PhDr. Rudolf Irša: Úvodom
Mgr. Vladimír Petrovič: Tradícia jarmokov obnovená
Mgr. Jozef Mikuš: Menej známe mená kultúrneho a literárneho Záhoria
PhDr. Mária Zajíčková: S láskou k veciam a ľuďom
PhDr. Viera Drahošová: Vladimír Jamárik
PhDr. E. Fleišíková: Kníhtlačiarne
Nezvyčajný výskum (-rš-)
PhDr. V. Ábelová: „Chléb a súl zdobí stúl“
PhDr. Mária Zajíčková: Otváranie truhlíc I.
Mgr. Lenka Gronská: Štedrý večer
PhDr. Mária Zajíčková: Priadky v Jabloňovom
PhDr. Mária Zajíčková: Z nárečového slovníka
MUDr. Vladimír Černý: Ukradnuté v Hájku
MUDr. Vladimír Černý: Ako sa hovorilo ženám a mužom v Skalici
„To je ten šuhajek“
„Gdo to henkaj jede“
MVDr. Imrich Vašečka: Ako sa liečilo starým sadlom
Mgr. Vladimír Petrovič: List Andreja Hlinku americkým Slovákom
Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc.: Erb obce Láb
Rudolf Appel: Barokový žrebčinec v Kopčanoch
PhDr. Viera Drahošová: Hrnčiarske pece z doby rímskej
SPRÁVY
XII. strážnické sympózium
„Česko-slovenské vzťahy v bádaní o ľudovej kultúre“ (Lenka Gronská)
Múzejné zbierky zo Záhoria v Rakúsku (Mária Zajíčková)
Nadácia na ochranu kultúrnych pamiatok v Skalici (Jozef Hlavatý)
Andrej Hollý
Záhorie č. 1/1992
Zbierkový fond
Základom zbierkového fondu Záhorského múzea bola zbierka zakladateľa múzea MUDr. Pavla Blahu. Od počiatkov sa akvizičná činnosť sústreďovala na oblasť Záhoria.
Zbierkový fond sa delí do fondov archeológie, histórie, etnológie, dejín hudobnej kultúry a numizmatiky a predstavuje vyše 57 000 kusov predmetov.
K vzácnejším kolekciám patrí zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov, cechálií, škarniclovských štočkov, Lichardov fond, archeologická zbierka Vladimíra Jamárika.
Zbierkové predmety získava múzeum nákupom, darom a ako výsledok vlastných zberov a výskumov.
Najvýznamnejším darovaným prírastkom je Ďurovičov fond, ktorého základ predstavuje pozostalosť prof. Jána Ďuroviča. Tvorí ju knižnica /s viac ako 3000 zväzkami teologickej a historickej literatúry, pôvodnej slovenskej beletrie a starých tlačí, najstaršie pochádzajú z konca 17. storočia/, osobný i rodinný archív /korešpondencia, rukopisy autorových monografických prác a štúdií, archívy spolkovej činnosti, albumy fotografií, dobové pohľadnice a i./, ktorú múzeu v roku 1996 venoval prof. Ľubomír Ďurovič z Lundu a rodina Ďurovičovcov.
Najčastejšie darom i kúpou boli získavané staré tlače, súčasti krojov a iných odevov, kútne plachty a textílie s výšivkami, hudobné nástroje, pracovné náradie, pomôcky v domácnosti, nábytky. Kúpou múzeum dopĺňa zbierkové fondy o ukážky tvorby ľudových výrobcov a umelcov, ktorých diela sú inšpirované tradíciou alebo regiónom Záhoria.
Archeológia
V zbierkovom fonde Archeológia sú zastúpené obdobia od paleolitu po novovek, najvýznamnejšie súbory predstavujú zbierky Vladimíra Jamárika s početnou kolekciou neolitickej kamennej industrie a zbierka MUDr. Adriána Nečasa, archeologický materiál z viacerých výskumov múzea, z ktorých mimoriadny význam má súbor keramiky kultúry zvoncovitých pohárov zo Skalice, získaný archeologickým výskumom Záhorského múzea a Archeologického ústavu SAV Nitra v roku 2003 – ako prvý a zatiaľ jediný na území Slovenska, ďalej materiál z výskumu stredovekého hradu Branč v Podbranči a i.
Fotogaléria k fondu:
Etnológia
Fotogaléria k fondu:
Dejiny hudobnej kultúry
História
Fotogaléria k fondu:
Ďalšie fondy
Študijným účelom pracovníkov, spolupracovníkov múzea, ako i regionálnych bádateľov slúži špecializovaná knižnica s viac ako 21 000 zväzkami. Pozostáva zo štyroch základných fondov: stará časť, Lichardov fond, Ďurovičova knižnica a múzejná knižnica, v ktorej najväčšiu časť tvorí odborná literatúra zameraná na spoločenskovedné disciplíny – históriu, etnológiu, archeológiu, muzikológiu, časť predstavuje odborná regionálna literatúra, periodiká a výstrižky.
Ďurovičovu knižnicu, získanú ako pozostalosť po farárovi evanjelickej cirkvi a.v. prof. Jánovi Ďurovičovi zo Skalice, tvoria staré tlače, teologická literatúra, viaceré vydania Tranoscia a modlitebné knihy, slovenská beletria od štúrovcov do konca tridsiatych rokov, klubové série beletrie a i.
Múzeum vlastní rozsiahly archív a fotoarchív negatívov, fotografií, štočkov i zbierky dobových pohľadníc.
Fond sprievodnej dokumentácie slúži predovšetkým na prezentačnú činnosť múzea, využíva sa pri obnovovaní objektov a miest, pre metodickú činnosť, potreby obecných úradov a bádateľov.
Zmluvy, objednávky, faktúry, verejné obstarávanie
Prehľad zmlúv, objednávok a faktúr Záhorského múzea v Skalici podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov nájdete od roku 2013 na stránke http://crz.trnava-vuc.sk/zahorske-muzeum-v-skalici/zmluvy/.
Verejné obstarávanie 2021
Výzva na predkladanie ponúk 2021 – depozitár odevov
Verejné obstarávanie 2016
Výzva na predkladanie ponúk 2016 – tlač časopisu Záhorie
Výzva na predkladanie ponúk 2016 – stravné lístky
Výzva na predkladanie ponúk 2016 – tlač publikácie Mestská správa Skalice do roku 1711
Verejné obstarávanie 2015
Vyzva – expozicia Hlboke – graficke a polygraficke naklady
Vyzva – expozicia v Hlbokom – hmotny majetok
Vyzva – kniha Ludova nastrojova hudba
Vyzva – Restaurovanie suboru keramiky
Vyzva – tlac casopisu Zahorie
Záhorské múzeum v Skalici
Zrod muzeálnych aktivít možno na Záhorí pozorovať už v organizovaní zberateľskej činnosti významným skalickým rodákom, historikom Frankom Víťazoslavom Sasinkom v rokoch 1876-1881.
V roku 1898 sa do Skalice po štúdiách vrátil MUDr. Pavel Blaho. Pod vplyvom aktivít Muzeálnej slovenskej spoločnosti a národopisných výstav na slovensko-moravskom pomedzí sa spolu s viacerými z okruhu jeho známych začali zaoberať myšlienkou zbierania a prezentácie ľudového umenia na Záhorí. Sám ako lekár pri svojich cestách po Záhorí už viac rokov zhromažďoval ľudové výrobky, výšivky, pracovné náradie, najmä však keramiku.
Zbierku sprístupnili verejnosti prvýkrát v roku 1903 v súkromnom dome Jozefa Nováka v Skalici.
Od počiatku spolupracoval MUDr. Blaho s PhDr. Aloisom Kolískom, predsedom Spolku slovenského musea v blízkom Hodoníne.
Úspešným zavŕšením snáh o vytvorenie múzea v Skalici bol rok 1905, keď na námestí otvorili nový kultúrny dom. Dom s oficiálnym pomenovaním „Katolícky dom“, nazývaný i „Spolkovým“ alebo „Slovenským domom“, mal na poschodí tri miestnosti pre múzeum o ploche 120 metrov štvorcových. Bolo prvým národne orientovaným múzeom na Slovensku, založeným súkromnou osobou. Múzeum v rokoch 1905 – 1918 plnilo prezentačné ciele a pomáhalo pri upevňovaní slovenského národného povedomia. Podľa zápisov v knihe návštev navštívilo ho do roku 1914 ročne 250 až 400 osôb, napr. voliči dr. Pavla Blahu z okresu Moravský Svätý Ján, pred voľbami do Uhorského snemu v roku 1906, účastníci tzv. „Roľníckych zjazdov v Skalici“, ktoré sa každý rok od roku 1906 do roku 1913 konali v Spolkovom dome.
Počas 1. svetovej vojny, najmä však po smrti dr. Pavla Blahu v roku 1927, návštevnosť poklesla, rozvoj múzea stagnoval tiež v dôsledku sporu o „Spolkový dom“, ktorý trval až do roku 1935.
V roku 1942 sa z Bratislavy vrátila do Skalice vdova Gizela Blahová a prebrala starostlivosť o zbierky. V roku 1945 prešla správa múzea na Mestský národný výbor v Skalici a v roku 1952 bolo zriadené ako Okresné vlastivedné múzeum. Otázka odkúpenia priestorov a zbierok od Blahovej rodiny bola doriešená až v roku 1966.
V ďalšom vývoji v závislosti od zmien zriaďovateľskej funkcie a štatútu bolo múzeum viackrát premenované, menilo sa jeho vedenie i obsadenie. Od roku 1965 vystupuje pod svojím súčasným názvom ako Záhorské múzeum.
Súčasným zriaďovateľom múzea je Trnavský samosprávny kraj.
Sídlo Záhorského múzea v Skalici
Mittákovský dom je jedným z významných meštianskych domov, postavených pôvodne v renesančnom slohu. Situovaný je na rohu severnej časti námestia s Kráľovskou ulicou. Podľa archívnych prameňov ho v roku 1510 zakúpil rod Žerotínovcov, ktorý dostal Skalicu do zálohu od kráľa Ferdinanda. V roku 1551 prešiel kúpou spolu s príslušnými majetkami a výsadnou listinou Petrovi Pálfimu z grófskeho rodu Pálfiovcov z Erdödu, ktorý si z neho vytvoril jednu zo svojich rezidencií v Uhorsku. Dom do dnešnej podoby vznikol spojením a prestavbou dvoch stredovekých domov v prvej tretine 17. storočia, v rokoch 1780 – 1800 prišlo k jeho obnove. Neorenesančnú podobu získal na prelome 19. a 20. storočia, kedy bol vo vlastníctve rodiny Mittákovcov, podľa ktorých nesie pomenovanie. Fasáda je bohato zdobená rímsami, šambránami a atikou. V dvoch miestnostiach sú zachované renesančné klenby, spočívajúce na masívnom stredovom pilieri. Z uličnej fasády má priechod, z ktorého vedie schodisko na poschodie. Patrí medzi niekoľko zachovaných domov s výpustkom do ulice. Jeho historické priestory boli renovované a od konca roku 1989 sú sídlom Záhorského múzea, s výstavnými priestormi na prízemí.
Ocenenia múzea
Cena Národopisnej spoločnosti Slovenska 2022 za publikáciu Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria
V rámci 22. Valného zhromaždenia Národopisnej spoločnosti Slovenska v Martine v dňoch 25. – 26. apríla 2024 bola našej kolegyni, etnologičke Dite Andruškovej udelená cena Národopisnej spoločnosti Slovenska za obdobie 2021 – 2023 v kategórii Publikácia za odbornú monografiu Rodina v ľudovej kultúre Záhoria vydanú Záhorským múzeom v Skalici v roku 2022.
Cena Františka Pospíšila na MUSAIONfilme 2022 v Uherskom Brode za film Páter Paulín Bajan OFM
Záhorské múzeum v Skalici získalo Cenu Františka Pospíšila (1885–1958) na MUSAIONfilme 2022 v Uherskom Brode za objavné zobrazenie významnej historickej osobnosti a jeho diela vo filme Páter Paulín Bajan OFM. Realizačný tím filmu: Magdaléna Benešová, Roman Blaha, Viera Drahošová, Martin Hoferka, Peter Michalovič, Matej Minďaš, Miroslav Minďaš.
Ocenenie Národopisnej spoločnosti Slovenska pre výstavu Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria
Aktuálna výstava Záhorského múzea v Skalici získala ocenenie Národopisnej spoločnosti Slovenska v kategórii výstavná a expozičná činnosť za roky 2018 – 2020. Udelenie cien bolo súčasťou online programu valného zhromaždenia spoločnosti usporiadaného dňa 25. marca 2021.
Video s vyjadrením kurátorky Mgr. Dity Andruškovej, PhD. k získanému oceneniu:
https://www.facebook.com/TrnavskyKraj/videos/274057794456692
Hlavná cena v súťaži Slovenská kronika 2020 pre publikáciu Prvá svetová vojna a Záhorie. Pamätníky obetiam v regióne
Dňa 20. októbra 2020 bola Záhorskému múzeu v Skalici udelená hlavná cena v kategórii publikácia o svetských či sakrálnych stavebných pamiatkach, pamiatkach ľudovej architektúry, národných kultúrnych pamiatkach a pod. Súťaž organizuje Národné osvetové centrum, Slovenské národné múzeum, Združenie miest a obcí Slovenska a Slovenská národná knižnica.
Cena revue Pamiatky a múzeá
Dňa 7. septembra 2017 bola Záhorskému múzeu v Skalici počas otváracieho ceremoniálu Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Marianeu v Trnave, spojenom s udeľovaním výročných cien revue Pamiatky a múzeá, udelená cena za rok 2016 v kategórii Menšia publikácia – drobná tlač – periodiká za 25 ročníkov časopisu Záhorie. Cenu udeľuje Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a redakcia revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá
Čestné uznanie v súťaži Slovenská kronika 2016 pre monografiu Skalica
Dňa 15. novembra 2016 bolo v Martine v súťaži Slovenská kronika 2016 udelené čestné uznanie v kategórii vedecká alebo vedecko-popularizačná monografia monografii Skalica, ktorej zostavovateľom bolo Záhorské múzeum v Skalici. Súťaž organizuje v dvojročnom cykle Národné osvetové centrum v Bratislave.
Pamätná medaila predsedu TTSK pre redakčnú radu časopisu Záhorie
Dňa 1.10.2015 boli pri príležitosti Dňa Trnavského samosprávneho kraja udelené v Divadle Jána Palárika v Trnave ocenenia osobnostiam a kolektívom kraja. Za spoločenský prínos pre rozvoj Záhoria udelil predseda TTSK Tibor Mikuš medailu i časopisu Záhorie – kolektívu redakčnej rady. Ocenenie prevzala šéfredaktorka časopisu a riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová.
Cena mesta Skalica pre redakciu časopisu Záhorie
Medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja
Ocenenie EUREGIOforum 2008
Cena Trnavského samosprávneho kraja
Miestne noviny 2007
Ocenenie EUREGIOforum
V roku 2007 už po šiestykrát udeľovalo EUREGIO Ceny za inováciu, ktoré sú vyznamenaním za projekty presahujúce hranice. Záhorské múzeum Skalica získalo diplom za angažovanosť za dlhodobé zlepšenie cezhraničnej spolupráce.
Ocenenie v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2005
Cenu tvorí výtvarné umelecké dielo zobrazujúce rozvoj mesta. Súčasťou ceny je aj písomný dokument o udelení ceny a zápis do Pamätnej knihy Mesta Skalica.
Záhorské múzeum získalo Cenu mesta Skalica v roku 2005 pri príležitosti 100. výročia založenia múzea.
Záhorské múzeum získalo i viacero pozdravných listov a pamätných medailí :
Pamätná medaila Slovenského národného múzea pri príležitosti 100. výročia založenia múzea v roku 2005.
Pamätná medaila Zväzu múzeí na Slovensku za rozvoj slovenského múzejníctva pri príležitosti 100. výročia založenia múzea.
Pamätná plaketa Matice slovenskej a Slovenského národného literárneho múzea v Martine získaná v roku 1995 a iné.
Partnerská spolupráca s Múzeom Hohenau and der March
Na druhý rok potom múzejníci z Hohenau prijali pozvanie a v rámci Skalických dní 2003 sme v Záhorskom múzeu otvorili výstavu nazvanú „Z dejín a umenia Hohenau an der March“. Na jej realizácii sa spolu s múzejným spolkom podieľal aj klub výtvarníkov Hohenau. Cieľom výstavy bolo priblížiť obec z hľadiska jej dejín, pamiatok, pozoruhodností, ako aj súčasného vývoja a dominánt hospodárskeho rozvoja. Tvorivý pohľad a umenie výtvarníkov Kunstkreis Hohenau dotvorili celkové predstavenie obce.
Obe tieto výstavy boli začiatkom spolupráce, výmeny skúseností medzi obomi inštitúciami, ako i neformálnych priateľských kontaktov. Na jar roku 2004 sme radi prijali impulz kolegov z Múzea Hohenau an der March na spoluprácu pri tvorbe ďalšej výstavy „Mosty Pomoravia“. Výstava mala za cieľ poukázať na historické dopravné prepojenia, mosty a prevozy cez rieku Moravu a prostredníctvom textov v slovenskej i nemeckej reči, starých fotografií, máp a modelov dokumentovať hospodárske, kultúrne a duchovné vzťahy ľudí na oboch brehoch rieky Moravy.
Výstava bolo uvedená na štyroch miestach na Slovensku uvedená a na troch v Rakúsku:
Hohenau an der March
Prvýkrát bola výstava uvedená pod názvom „Achtung Staatsgrenze“ 1. mája v Múzeu Hohenau an der March pri príležitosti slávnosti rozšíreniaEÚ o nové členské štáty, ktorá sa konala v Hohenau za účasti troch susediacich krajín 30. apríla – 30. mája 2004. Zameraná bola na dokumentáciu pádu železnej opony a obnovenia kontaktov po roku 1989.
Stupava
Na slovenskej strane bola prvý raz výstava uvedená pod názvom Mosty Pomoravia slávnostne 1. októbra v Dome kultúry v Stupave, počas obľúbených záhoráckych slávností Dní zelá. Na rozvíjaní kontaktov s blízkymi rakúskymi obcami tu aktívne pracuje Klub Morava March, ktorého iniciátorom je riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Mgr. Pavol Slezák. Jedným z výsledkov kultúrnej spolupráce bolo viacero výstav rakúskych inštitúcií a autorov v Stupave. Výstava trvala do 3. októbra 2004. Výstava dokumentovala prepojenia medzi Stupavou a Marcheggom.
Zohor
Moravský Svätý Ján
Štvrtá reinštalácia sa konala za príznačných okolností otvorenia dlho očakávaného nového mostu. Cestné prepojenie je tu doložené od 8. storočia. V roku 1923 most strhli ľady, a následný prevoz nahradili v roku 1945 provizórnym mostom, v roku 1952 preprava zanikla úplne. Po otvorení hraníc v roku 1989 vybudovali pontónový most s obmedzenými možnosťami prepravy. 7. júla 2005 otvorili nový pevný most. Výstava bola v Moravskom Sv. Jáne inštalovaná v dňoch 24.-26. júna 2005.
Marchegg
V rakúskej obci Marchegg bola výstava uvedená pod názvom Mosty cez Moravu včera, dnes, zajtra, Výstava Heimatverein Marchegg – dokumentácia mostov a spojení Marchegg – Stupava a Marchegg – Bratislava. Uskutočnila sa v dňoch 10. – 29. marca 2006.
Malacky
V Malackách bola výstava Mosty Pomoria – Art-aktion KKH sprevádzaná výstavou výtvarných prác členov Kunstkreis Hohenau v dňoch 23.apríl – 6.máj 2007.
Angern an der March
Charakter prezentácie výstavy bol podobne ako v Zohore v jednom z veľtržných stánkov v dňoch 12.-14. september 2007. Podujatie bolo spojené s množstvom kultúrno-spoločenských akcií. Aktuálnosť podujatia zvýrazňuje rastúca potreba mostného prepojenia medzi Angernom an der March a Záhorskou Vsou. Od roku 1892 pracoval v Záhorskej Vsi cukrovar, do ktorého sa úzkorozchodnou železničkou dopravovala po moste cukrová repa z rakúskych dedín. Po roku 1918 bola preprava obmedzená, v roku 1945 most strhli. V súčasnosti medzi obcami opäť funguje prepojenie kompou a prebiehajú rokovania o výstavbe nového mostu.
V roku 2007 sa vo výstavných priestoroch Záhorského múzea uskutočnila výstava fotografií Markusa Springera hohenaumarch – protipohľad. Jej ukončenie bolo spojené s adventným čítaním.
V auguste 2008 sa naopak svojou tvorbou prezentovali skalickí výtvarníci v múzeu v Hohenau. Uskutočnila sa tu výstava s názvom „Výtvarná tvorba v Skalici, 30 rokov Klubu výtvarníkov v Skalici“.
Zatial poslednou výstavou bol „Pestrá kytica pre Weinviertel. Ľudový odev Trnavského samosprávneho kraja“ v máji 2009. Išlo o prezentáciu ľudového odevu z celého trnavského kraja, do ktorej sa zapojilo šesť múzeí, ktoré v tomto kraji pôsobia (Záhorské múzeum v Skalici, Balneologické múzeum v Piešťanoch, Západoslovenské múzeum v Trnave, Vlastivedné múzeum v Hlohovci, Vlastivedné múzeum v Galante a Žitnoostrovné múzeum v Dunajskej Strede).
Museum Hohenau an der March
Základy pre múzeum v Hohenau na der March, ako ho poznáme dnes, boli dané v roku 1936, kedy tu v budove základnej školy zriadil miestne múzeum Anton Schultes. V roku 1960 prišlo pri príležitosti 600. výročia „Markt Hohenau“ (udelenia trhového práva obci Hohenau)k rozšíreniu vďaka profesorovi Robertovi Zelesnikovi. V roku 1987 bol pán Wilhelm Swatschina prijatý ako kustód.
Významný krok k premene miestneho múzea na Múzeum Hohenau an der March sa uskutočnil v roku 1998, kedy bol zakúpený rodný dom ľudového herca Oskara Simu a bol založený spolok „museum hohenau an der march“. Po potrebných adaptačných prácach prišlo 26. mája 2001 k znovuotvoreniu múzea. Múzeum svojimi expozíciami prezentuje miestne dejiny, severnú železničnú dráhu a život Oskara Simu. Na prízemí má priestory pre aktuálne výstavy a v rekonštruovaných pivničných priestoroch expozíciu dávnych remeselníckych dielní v Hohenau: obuvníka, stolára a kováča.
Múzeum je otvorené cez víkendy a sviatky od 14. do 17. hodiny, od apríla do konca októbra. V iné dni je potrebné si dohodnúť návštevu vopred.