda holorubný hospodársky spôsob – s holorubmi do 5 ha, podrastové hospodárenie sa neuplatňuje.
Agátové lesy
Významnú úlohu v lesoch Borskej nížiny hrajú niektoré cudzokrajné dreviny, z ktorých je najvýznamnejší agát biely. Agátové monokultúry sú na Borskej nížine pomerne časté.. Vyskytujú sa najmä v okolí obcí Kostolište, Závod, Moravský Sv. Ján, Jakubov a Stupava. Prvé informácie o ich rozšírení pochádzajú z 19. storočia. Agát sa od tohto obdobia rozšíril ako agresívna drevina do svetlých borovicovo-dubových lesov, ale tiež do ďalších lesných formácií. Agátové lesy taktiež patria medzi najtypickejšie nitrofilné lesné spoločenstvá, to znamená, že preferujú pôdy s vysokým obsahom dusíka.
Agát svojím výskytom radikálne ovplyvňuje porasty, do ktorých preniká. Obvykle sa zloženie porastov v týchto kultúrach mení. Keďže svetlo ľahko preniká cez jeho koruny, v krovinnej vrstve sa vyskytuje množstvo svetlomilných krov, predovšetkým baza čierna a trnka. Vplyv agátu ako druhu drevinnej vrstvy na bylinnú vrstvu je veľmi silný, takže z pôvodných lesných druhov nezostal ani jediný. Na tých miestach, kde bol agát umele vysadený, alebo sa rozšíril vegetatívne iba 20-40 rokov, prevládajú v bylinnej vrstve svetlomilné trávy. Kde je agát rozšírený viac ako 80 rokov, je dominantným druhom v bylinnej vrstve lastovičník väčší. Agát je využiteľný najmä ako palivové drevo, vo včelárstve a vzhľadom na silne vlnitú štruktúru dreva i ako podporné stĺpiky (šteky) vo viniciach.
Dubovo-hrabové lesy
Tieto lesy sa najlepšie zachovali na pieskoch Borskej nížiny pozdĺž strednej časti rieky Rudavy medzi cestami Malacky-Studienka a Malacky-Brno. Tu sa vyskytujú na vyvýšených riečnych terasách bez dosahu podzemnej vody, strmejších brehových svahoch a plochých chrbtoch dún. Vyskytujú sa i na rozhraní s alúviom rieky Moravy na trojuholníku Kúty-Gbely-Kopčany s relatívne vyššie položenou hladinou podzemnej vody v blízkosti inundovaného územia v nadmorských výškach 180-250 m.
V drevinovom zložení pôvodných porastov dominovali duby – letný a zimný, zastúpené v rôznom pomere, primiešaný bol hrab a okrajovo i borovica. Súčasné porasty v oblasti Kútov, Gajar a Kopčian si na mnohých lokalitách podržali svoje pôvodné drevinové zloženie, inde zasa prevláda borovica s prímesou duba a brezy a na iných lokalitách zmiešanina týchto drevín spolu s ďalšími listnatými drevinami (javor poľný, lipa malolistá, hrab a ďalšie). V oblasti Rudavy prevláda v drevinnej vrstve dub letný a lipa malolistá, pričom niektoré jedince dubov majú v prsnej výške priemer kmeňa od 70-120 cm. Lipa je väčšinou výmladkového pôvodu, primiešané sú javory – javor mliečny a javor horský, ktoré sa rozširujú veľmi dobre zo semena. Breza a osika sa vyskytujú ako relikt po holorubnej ťažbe a borovica prenikla do týchto porastov z rozsiahlych susedných monokultúr.
Krovinná vrstva dubovo-hrabových lesov je bohatá, prevláda najmä lieska, hloh, vtáčí zob a ďalšie, ako i zmladené drevinné druhy. Bylinná vrstva je so zreteľom na priaznivejšie vlhkostné pomery dosť bohatá, predstavuje určitú zmiešaninu typických druhov dubových, hrabových až bukových lesov, ale prevládajú najmä trávy a druhy náročnejšie na živiny, na vlhších preliačených lokalitách sa vyskytuje ostružina. Tieto lesy reprezentujú najprodukčnejšie typy lesa na Borskej nížine, kde sa ekonomický záujem lesného hospodára sústreďuje na zvýšené zastúpenie borovice, s hrabom a brezou sa ráta v podúrovni.
Brezovo-dubové lesy
Táto skupina lesov sa vyskytuje ostrovčekovito na celom území Borskej nížiny na menších plochách. Jej rozšírenie ovplyvňuje hladina podzemnej vody a zvýšená kyslosť prostredia. Zaberá miesta v blízkosti potokov, na prehĺbených tvaroch a na plytších depresiách, kde často predstavuje prechod k brezovo-jelšovým lesom. V pôvodných porastoch mal vysoké zastúpenie dub letný, primiešaná bola borovica a v podúrovni krušina jelšová. Na zamokrenejších miestach nebol ani v prirodzenom lese porast úplne zapojený, pričom na týchto lokalitách sa v značnej miere presadila breza previsnutá a plstnatá.
V súčasnosti sú tieto porasty blízke pôvodnému charakteru, dub letný s borovicou je dominantný v drevinnej vrstve, niekde môže borovica prevládať a sporadicky sa vyskytuje breza plstnatá, jelša lepkavá a osika. Krovinná vrstva je charakterizovaná dominanciou krušiny jelšovej, ktorá spolu s kalinou obyčajnou poukazuje na zvýšenú hladinu podzemnej vody, bežným druhom je hloh a úspešne sa zmladzuje dub letný.
I napriek vysokej pokryvnosti bylinnej vrstvy, je táto relatívne chudobnejšia na druhy. Absolútnu dominanciu so 75-100 % pokryvnosťou má bezkolenec trsťovitý, čo je pre hlavne vlhšie stanovištia typické, na suchších stanovištiach má vysokú pokryvnosť aj orličník obyčajný. Na niektorých miestach Borskej nížiny, hlavne na rovinatých plochách pieskových dún (napr. pri Lábe) sa vyskytujú v prevahe dubové lesy s dominanciou konvalinky voňavej. Brezovo-dubové lesy sú súčasťou hospodárskych lesov Borskej nížiny s priemernou výškou a kvalitou drevnej produkcie.
Brezovo-jelšové lesy
Charakteristickým znakom pre túto skupinu lesov je jej výskyt v terénnych zníženinách a hlbších medzidunových depresiách, kde sa hromadí voda a jej odtok je len pozvoľný. Hladina podzemnej vody kolíše v hĺbke 20-50 cm. Humifikácia je veľmi nepriaznivá, vytvára sa dosť hrubá vrstva rašelinejúceho humusu s veľkým obsahom organickej hmoty. Výskyt týchto lesov je na Borskej nížine len veľmi sporadický (napr. v okolí Šajdíkových Humeniec, Šaštína i inde), predstavujú zvyšky pôvodných rašelinných brezovo-jelšových a jelšových lesov.
Tieto lesy si i v súčasnosti zachovali pôvodný ráz, v drevinnej vrstve prevláda jelša lepkavá za ostatnými drevinami – dubom letným a brezou plstnatou, len miestami sa na úkor jelše zvýšil podiel brezy resp. borovice, ojedinele sa vyskytuje i dub zimný a osika. Typické pre tieto porasty je mozaikovité striedanie lesnatých plôch s nezalesnenými, čo spôsobuje výška hladiny podzemnej vody a rôzna hrúbka rašeliny. Krovinné poschodie je dobre vyvinuté, dominuje v ňom krušina jelšová, primiešaná je i jarabina vtáčia. Pre bylinnú vrstvu je charakteristická účasť mokraďných a rašelinných druhov (najmä rašelinníky z rodu Sphagnum), typická je aj prítomnosť druhov viazaných na kyslejšie pôdne prostredie Pre špecifické edafické podmienky patria porasty tohto typu k účelovým vodohospodárskym lesom s nízkou produkciou dreva. Vzhľadom na ich pôvodnosť, sporadický výskyt a zastúpenie mnohých vzácnych rastlinných druhov, je potrebná prísna ochrana súčasných porastov.
Použitá literatúra
Hančinský, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, Bratislava, 307 ss.
Kubíček, F., 1998: Utilizing of forest ecosystems in landscape-ecological research. Ekológia (Bratislava) 17, p. 238-241.
Kubíček, F., 1999: Aplikácia typologického prieskumu v krajinnej ekológii. In Zborník referátov z odborného seminára pri príležitosti 5. výročia TANAP-u. Zvolen, s. 73-77.
Šomšák, L., Kubíček, F., 1994: Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of the Záhorská nížina lowland. I Alliance Pino-Quercetum. Ekológia (Bratislava), 13, p. 283-289.
Šomšák, L., Kubíček, F., 1995: Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of the Záhorská nížina lowland. II. Alliance Carpinion. Ekológia (Bratislava), 14, p. 247-259.
Šomšák, L., Kubíček, F., 2000: Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of the Borská nížina lowland. III. Alliance Potentillo albae-Quercion. Ekológia (Bratislava), 19, p. 54-63.
