Dnes si pripomíname 150 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Dušana Samuela Jurkoviča. Narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke (časť Myjavy) v národne uvedomelej rodine notára Juraja Jurkoviča. Študoval vo Viedni, po svojich začiatkoch vo Vsetíne sa už ako samostatný architekt od roku 1899 usadil v Brne. Na Morave a v Čechách vytvoril podstatnú časť svojho diela, pričom k najvýznamnejším patrí komplex stavieb kúpeľov v Luhačoviciach. Po vzniku Československej republiky žil a pracoval v Bratislave. Ku Skalici si vytvoril hlboký vzťah, pretože tu žili jeho dve sestry Anna a Emília, vydatá Boorová. Dom, ktorý im upravil, stál v miestach dnešnej základnej školy na Mallého ulici a koniec života v ňom strávil i ich otec Juraj Jurkovič. V Skalici zanechal Dušan Jurkovič viacero diel. Patril k znalcom a propagátorom ľudového umenia a stavba Spolkového domu Katolíckeho kruhu (dnes Kultúrny dom), ktorú projektoval v roku 1904 z podnetu MUDr. Pavla Blaha, spája znaky secesného štýlu s prvkami ľudového staviteľstva a uplatnením ľudových výzdobných motívov. Patrí medzi architektove najlepšie diela s vyvinutým charakteristickým rukopisom. V Skalici podľa jeho projektu postavili i vinohradnícku búdu rodiny Blahovej. Na katolíckom cintoríne stojí náhrobník MUDr. Pavla Blaha, v blízkosti i náhrobný pomník Dr. Ľudovíta Okánika a členov okánikovskej rodiny. Na evanjelickom a. v. cintoríne spočívajú pod ním navrhnutými náhrobkami otec Juraj Jurkovič, švagor – evanjelický kňaz Michal Boor, manžel sestry Emílie, a pod spoločným dvojkrížom sestry Anna a Emília. V roku 1932 vytvoril projekt pre stavbu veže evanjelického a. v. kostola v Skalici, ktorá bola postavená v roku 1938. Zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave.
Najznámejším z početných diel Dušana Jurkoviča je Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
