Americko-slovenská banka
MUDr. Pavel Blaho, aktívny aj v bankovníctve, otvoril 1. januára 1908 v Skalici Obchodnú banku, ktorá mala sídlo na prízemí Katolíckeho kruhu (dnešného Domu kultúry). 1. júna 1909 Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch. V roku 1919 obe zlúčil a nakrátko preniesol sídlo banky do Malaciek, potom do Bratislavy. V októbri 1920 sa na základe zmluvy s americkým bankárom slovenského pôvodu Michalom Bosákom, ktorý založil 31. augusta 1920 v Bratislave Americko-slovenskú banku, zlúčili do Americko-slovenskej banky so sídlom v Bratislave na Dunajskej ulici.
Banka začínala svoju činnosť s deviatimi pobočkami, neskôr ich bolo 12, z toho na Záhorí šesť; v Skalici, Holíči, Šaštíne, Veľkých Levároch a Malackách, jedna pobočka bola v Prahe. Uskutočňovala najmä prevody finančných prostriedkov amerických Slovákov do Československa. Okrem Michala Bosáka medzi jej významných predstaviteľov patrili i Dr. Pavel Blaho, ktorý až do svojej smrti pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady banky a Dr. Ľudovít Okánik.
Dňa 1. januára 1919 Dr. Pavel Blaho menoval za riaditeľa (dirigenta) Obchodnej banky v Skalici Jána Sopka, ktorý po jej fúzii prešiel ako dirigent do skalickej filiálky Americko-slovenskej banky. Sídlila na Škarniclovskej ulici (vedľa lovečkovského domu v budove dnešnej cukrárne). V banke pracovalo viacero zamestnancov. O vzniku Americko-slovenskej banky (filiálky v Skalici) píše Ferdinand Dúbravský v knihe Uhorská Skalica (1921): …Tento projekt sa realisoval aj s americkou rýchlosťou a presnosťou. Firma sa zmenila. Zvýšil sa jej účastinný kapitál z 5 miliónov na 25 miliónov, z čoho americkí Slováci upísali cestou Bosákovej štátnej banky, ktorá sa takto stala sesterským ústavom, za 14 dní 15 miliónov. Hneď pristúpilo sa k reorganizácii banky. Zaviedol sa nový moderný systém práce a účtovania, a to jednotný jak pre hlavný ústav, tak pre všetky filiálky. Pribral sa zodpovedný počet zdatných úradníkov v skalickej filiálke: dirigent Ján Sopko, zmenáreň: Jozef Rosický, likvidátor, Jindrich Klvaček, pokladník; účtareň: Ružena Hrebíčková, účtovníčka, Ružena Wernerová, úradníčka. Korešpondencia: Alojz Wolf- korešpodent, sluha a domovník Anton Šišvolda. Takto sa z malej banky stal takmer cez noc mohutný slovenský peňažný ústav, dľa sily druhý na celom Slovensku. Americko-slovenská banka filiálka v Uhorskej Skalici ako predtým, tak aj teraz najväčšiu pozornosť venuje mestu a okoliu, z ktorého povstala a podporuje výhodnými pôžičkami starých svojich účastinárov a starú klientelu vôbec, tak že každý v nej nájde slušné a pečlivé obslúženie.
Americko-slovenská banka v Bratislave zanikla v roku 1933 likvidáciou.
V roku 1937 sa prisťahoval do Skalice Emil Žabkovský a zriadil modernú cukráreň v dome na rohu terajšej Lichardovej a Škarniclovskej ulice. Vlastnú novú prevádzku si dal postaviť firme Ing. Doležala v rokoch 1946 – 1947 na mieste pôvodnej banky (jej prestavbou) a cukrárska výrobňa s obľúbenou cukrárňou slúži svojmu účelu dodnes.
