Pavol Braxatoris, narodený 4. februára 1909 v Senici, nemohol mať aj cez svoje právnické štúdiá a povolanie – maturoval v Skalici, právo študoval v rokoch 1928-33 na Karlovej univerzite v Prahe – ďaleko k umeniu. Jeho otec Martin Miloš Braxatoris, evanjelický farár v Senici, bol totiž spisovateľ, redaktor a najmä významný prekladateľ a starý otec Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, tiež evanjelický kňaz, nebol nikto iný ako jeden z najväčších slovenských básnikov, autor lyricko-epických skladieb Marína Detvan.
Pavol Braxatoris bol pre najširšiu verejnosť predovšetkým obľúbeným autorom textov tanečných piesní, z ktorých mnohé dnes znejú v rôznych úpravách a interpretáciách ako nezabudnuteľné piesňové šlágre. Jeho nezastupiteľná úloha v slovenskej hudobnej kultúre zostane navždy v tvorbe libriet k operetám Gejzu Dusíka. Najpopulárnejšou operetou s jeho libretom sa stala Modrá ruža z roku 1940 a najvydarenejšie libreto podľa kritiky bolo k operete Hrnčiarsky bál z roku 1956. Pripomenieme i ďalšie názvy diel, ku ktorým P. Braxatoris napísal operetné libretá: Keď rozkvitne máj (1938), Tajomný prsteň (1944), Zlatá rybka (1953), Karneval na Rio Grande (1963), To by bola láska (1971) a Potulný spevák. Spolu so skladateľom Gejzom Dusíkom, rodákom zo Zavara pri Trnave a operetným spevákom a režisérom medzinárodného významu, skalickým rodákom Františkom Krištofom Veselým, patril Pavol Braxatoris k zakladateľom modernej slovenskej operety. František K. Veselý operety Keď rozkvitne máj a Zlatá rybka aj premiérovo naštudoval.
Neodpustím si, aby som nezdôraznil istý fakt, a to bez akýchkoľvek lokálpatriotských chúťok (tým nechcem povedať, že ich nemám), že práve tri osobnosti zo západného kúta Slovenska (presnejšie dvaja Záhoráci a jeden od Trnavy) pozdvihli na dôstojnú úroveň žáner ľahšej múzy.
Je to práve 15 rokov, čo libretista Pavol Braxatoris dopísal posledné verše plné lásky a skrytého rytmu hudby, jeho piesne však znejú ďalej.
Pavol Braxatoris bol pre najširšiu verejnosť predovšetkým obľúbeným autorom textov tanečných piesní, z ktorých mnohé dnes znejú v rôznych úpravách a interpretáciách ako nezabudnuteľné piesňové šlágre. Jeho nezastupiteľná úloha v slovenskej hudobnej kultúre zostane navždy v tvorbe libriet k operetám Gejzu Dusíka. Najpopulárnejšou operetou s jeho libretom sa stala Modrá ruža z roku 1940 a najvydarenejšie libreto podľa kritiky bolo k operete Hrnčiarsky bál z roku 1956. Pripomenieme i ďalšie názvy diel, ku ktorým P. Braxatoris napísal operetné libretá: Keď rozkvitne máj (1938), Tajomný prsteň (1944), Zlatá rybka (1953), Karneval na Rio Grande (1963), To by bola láska (1971) a Potulný spevák. Spolu so skladateľom Gejzom Dusíkom, rodákom zo Zavara pri Trnave a operetným spevákom a režisérom medzinárodného významu, skalickým rodákom Františkom Krištofom Veselým, patril Pavol Braxatoris k zakladateľom modernej slovenskej operety. František K. Veselý operety Keď rozkvitne máj a Zlatá rybka aj premiérovo naštudoval.
Neodpustím si, aby som nezdôraznil istý fakt, a to bez akýchkoľvek lokálpatriotských chúťok (tým nechcem povedať, že ich nemám), že práve tri osobnosti zo západného kúta Slovenska (presnejšie dvaja Záhoráci a jeden od Trnavy) pozdvihli na dôstojnú úroveň žáner ľahšej múzy.
Je to práve 15 rokov, čo libretista Pavol Braxatoris dopísal posledné verše plné lásky a skrytého rytmu hudby, jeho piesne však znejú ďalej.
