Archeologický výskum rímskej stanice v Stupave Ivan Staník

Rímska stanica nad Stupavou v polohe Kopec patrí k náleziskám, o ktorých písal už Matej Bel. Neskôr tu podnikali krátkodobé výkopy miestni vzdelanci, no až v 20. storočí sa vďaka výskumom A. Gnirsa a V. Ondroucha lokalita dostala do povedomia verejnosti i odborníkov.

Výstavbu menšej pevnosti nad dnešnou Stupavou zahájili Rimania v polovici 2. storočia. Nevysokú vyvýšeninu, na ktorej stála menšia germánska osada, si vybrali vďaka strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty, spájajúcej už od praveku Pobaltie so Stredomorím. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt /napr. ohňovými signálmi/ s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Na vyvýšenine postupne vznikol rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 m v strede stála tzv. veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom /átriom/. Niektoré miestnosti vykurovali kanálikmi, ležiacimi pod maltovou dlážkou. Steny zdobili farebné omietky s geometrickými vzormi červenej, žltej, modrej a zelenej farby. V juhozápadnom nároží komplexu stáli kúpele s bazénmi pre horúcu a vlažnú vodu. Rimania ich nevyužívali len z hygienických dôvodov, ale predovšetkým kvôli otužovaniu: v strednej Európe totiž často trpeli zdravotnými problémami. V opačnom, juhovýchodnom rohu sa nachádzala veľká vodná nádrž. Zdrojom vody bol zrejme dážď, alebo ju dovážali z blízkeho potoka, pretože studňu sa zatiaľ objaviť nepodarilo. Pevnosť plnila nielen vojenskú, ale aj obchodnú a hospodársku funkciu. V súčasnosti tu prebieha už vyše jedno desaťročia komplexný revízny výskum Archeologického múzea SNM v Bratislave. Jeho cieľom je nielen pripraviť podklady pre plánované múzeum v prírode, ale aj získať ďalšie poznatky o historickom a stavebnom vývoji tohto antického komplexu. Ak by sme mali v krátkosti zhrnúť prínos vykopávok, treba upozorniť najprv na skutočnosť, že sa podarilo objaviť niekoľko germánskych objektov, ktoré tu stáli ešte pred príchodom Rimanov. Zároveň sa ukázalo, že pôdorys, odkrytý V. Ondrouchom, patril vlastne len najmladšiemu stavebnému komplexu vybudovanému na lokalite. V počiatočnom období vybudovali Rimania v Stupave menšiu, pravdepodobne fortifikačnú stavbu, z ktorej sa však zachovalo len málo stôp. Neskôr tu stála pozdĺžna viacpriestorová budova s dvorom a až v záverečnej fáze vznikol komplex, odkrytý svojho času V. Ondrouchom. Tento komplex slúžil svojmu účelu pravdepodobne do konca 3. stor. Svedectvom zániku stanice je aj múr, sklopený v celistvosti do átria. Dodnes sa z neho zachovala časť s dvoma okennými otvormi. Ide o vôbec prvý priamy doklad nadzemnej architektúry doby rímskej nájdený severne od Dunaja. V súčasnosti je nález konzervovaný v Štátnych reštaurátorských dielňach v Bratislave. Okrem nových poznatkov o stavebnom vývoji rímskej stanice prináša výskum aj mnoho cenných archeologických nálezov. Okrem keramiky sú to predovšetkým fragmenty sklenených nádob, dovážané až z Itálie, mince, drobné bronzové kovania, zbrane, kovové časti výzbroje /napr. krúžkový pancier/ a pod. Súčasťou výskumu je aj sledovanie okolitej krajiny. Vďaka tomu sa podarilo zistiť, že v užšom i širšom okolí stanice žili Germáni. Najpozoruhodnejším je objav zlatníckej dielne, odkrytý na poli severozápadne od Stupavy. Ale Germáni žili aj v tesnom susedstve pevnostných múrov, ako svedčia spodné časti príbytkov, preskúmané na poli miestneho obyvateľa p. Morávka.
Výsledky výskumu v Stupave zaujali nielen domácich, ale aj zahraničných odborníkov. K ich každoročným návštevám pribudol aj archeológ E. Vrba z ďalekého Bostonu v USA, ktorý si ako tému dizertačnej práce vybral práve vzťah Germánov a Rimanov v Stupave. Treba preto dúfať, že výskum rímskej stanice, ktorý každoročne zápasí s rôznymi problémami, sa dočká ocenenia aj doma a Archeologické múzeum SNM sa dožije výraznejšej spolupráce kultúrnej verejnosti Stupavy i celého Záhoria.