Mestské centrum kultúry Malacky – Múzeum Michala Tillnera organizuje v rámci cyklu Stretnutia s históriou prednášku našej kolegyne, etnologičky Dity Andruškovej „Produkcia fajansy z Malaciek v zbierkach Záhorského múzea v Skalici“. Porozpráva v nej o tvarovej a dekoratívnej rozmanitosti fajansových výrobkov zhotovených v Malackách, ktoré patrili k najvýznamnejším a najproduktívnejším džbankárskym strediskám na západnom Slovensku. Osobitá pozornosť bude venovaná cechovej keramike, charakteristickým motívom a džbankárskym značkám pochádzajúcim z tejto lokality, ako aj vzájomným vplyvom na tvorbu západoslovenských džbankárov. Súčasťou obrazovej prezentácie budú vybrané zbierkové predmety Záhorského múzea v Skalici, pričom kolekciu fajansy z tejto lokality v zbierkach múzea tvorí vyše 50 zbierkových predmetov. Prednáška pre širokú verejnosť sa uskutoční v utorok 22. októbra o 18. hod. v priestoroch MCK Galérie v Malackách, vstup je voľný.
Záhorské múzeum
Odborná exkurzia 18. 10.2024
V piatok 18. októbra 2024 sa náš kolektív zúčastnil pravidelnej odbornej exkurzie, v rámci ktorej navštevujeme iné múzeá. Tento rok sme zavítali do SNM – Múzea slovenskej keramickej plastiky a Galérie Ignáca Bizmayera v Modre, Malokarpatského múzea a Mestského múzea v Pezinku, Súčasťou našej exkurzie bola i prehliadka Kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre, v ktorom interiér reštauroval náš kolega Milan Flajžík, tiež Kostola sv. Žigmunda v Grinave, kde sa nachádza stredoveká vitráž a Kostola sv. Juraja vo Svätom Jure, v ktorom sa nachádza kamenný renesančný oltár, ojedinelý na Slovensku a v ktorom aktuálne prebiehajú reštaurátorské práce. Ďakujeme kolegom múzejníkom i pánom farárom za prijatie a čas, ktorý nám venovali.
1. svetová vojna – výstava
Tlačová správa
Názov podujatia: 1. svetová vojna – výstava
Organizátor: Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici, Muzeum Brněnska
Miesto: Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Kurátori: Václav Štepánek, Martin Hoferka
Dátum konania: 17. októbra 2024 o 17.00 hod.
K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 – 1918. Jej autorom je doc. Václav Štepánek.
V kultúrnom programe sa predstaví Mužský zbor Kúcané s pásmom vojenských piesní zo Záhoria.
Na podujatí bude možné zakúpiť publikácie venované problematike prvej svetovej vojny.
Reportáž Skalickej mestskej televízie z vernisáže výstavy:
Beseda Slovenské dejiny a ich mýty, 10. októbra 2024
Tlačová správa
Názov podujatia: Slovenské dejiny a ich mýty – beseda a prezentácia publikácie
Organizátor: Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici
Miesto: Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Prednášajúci: prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc.
Dátum konania: 10. októbra 2024 o 17.00 hod.
Záhorské múzeum v Skalici pripravilo pri príležitosti 35. výročia nežnej revolúcie besedu s českým historikom prof. Janom Rychlíkom, bývalým zamestnancom nášho múzea, venovanú slovenským dejinám a ich mýtom, ktorými sa zaoberá vo svojej knihe Dějiny Slovenska. Autor návštevníkom vysvetlí, prečo knihu napísal a aké mýty o slovenských dejinách v nej vyvracia. Publikácia vychádza z jeho prednášok na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Jedná sa o prvé dejiny Slovenska písané českým historikom a z českého pohľadu.
Na podujatí bude možné si publikáciu zakúpiť za zvýhodnenú cenu. Vstup je voľný.
Výstava Modrotlač na Záhorí v Malackách
Srdečne Vás pozývame na výstavu Modrotlač na Záhorí, ktoré bude inštalovaná v Mestskom centre kultúry Malacky v Múzeu Michala Tillnera. Sprístupnená bude v priestoroch stálej expozície spôsobom, ktorý zakomponuje a prepojí obrazovo-textové panely a zbierkové predmety Záhorského múzea v Skalici so zbierkovým fondom múzea v Malackách. Osobitou časťou bude detský kútik s interaktívnymi maketami vzťahujúcimi sa k histórii modrotlače na Záhorí.
Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra 2024 o 18:00. Súčasťou programu bude uvedenie novej publikácie Záhorského múzea v Skalici – katalógu Modrotlač na Záhorí, ktorého autorkou je kurátorka výstavy Dita Andrušková (https://www.zahorskemuzeum.sk/dita-andruskova-modrotlac-katalog/).
Výstavu môžete navštíviť do sprístupnená bude do 30. marca 2025.
Vynález kníhtlače alebo od pisára po Gutenberga – workshop, 27.9.2024
Tlačová správa
Názov podujatia: Vynález kníhtlače alebo od pisára po Gutenberga – workshop
Organizátor: Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici
Miesto: Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Lektorka: Markéta Poskočilová
Dátum konania: 27. septembra 2024 o 10.00 hod. a 17.00 hod.
Historička a výtvarníčka Markéta Poskočilová predstaví, akou premenou prešla kniha v období stredoveku. Príkladom bude prvotlačová knižnica Olomouckej kapituly a jej najzaujímavejšie časti. Zároveň bude možnosť si prezrieť a skúsiť pracovný materiál pisára i tlačiara, od husieho brka, pigmentov, plátkového zlata po tlačiarenský lis z doby Johanna Gutenberga. Na ňom si vyskúšate náročnosť samotnej technológie tlače a presvedčíte sa, že vynález kníhtlače predstavoval vtedajšiu revolúciu v šírení myšlienok.
Workshop je určený pre školy i širokú verejnosť. Cena je 1€/žiak a 5€/dospelý. Trvanie programu je 90 minút pre školy a 120 minút pre dospelých.
Rezervácie a bližšie informácie: sona.spacilova@zahorskemuzeum.sk.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Mesta Skalica.
www.margaritaears.com
Reportáž Skalickej mestskej televízie k workshopu:
https://www.facebook.com/100063185652839/videos/555069053760416
Voda v kultúre a spoločnosti – vedecká konferencia v Bratislave
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave organizuje v dňoch 24. a 25. septembra 2024 vedeckú konferenciu Fenomén kultúrneho dedičstva v spoločnosti – dejiny, súčasný stav a perspektívy VI. s témou Voda v kultúre a spoločnosti, na ktorej sa v stredu so svojím príspevkom Motív vody v tradičnej kultúre Záhoria na príklade zbierok Záhorského múzea v Skalici zúčastní i naša kolegyňa, etnologička Dita Andrušková.
Spracovanie konope a výroba konopného oleja v zbierkach Záhorského múzea v Skalici – Mgr. Dita Andrušková, PhD.
Pestovanie a spracovávanie konope vo vidieckom prostredí Záhoria bolo v minulosti veľmi rozšírené. K najstarším písomným zmienkam patrí poznámka Mateja Bela v Notíciách z roku 1742 vzťahujúca sa k jeho hojnému pestovaniu v Gbeloch a okolitých obciach, kde majú lesy konopí. Najčastejšie sa spájalo so zhotovovaním textílií, z ktorých sa šili odevné súčiastky prevažne pracovného charakteru, ako aj interiérové a úžitkové textílie. Konope na priadzu spracovávali ženy domáckym spôsobom, celkovo však išlo o časovo, technologicky a fyzicky náročný proces. Tkáči kadlici tkali plátno prevažne v menších sídlach rovnako podomácky, vo väčších sa združovali do cechov (Stupava, Šaštín, Sobotište, Kopčany). Konopné vlákna sa ďalej používali na výrobu povrazov a lán, ktoré zhotovovali provazňíci. Konope sa
tiež odpredávalo alebo priamo predávalo na trhoch. Daniel G. Lichard uvádza v časopise Obzor z roku 1870 jeho predaj na viedenských jarmokoch pod názvom slovenské konope (slovakishe Hanf), konope vypestované v okolí Borského Mikuláša vyvážali do banských miest. Ďalej píše, že za dávnejšej doby chodievali menovite Skaličania „na konope“ do Kútov, nabrali plný voz krásnych jabĺk alebo iného ovocia a doviezli za to plný voz krásnych konopí.
Ďalším dôležitým spôsobom, ktorému sa budeme v nasledovnom príspevku venovať, bolo použitie konopného semenca na výrobu oleja, ktorý zhotovovali olejníci dzílňari na vretenových lisoch lisovaním za studena. Konopný olej sa používal bežne pri varení, v pôstnom období nahrádzal používanie masti a masla. Prisudzovali sa mu aj liečebné účinky, najmä pri žalúdočných problémoch. Využíval sa aj ako lampový olej pri svietení alebo na mastenie kožených čižiem. Lisovne na výrobu oleja dzílňe pracovali najmä v zimnom období a nachádzali sa vo viacerých obciach na Záhorí. Olej sa získaval z konopného semena nazývaného semenec. Odoberal sa pred máčaním konope a získaval mlátením pomocou cepov, na odstredenie pliev sa používal mlýnek. Semenec najprv rozdrvili v mažiaroch a upražili na medených panviciach, pražené semená obalili sieťkou upletenou z vlákien kravských chvostov. Za pomoci veľkých vretenových lisov z neho tlačili muži dzílňari olej. Odmenou pre pomocníkov bol určitý podiel oleja od každého výlisku – záboja, ktorým kŕmili sliepky a dobytok. Okrem domácej spotreby predávali olej aj v Rakúsku a na Morave. K najznámejším patrili lisovne prevádzkované v Borskom Petre (súčasný Borský Mikuláš), z ktorých dve zdokumentované vznikli okolo roku 1900. Prvú spolu s dielňou na výrobu konopných povrazov (olej sa v nej lisoval až do roku 1940) prevádzkoval v rokoch 1900 – 1928 Mikuláš Nesnadný, ktorý bol nielen starostom obce Borský Peter, ale aj úspešným roľníkom a živnostníkom. Druhá patrila Vajdovi st., pravdepodobne otcovi Rajmunda Vajdu a bola v prevádzke do roku 1920. Obaja spolu zamestnávali podľa potreby desiatky ľudí. História pestovania a spracovania konope v tejto lokalite však siaha hlbšie do minulosti, z prameňov uveďme zmienku v periodiku Hesperus z roku 1820 o spracovávaní konopného oleja v Borskom Svätom Mikuláši a jeho predaji (najmä) do Viedne Štátnemu osvetľovaciemu úradu.
V zbierkach Záhorského múzea v Skalici patrí spracovanie konope k nosným oblastiam dokumentácie tradičnej ľudovej kultúry vidieckeho prostredia Záhoria. Téma je zároveň spracovaná a sprístupnená formou vybranej časti v stálej expozícii múzea. Dve ťažiskové skupiny zbierkových predmetov pozostávajú z pomôcok spojených so spracovaním konopných vlákien a ľudových textílií z podomácky zhotoveného plátna. Prvú tvorí súbor hachlí na česanie vlákna, palicové a stojanové motovidlá na zmotávanie a meranie nití a jeden kompletný tkáčsky stav. Početne zastúpené sú aj horizontálne a vertikálne kolovrátky, ako aj prízemné a stojanové praslice slúžiace na skrúcanie vlákien do nite. Zo ženského ľudového odevu ide najmä o dvojdielne rubáše a rukávce, z mužského pracovné komplety v podobe košieľ a širokých gatí. Z interiérových textílií sú najvzácnejšie kútne plachty, posteľné prikrývky, obrusy a uteráky. Zaujmú precíznou výšivkárskou prácou, či už ide o výšivku podľa počítanej nite, alebo predkreslený vzor, najviac sú uplatnené techniky výrezu, hladkovania, formovania, krížikov a plného plochého stehu, viaceré sú v spodnej časti lemované pásom hrubej paličkovanej čipky.
K oblasti povrazníctva sa v zbierkach viaže horizontálny nástroj na výrobu konopných lán a povrazov. Zariadenie sa skladá z dvoch samostatných častí stojacich pri súkaní proti sebe. Ich vzdialenosť bola určená dĺžkou budúceho motúza alebo povrazu. Jedna časť zariadenia slúžila na skrúcanie vlákien do prameňov a druhá časť na zosúkavanie prameňov do šnúry. Vrchná drevená konštrukcia pozostáva z rámového dreveného stojanu a kovového spriadacieho stroja s prevodom ozubenými kolesami a ručnou kľukou. Ďalšími časťami sú tzv. šikanier s dvomi kladkami, drevené koleso s kľukou a dva hrebene. Zbierkový predmet s výškou 145 cm, šírkou 116 cm a hĺbkou 68 cm pochádza zo Záhoria približne z polovice 19. storočia.
K procesu výroby konopného oleja sa v zbierkach viažu tri pozdĺžne, ručne zhotovené drevené makety zobrazujúce priestor a zariadenie dielní na jeho výrobu. Najstaršia maketa zachytáva dielňu z 2. polovice 19. storočia. Je z moreného dreva červenohnedej farebnosti, rozmermi dosahuje výšku 23,5 cm, šírku 74,5 cm a hĺbku 33,5 cm, vznikla okolo polo-vice 20. storočia. Zachytáva zariadenia na drvenie a praženie konopného semenca, ústredný je vretenový lis s pozdĺžnou úzkou kladou a mohutným kolesom (dĺžka klady dosahovala v skutočnosti okolo 6 m).
Ďalšie dve makety zobrazujúce interiér olejárskej dielne sa vzťahujú priamo k lokalite Borský Peter a ich autorom je rodák Ján Jankovič (1904 – ?), ktorý pracoval ako miestny murár. Zhotovené boli v 70. rokoch 20. storočia s cieľom dokumentácie zaniknutého remesla obce a cenné sú najmä z dokumentačného hľadiska a zaznamenaného opisu činností. Obe sú zhotovené z dreva so základňou úzkeho pozdĺžneho tvaru. Zobrazujú vretenový lis s pozdĺžnou úzkou kladou a mohutným kolesom, ktorého komponenty sú ručne vyrezávané a spájané drobnými kovovými klincami, otáčavá vrtuľa v kolese lisu druhého modelu je sústružená. Prvá maketa má výšku 32 cm, šírku 119 cm a hĺbku 36 cm, druhá výšku 17 cm, šírku 88 cm a hĺbku 18 cm. Na prvej sa nachádza popis tlačenými písmenami zhotovený technikou vypaľovania do dreva s názvami činností rozdelených na štyri časti: vybíjanie semien, miešanie semien, praženie semien a zaťahovanie oleja. Maketa je datovaná dňom 5. apríla 1975 a označená nápisom Starodávna dielňa Búranská na výrobu konopného oleja. Druhá je rovnako označená menom autora a rokom 1978. Súčasťou výbavy dielní sú aj pozdĺžne drevené korytá a veľké varechy na miešanie oleja, pece s kotlami zhotovené zo sadry a plechu, druhá maketa má k piecke aj vysoký komín. K obidvom patria textilné figúrky (k prvej päť a k druhej sedem), oblečené v pracovnom ľudovom odeve vykonávajúce jednotlivé činnosti v dielni. Obzvlášť postavy na druhej makete sú pomerne detailne prevedené. Muži, venujúci sa fyzicky náročnému lisovaniu oleja, sú zobrazení v konopných košeliach a gatiach, prepásaní
zásterou. Ženy umiestnené v priestore stoja pri pražení a miešaní, oblečené sú v rukávcoch, živôtikoch, spodných a vrchných sukniach, na hlave majú šatky.
V zbierkach múzea sa napokon nachádzajú aj tri vysoké keramické nádoby valcovitého tvaru s úzkym hrdlom na uskladnenie konopného a ľanového oleja. Ide o dve hlinené a jednu kameninovú nádobu zo západného Slovenska z konca 19. storočia – 1. polovice 20. storočia. Na výšku dosahujú okolo 60 cm a majú objem približne 10 –15 l. Vysoké hlinené nádoby tohto tvaru mali však viacúčelové využitie, okrem uskladnenia tekutín mohli slúžiť aj na úschovu kyseliny sírovej, používanej v modrotlačových dielňach (podobné nádoby sú fotograficky zdokumentované na zachovalej fotografii z Richterovej dielne v Sobotišti z 1. štvrtiny 20. storočia).
Pramene a literatúra
ANDRUŠKOVÁ, Dita. Tradičná kultúra. In. Borský Mikuláš. (ed.) Viera Drahošová. Obec Borský Mikuláš, Záhorské múzeum v Skalici 2022, s. 170-171.
BENŽA, Mojmír. Tradičná kuchyňa Záhoria. Banská Bystrica: Signis 2024, s. 44.
BREZINA, Peter. Hospodárske dejiny. In. Borský Mikuláš. (ed.) Viera Drahošová. Obec Borský Mikuláš, Záhorské múzeum v Skalici 2022, s. 399.
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska II. Heslo: Povrazníctvo. (eds.) Ján Botik, Peter Slavkovský. Bratislava: Veda 1995, s. 69-70.
HÉSEK, Matej. Kúty. Archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Rukopis, Kúty, 1954, s. 267. Záhorské múzeum v Skalici.
Sprievodný text k stálej expozícii Záhorského múzea v Skalici, časť Pestovanie konope. Autorka Mária Zajíčková, 2005, Archív Záhorského múzea v Skalici.
Tradičná kultúra regiónov Slovenska. (ed.) Zuzana Beňušková a kol. Bratislava: Veda 2005, s. 32.
Záhorie 4/2024
PhDr. Richard Drška: Gajary v 16. storočí
Mgr. Ľubomír Batka st.: Anička Jurkovičová-Hurbanová, verná dcéra slovenského národa
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Spracovanie konope a výroba konopného oleja v zbierkach Záhorského múzea v Skalici
Mgr. Zuzana Francová: Stupavský farár Ignác Gond-Opatril ako zberateľ
Mgr. Ľudovít Košík: Z histórie Orla
Ing. Miroslav Čársky: Neznáme postavy fotografie severného Záhoria – Štefan Hutta
Mgr. Samuel Jurala: Z rukopisov/ Denník Michala Ivánka, nar. 25. septembra 1892 v Skalici, vojaka c. k. rakúsko-uhorskej armády na ruskom fronte
Nové knihy / Správy
Jubilejná výstava Moderna Alojza Drahoša v Zohore (PhDr. Oľga Drahošová)
Beatifikácia Jána Havlíka (Mgr. Anna Palkovičová)