Štúdium: Gymnázium v Rábe, teológia na univerzite vo Wittenbergu
Pôsobenie: Učiteľ v Lužici (1738), kazateľ v Necpaloch (1746), farár vo Vyšnej Boci (od roku 1760)
Jazykovedec, básnik, učiteľ. Napísal dielo Grammatica Slavico–Bohemica (1746), v ktorom sa venuje jazykovým normám biblickej češtiny a slovakizovanej češtiny. Ďalej napísal veršovanú Bibliu (1745), duchovné piesne a diela Sama učící abeceda (1756), Donatus (1746), Elementa linguea Slavo-Bohemicae (1752), Vocabula symphona novo modo tyrunculorum captui accomodata (1760), Považování ohavného hříchu zlořečení (1776). Prispel tiež do Evanjelického Funebrálu (spevník pohrebných piesní) Pavla Jakobeiho.
Literatúra: BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 323; Komenského slovník naučný. Praha, 1937, s. 414; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 489.
