streda, 5 februára, 2025
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

Záhorské múzeum
830 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Július Koreszka 1895 – 1958

0

Vo februári tohto roku si kultúrna verejnosť pripomenula 120. výročie narodenia Júliusa Koreszku. Umelca, ktorého životný príbeh je neodmysliteľne spätý s regiónom Záhoria, predovšetkým so Skalicou. Na druhej strane, výsledkami 35-ročného maliarskeho diela spomínané geograficky úzko vymedzené teritórium ďaleko prekročil. Július Koreszka sa radí ku generačným súpútnikom zakladateľskej „benkovskej“ generácie slovenského výtvarného umenia 20. stor., hoci sa s ich orientáciou na monumentalizovaný národný výraz nestotožnil. Naopak, zostal pomerne izolovaný mimo kultúrnych centier a s autentickým programom, zameraným celkom opačne, na lyrické hodnoty žánrovo modulovanej a vyslovene komornej maľby, v ktorej priekopnícky tematizoval krajinu záhorskej roviny.
Pri príležitosti umelcovho jubilea pripravilo v mesiacoch apríl – máj Záhorské múzeum v Skalici zaujímavú výstavu z výberu jeho maliarskej tvorby, zostavenú výlučne zo súkromných zbierok. Spolu 53 známych i menej známych Koreszkových obrazov, ktoré sú vo vlastníctve 10 individuálnych zberateľov a príbuzných maliara a ktoré sú inak verejnosti nedostupné, kontinuálne reprezentovali motivickú skladbu i jednotlivé tvorivé etapy diela. Absentujúce meditatívne krajiny z obdobia 20. rokov 20. stor. sa v majetku jednotlivcov objavujú zriedkavejšie, nachádzajú sa prevažne vo fonde verejných zbierkotvorných inštitúcií (Slovenskej národnej galérie v Bratislave, resp. Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici).
Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v Dojči pri Senici v rodine malého roľníka. Gymnaziálne štúdiá začal v Bratislave, ale ukončil ich v Skalici, kam sa rodičia medzičasom presťahovali (1909). Na ich želanie začal v roku 1914 v Budapešti študovať vysokú školu veterinárnu, ale vzápätí prevážili umelecké ambície a ešte v tom istom roku prestúpil na Akadémiu výtvarných umení. V roku 1915 odišiel ako dobrovoľník na front. Zranenie a získané otrasné skúsenosti z vojnovej kataklizmy ho poznačili na celý život. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až po skončení 1. svetovej vojny na pražskej Akadémii v ateliéri figurálnej maľby u prof. Maximiliána Pirnera v rokoch 1919 – 1924. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice a tu zotrval až do svojej smrti. Zomrel po ťažkej chorobe 1. decembra 1958.
Napriek typu školenia sa Koreszka už v úvode, demonštratívne ešte priamo na Akadémii, upriamil na krajinársku problematiku. Spočiatku, v dobe bratislavského pobytu, ho vizuálne priťahovala náladová pridunajská krajina. Po príchode do Skalice sa práve prostredie milovaného mesta s jeho malebnou siluetou i miernym, pokojným okolím, kde našiel tiché útočisko pred drámami sveta, stalo trvalým a de facto i jediným monolitným ťažiskom nasledujúcej vyše 20-ročnej tvorby, generujúcej do podoby sugestívnej skladby o krajine. Poetické prírodné scenérie z konkrétnych lokalít okolo Skalice len zriedkakedy tematicky opúšťal. V tomto smere, v otázke reálnych inšpiračných podnetov, jeho tvorba korešpondovala i s prácou gymnaziálneho spolužiaka notára Engelberta Pinkalského, fotografa a príležitostného autodidaktného maliara. Výnimku tvorili len diela na objednávku. Predtým, v ranej etape (do r. 1936) vznikali náladové kompozície z okolia dunajských ramien, koncom 20. rokov cyklus obrazov ako výtvarná paralela k historickej knihe Ľudovíta Janotu o slovenských hradoch alebo dnes i z etnologického hľadiska pozoruhodné maľby z Habánskeho dvora v Sobotišti. Figúru z obrazu vylúčil, resp. delimitoval ju iba do ilustratívnej pozície drobnej štafáže. Okrem jednoznačne dominujúcej krajiny sa venoval okrajovo aj zátišiu. V nadväznosti na svoju náruživú poľovnícku vášeň v prvom rade zátišiu loveckému, v menšej miere i predmetovému a najmä kvetinovému. S motívom sa Majster musel najprv vnútorne stotožniť, až potom pristúpil k jeho maliarskej vizualizácii. O jeho vytrvalom úsilí o verifikáciu a silné citové väzby k samotnej téme svedčia i viaceré varianty identického maliarskeho záberu.
Koreszkova krajina nie je krajinou heroickou, monumentalizovanou, ani patetickou, psychologickou či expresívnou. Je to naopak krajina, ktorá dokonale monitoruje osobnosť, pedantnú náturu svojho tvorcu – jednoznačne intímna, lyrická, nekonfliktná, ale náročne formulovaná, dôsledne prepracovaná v každom centimetri plochy. Budovaná je na princípoch realistického jadra a okrem výraznej emocionálnej zaangažovanosti i s dôrazom na faktografický detail a výslednú harmóniu obrazového celku.
Rovnako ani v otázkach vlastnej tvorivej metódy Koreszka neexperimentoval, málokedy menil overené hodnoty a odskúšané postupy. Kanonizoval klasickú techniku olej, zväčša na plátne, v menšej miere siahol po lepenke, preglejke alebo kartóne. Obrazy vznikali na báze priameho pozorovania terénu a jeho záznamu priamo v plenéri, neskôr ich finalizoval vo svojom skromnom malom ateliéri v dome, kde býval s druhou manželkou Františkou Lehotayovou a ktorý v súčasnosti už neexistuje. Pravidelne sa opieral aj o študijnú, prípravnú kresbu. Ako špecifickému výtvarnému médiu sa jej však samostatne nevenoval; kresba spravidla iba pripravovala pôdu pre maliarske ovládnutie témy.
Krajinomaľba neznamená iba vecné, faktografické zachytenie konkrétneho motívu; premietajú sa tu i ďalšie impulzy, osobné pocity a, samozrejme, rôznou mierou vždy i dobové umelecké snaženia. Koreszka svoju viac-menej definitívnu programovú víziu sformuloval už na počiatku, keď sa obrátil k českej scéne, a to v jej konzervatívnejšej krajinárskej línii (A. Slavíček, F. Kaván, A. Chittussi, J. Kalvoda). Interpretačne vyzdvihol okrem zdržanlivej postimpresionistickej realistickej schémy, podopretej silnými impresívnymi akordmi, predovšetkým farebne i tvarovo dynamickejšiu secesiu, hlavne v otázkach farby, svetla a výstavby priestoru. Rodiacu sa modernu, ďalšie podnety súdobého európskeho diania, s ktorými sa bezprostredne zoznamoval najmä počas dvoch raných pobytov v Paríži (1925, 1928), neprijal. Z francúzskej scény ho zaujala znovu len historická impresionistická tradícia (C. Monet, E. Manet) či dokonca ešte barbizonská plenérová škola Théodora Rousseaua. Rovnako ho neoslovila ani súveká uhorsko-maďarská maľba, s ktorou mal však iba nepatrný kontakt ešte v roku 1914, keď začal krátko študovať na Akadémii v Budapešti. V súvislosti s jeho väzbami na domáce slovenské prostredie takisto nereflektoval aktuálny benkovský mýtus národného slohu, ale nadviazal opäť na predchádzajúcu overenú pôdu, ktorú pripravili predovšetkým Ladislav Mednyánszky či Ľudovít Csordák. Súčasne však neskôr v 50. rokoch nepodľahol ani nátlaku politicky preferovaného „budovateľského“ umenia, a presne naopak, aj za cenu izolácie a finančného neúspechu ponoril sa k dobovo nežiadúcim mytologickým či rovno náboženským témam.
Koreszkova študijná a najranejšia fáza je poznamenaná akademickým školením, ako to názorne dokumentujú i početné dochované portrétne štúdie. Valérová, farebne nuansovaná plenérová maľba z polovice 20. rokov postupne prerástla do dekoratívnejšej polohy, ktorá prezrádza stupňujúci sa záujem o komponovanú, výtvarnými zámermi určovanú krajinu s jasnou červenohnedou kresbou, ktorá sa stane sprievodným atribútom maliarskeho výrazu v kontexte celej budúcej tvorby. Nositeľom emotívnej atmosféry sa stávala nielen secesná farebná a tvarová štylizácia v plošnom rozvrhu, ale tiež romanticky podfarbená drobná figuratívna zložka ako anonymné oživenie obrazového priestoru a identifikácia jeho hĺbky. Počínajúc 30. rokmi objavil Koreszka i žánrový pôvab zátišia, najprv poľovníckeho a predmetového, od konca desaťročia i kvetinového. Obdobie prvej polovice 40. rokov je na výtvarnú produkciu chudobnejšie. Vychádzajúc azda z predchádzajúcich traumatických vojnových skúseností izoloval sa Koreszka od bolestnej každodennosti do mierneho sveta prírody, akceptujúc pritom jej sviežu a realistickú podobu. Častejšie sa v tejto etape ponáral tiež do zasnených, náladových pohľadov na historickú Skalicu. Rozpätie rokov 1950 – 1953 prinieslo nečakane prekvapujúci závan dramatickej zložky i naratívnych prvkov. Svetlá, idylická paleta sa zrazu zachmúrila vzrušenými kopami mračien, naháňajúcich sa nad nízkym horizontom, krajinu nanovo znepokojili štafážové figúry, paleta sa vyostrila a celá obrazová plocha pokryla väčším-menším nánosom spiritualizmu a symboliky. Napokon okolo polovice desaťročia predsa len sa vrátili zmierlivé tóny, predovšetkým v realistickej traktácii panoramatických vedút či prímestských zákutí mesta. Záverečná fáza umelcovho diela priniesla zvýšený záujem o výtvarné hodnoty, intenzívne slnečné svetlo a v prvom rade prekvapujúci moment spontánnosti, zosilnenej impulzívnosti rukopisu v podobe malých farebných škvŕn s vylúčením kresbovej zložky. Toto obdobie druhej polovice 50. rokov znamenalo zároveň predčasné zavŕšenie životného diela, naznačený sľubný smer sa už nemal príležitosť ďalej rozvinúť.
Koreszka síce nebol typom umelca, ktorý rúcal konvencie, či už umelecké, alebo spoločenské, napriek tomu v dejepise slovenského výtvarného umenia zanechal nezmazateľnú stopu a jeho tvorba je predmetom trvalého odborného záujmu či už verejnoprávnych kultúrnych inštitúcií alebo súkromných zberateľov. Nesporným dôkazom je popri trvalej expozícii maliarových diel v Galérii Júliusa Koreszku zo zbierok Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici i na jar realizovaná úspešná výstava maliarových obrazov zo súkromného majetku v Záhorskom múzeu v Skalici.

Záhorie 2/2015

0
Zrúcanina Korlátskeho hradu. Foto: Pavol Vandelia

 

 

 

 

 

 

Mgr. Peter Šťastný: Germánsky žiarový hrob z Borského Mikuláša
Mgr. Božena Juríčková: Július Koreszka 1895 – 1958
Ku storočnici Pavla Bunčáka
Miroslav Brück: Nezabúdanie
Viera Lukáčková: Pavel Bunčák v krajine detstva
PhDr. Viera Drahošová: Podujatia venované storočnici Pavla Bunčáka
PhDr. Jozef Špaček: Obraz Skalice v hranom filme
Mgr. Richard Drška: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici, Svadobné čepce zo Skalice a Čár
Poznámky k histórii včelárstva v Sobotišti – Z dobovej tlače

Nové knihy / Správy
Za Rozáliou Kremlovou (Gabriela Spörkerová)
Folklórny rok 2014 v Kútoch (Mgr. Richard Drška)
Kniha o Borskom Svätom Jure (Mgr. Martin Macejka)
Na vydanie časopisu Záhorie prispeli

Kniha Záhoria 2014

0

Odštartovali hlasovanie o Knihe Záhoria 2014

SENICA – Spolu päťdesiat titulov  sa uchádza o zisk najčestnejšieho knižného prívlastku v našom regióne z vlaňajšej produkcie kníh – „Kniha Záhoria 2014“. Je to v aktuálnom už 7. ročníku tejto obľúbenej čitateľskej ankety doteraz najviac nominovaných titulov. Prívlastok typu NAJ mu priradí nie odborná, ale verejná čitateľská porota s účastníkmi odkiaľkoľvek na svete, ak využije hlasovacie lístky vo verejných knižniciach na Záhorí alebo hlasovanie prístupné na internetových stránkach miest Senice, Skalice, Holíča či Záhorskej knižnice Senica, Záhorského múzea Skalica, Mestskej knižnice Skalica, Mestského centra kultúry Malacky. Na webovej  stránke senickej knižnice odštartovali hlasovanie vo štvrtok 25. júna. O výsledku „Knihy Záhoria 2014“ sa bude rozhodovať aj vašimi hlasmi až do 30. septembra 2015. Víťaza čitateľskej ankety spomedzi 50 uchádzačov slávnostne vyhlásia na jeseň v Galérii Jána Mudrocha v Senici.

Milan Soukup

Link pre hlasovanie:
http://www.zahorskakniznica.eu/index.php?option=com_jvotesystem&view=pll&alias=kniha-zhoria-2014

Ivan Schurmann – Gregor Schwartz: Výber z diela

0

Tlačová správa

Názov podujatia:     Ivan Schurmann, Gregor Schwartz – Výber z diela
Miesto:                    Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:      piatok 10. júla 2015 o 16.00 hod.
                               výstava potrvá do 13. augusta  2015 

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici pripravilo výstavu pri príležitosti životného jubilea umelca Ivana Schurmanna.
Ivan Schurmann sa narodil v roku 1935 v Bratislave, štúdium VŠVU v Bratislave absolvoval u prof. Vincenta Hložníka. Venuje sa komornej maliarskej tvorbe, slovenskej známkovej tvorbe, voľnej grafike a kresbe. Samostatne vystavoval vo väčšine európskych krajín, ale aj v zámorí. Jeho doterajšia tvorba získala oficiálne uznanie aj mnohé spoločenské ocenenia. Vo Francúzsku obdržal za ilustračnú tvorbu striebornú medailu Grand prix international d´art de Lyon. Jeho výtvarné diela moli možnosť vidieť milovníci umenia i v Paríži. Žije a tvorí v Plaveckom Štvrtku.
Na výstave sa so svojou tvorbou predstaví i Gregor Schwartz, ktorý sa narodil v roku 1944 v Moste pri Bratislave. V roku 1945 sa vysťahoval do Spolkovej republiky Nemecko, kde absolvoval štúdium na Odbornej ryteckej škole v Pforzheime. V rokoch 1986 – 2002 pôsobil ako umelecký riaditeľ vo firme na bižutériu a klenotníctve v Pforzheime. Venuje sa najmä šperkárstvu. Samostatne vystavoval v Nemecku a jeho výtvarné diela a návrhy mali možnosť vidieť milovníci umenia aj v zahraničí, kde získal spoločenské ocenenie. Žije a tvorí vo Wurmbergu v Nemecku.
Kurátorom výstavy je PhDr. Štefan Zajíček. Navštíviť ju môžete do 13. augusta 2015 vo výstavných priestoroch Záhorského múzea v Skalici.

Festival múzeí Slovenska 2015

0

V dňoch 22. a 23. júna 2015 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili so svojou prezentáciou 11. ročníka Festivalu múzeí Slovenska, ktorý sa tento rok konal v areáli skanzenu a hradu Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni.

AMFO 2015

0

Tlačová správa

Názov podujatia:          AMFO 2015 – súťažná výstava neprofesionálnej fotografickej tvorby Trnavského kraja
Miesto:                        Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:            štvrtok 11. júna 2015 o 16.00 hod.
                                   výstava potrvá do 5. júla 2015 

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské osvetové stredisko v Senici v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici je usporiadateľom už 19. ročníka krajskej súťaže a výstavy neprofesionálnej fotografickej tvorby Trnavského kraja AMFO 2015.
Súťaž je postupová – trojstupňová – ocenení a odporučení autori odbornou porotou z regionálnych kôl súťaže postúpili do krajského kola súťaže  a následne do celoštátneho kola súťaže.
Poslaním krajskej súťaže a výstavy je vytvoriť podmienky pre zhodnotenie, konfrontáciu výsledkov súčasnej tvorby amatérskych fotografov v Trnavskom kraji; verejnou prezentáciou súťažných prác na výstavách motivovať záujem širokej verejnosti o fotografie rôzneho  regionálneho pôvodu, tematického, žánrového zamerania, formálneho a technického spracovania a tak prispieť k rozvoju amatérskej fotografie na Slovensku; odborno-vzdelávacou časťou podujatia – rozborovým seminárom – rozvíjať vedomostný a umelecko-odborný rast amatérskych tvorcov.
Prihlásení autori súťažia so svojimi fotografickými prácami v troch základných skupinách: dospelých autorov – nad 21 rokov, autorov od 16 do 21 rokov a  autorov do 16 rokov, pričom v každej skupine sa súťaží v kategórii: čiernobiela fotografia, farebná fotografia a multimediálna prezentácia fotografií. Tiež bola v tomto roku vyhlásené NOC  tematická kategória, a to Rodina.
Do tohtoročného 19. ročníka krajskej súťažnej výstavy neprofesionálnej fotografickej tvorby AMFO 2015 postúpilo 54 autorov – fotografov Trnavského kraja s 264 fotografickými prácami. Z toho v skupine autori nad 21 rokov 60 čiernobielych fotografií, 107 farebných fotografií a 3 multimediálne prezentácie od 37 autorov. V skupine autori od 16 do 21 rokov 26 čiernobielych fotografií, 24 farebných od 12 autorov, v skupine autori do 16 rokov 4 čiernobiele, 10 farebných fotografií od 5 autorov. V tematickej kategórii Rodina to bolo 21 čiernobielych a 9 farebných fotografií od 5 autorov.
Predložené fotografické práce posudzovala porota odborníkov, umeleckých fotografov a pedagógov z Bratislavy Mgr. art. František Tomík, Mgr. Rudolf Lendel a doc. MgA. Jozef Sedlák, ktorá rozhodla o výsledkoch, postupe do celoštátneho kola a zostavila výstavnú kolekciu fotografických prác.

Viera Juríčková
ZOS Senica

AMFO 2015 – 19. ROČNÍK SÚŤAŽNEJ VÝSTAVY NEPROFESIONÁLNEJ FOTOGRAFICKEJ TVORBY TRNAVSKÉHO KRAJA

AUTORI NAD 21 ROKOV

Čiernobiela fotografia
1. miesto : Zuzana Horváthová, Hlohovec: Spevy z druhej strany 1. – 8.
2. miesto : Marián Rafaja, Senica: Svetlá mesta III., IV., V.
3. miesto : Viliam Procházka, Trnava: Žena … objavovaná, Žena … nepoznaná

Čestné uznanie
Tomáš Tóbik, Senica: Horská dráha, Dotyk, Ihly
Ivan Krajčovič, Cífer: Nikto nie je iný, všetci sme si rovní 1. – 8.
Karol Belas, Piešťany: Letná rieka, Svadobčania, Dve sestry, Na ceste

Farebná fotografia
1. miesto : Zuzana Horváthová, Hlohovec: Festivalové formácie 1. – 6.
2. miesto : Ľubomír Jarábek, Senica: Úctyhodní ľudia I. – III.
3. miesto : Karol Belas, Piešťany: Ranná impresia, Rýchle šípy, Odraz

Čestné uznanie
Ján Galo, Piešťany: Všade bola hmla
Viliam Procházka,Trnava: V bezpečí
Ernest Szarka, Šamorín: Strážca jazera

Multimediálna prezentácia 

Ceny bez určenia poradia
Peter Babka, Biely Kostol: Neskutočné parádnice
Veronika Bahnová, Smolenice: Melódia podzemia
Cyril Grebečí, Dechtice: Goraľu …

AUTORI OD 16 DO 21 ROKOV
Čiernobiela fotografia
Cena
Lujza Marečková, Senica : Dohraté I. – II., Pokoj na dedine I. – II.

Čestné uznanie
Frederik Marhavý, Suchá nad Parnou: Exit 1. – 3.
Petra Bašnáková, Chtelnica: Pohľad do budúcna 2., Invázia
Silvia Ochránková, Hlboké: Staré zvyky, Autoportrét

Farebná fotografia
Cena
Lukáš Procházka, Dunajská Streda: Samota 1., 2., 5.

Čestné uznanie:
Peter Kántor, Dunajská Streda: Tok času
Dominika Bočková, Trnava: Hra s farbami 1. – 3.

AUTORI DO 16 ROKOV
Čiernobiela fotografia
Cena
Karolina Cséfalvayová, Šamorín: Sedliacky chlapec, Nezbednica

Farebná fotografia
Cena
Samuel Gubi, Trnava: Obdiv, Stopy svetla 5.

Čestné uznanie:
Viktória Suchánová, Trstín: Just a dream, Spomienky

TEMATICKÁ KATEGÓRIA RODINA
Cena
Peter Babka, Biely Kostol: Pamäť fotografie 1. – 6.

Čestné uznanie
Ľubomír Švec, Koválovec: cyklus Starenky: Zahráme si basketbal, Po chvíli to vzdávam,
Hrať budem asi sám, Selfie
Karol Belas, Piešťany: Záhrada starého otca 1. – 3., 7. – 9.

ODBORNÁ POROTA
Mgr. Art. František TOMÍK, umelecký fotograf a vysokoškolský pedagóg, predseda
Mgr. Rudolf LENDEL, umelecký fotograf a dlhoročný pedagóg, člen
doc. MgA. Jozef SEDLÁK, umelecký fotograf a vysokoškolský pedagóg, člen

Deň otvorených dverí

0

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí bude 1. júna 2015 vstup pre všetky deti, žiakov a študentov stredných škôl do Záhorského múzea v Skalici zdarma. Tešíme sa na vašu návštevu!

Vyhlásenie výsledkov súťaže Múzeum roka 2014

0

V pondelok 25. mája 2015 sa v priestoroch Ministerstva kultúry SR uskutočnilo pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí vyhlásenie výsledkov 12. ročníka súťaže Múzeum roka 2014, do ktorej sa so svojimi projektami a aktivitami prihlásilo i Záhorské múzeum v Skalici.

Odborná porota rozhodla o konečnom umiestnení:

1. miesto Vlastivedné múzeum v Galante – 59 bodov

2. miesto Záhorské múzeum v Skalici – 58 bodov

3. miesto Považské múzeum v Žiline – 44 bodov.

Informácie o ďalších oceneniach udelených Ministerstvom kultúry SR nájdete na http://www.teraz.sk/kultura/ocenenie-muzeum-roka-a-galeria-roka-20/136803-clanok.html.

Záhorie 1/2015

0
Pohľad na dominantu Šaštína-Stráží Foto: Pavol Vandelia

Augustín Rebro: Smradľavky na Záhorí
Ku storočnici Jána Boora
PhDr. Jaroslav Blaho: Spomienka na Jána Boora
Bc. Pavol Mihál: Slávnostné podujatie k 100. výročiu narodenia Jána Boora v Holíči
Štefan Horský: Sedemdesiatiny prvej povojnovej známky zo Skalice
PhDr. Viera Drahošová: Rodný dom a úcta k Jánovi Hollému
Miroslav Brück: Náš rozhovor s Milanom Richterom
Ján Gavorník: Príhoda z fašiangov
ThLic. Mgr. Martin Hoferka, Th.D.: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici, Litografia zo slávností v Šaštíne v roku 1864
PhDr. Viera Drahošová: Blahoželáme prof. Ľubomírovi Ďurovičovi!

Nové knihy / Správy
Publikácie o mestách a obciach Záhoria v roku 2014 (PhDr. Peter Brezina)
Z najnovších prírastkov Záhorského múzea v Skalici (PhDr. Viera Drahošová)
Kamienky mozaiky Pavla Proksu (PhDr. Peter Michalovič)

Turistická sezóna 2015

0

Záhorské múzeum bude počas turistickej sezóny roku 2015 otvorené od 16. mája do 20. septembra aj počas víkendov, v sobotu od 10.00 do 14.00 a v nedeľu od 14.00 do 18.00. Tešíme sa na Vašu návštevu!

Deň otvorených dverí

0

Srdečne Vás pozývame na Deň otvorených dverí v Záhorskom múzeu v Skalici pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií v sobotu 16. mája 2015 od 10.00 do 18.00 hod. Bezplatne bude sprístupnená stála expozícia, Galéria Júliusa Koreszku a aktuálna výstava Július Koreszka 1895 – 1958. Tešíme sa na Vašu návštevu!

Niet básne vo vzduchu

0

V pondelok 27. apríla 2015 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili podujatia Niet básne vo vzduchu, literárno-poetického večera pri príležitosti 100. výročia narodenia básnikov Rudolfa Fábryho, Júliusa Lenku a Pavla Bunčáka. Pri tejto príležitosti bola prezentovaná i panelová výstava Záhorského múzea Pavel Bunčák – Autoportrét.