Tvorba Edity Balážovej (nar. 1978 v Skalici) sa vymyká z rámca slovenskej umeleckej a úžitkovej keramiky. Na jednej strane smeruje k priemyselnému dizajnu s prvkami pop-artu, na strane druhej k voľnému výtvarnému umeniu zastúpenému tak samostatnými sochárskymi objektami ako aj priestorovými inštaláciami. Tento aspekt prelínania sa jednotlivých výtvarných druhov a prelínania dekoratívnej ako aj naratívnej vizuálnej stránky keramických objektov, typických pre postmoderné umenie, je zároveň charakteristickým prvkom celej autorkinej tvorby. V oblasti domáceho i zahraničného úžitkového umenia je preto Imaginácia Edity Balážovej veľmi cenená, čo potvrdzuje viacero prestížnych ocenení.
Už počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení, úspešne ukončenej v roku 2002, umelkyňa inklinovala k tendenciám postmoderného hnutia tzv. divokej maľby. Tá sa prejavovala v expresívne ladenej farebnej glazúre na originálne tvarovaných súčastiach stolovacieho riadu, ako napr. na kanviciach alebo vázach v tvare rozoberateľnej odlievacej formy.
Umelkyňa sa ale nevenovala len stolovacím setom, ale inšpirovaná svojou mamou, vlastniacou súkromné krajčírstvo, vytvorila v roku 2002 imaginatívne súpravy keramických šijacích potrieb, z ktorých stojí za pozornosť najmä „ihelníček“ ocenený na international competition – Ith Biennial Internacional del Mosaico Conterporáneo Pro Museo in Buenos Aires 2003.
Ďalšia etapa vo vývoji imaginácie E. Balážovej súvisí s tvorbou keramiky so striedmym modro-bielym dekórom, ktorý je možné odvodiť tak z fajansovej produkcie Holíčskej manufaktúry Františka Lotrinského z 18. storočia alebo habánskej keramiky 16. – 18. storočia. Tento tradicionalistický štýl sa na jej keramike objavuje od roku 2003, kedy sa zúčastnila medzinárodného workshopu – Miedzynarodowy Plener Ceramiczno – Rzeždiarsky Bołesławiec v Poľsku. Jeho typickými prvkami sú špirálová ornamentika s koncentrickými krúžkami, ktorá je voľne inšpirovaná mínojskou keramikou palácového štýlu z 15. storočia pred Kr. a motívy rytierskej kultúry vrcholného stredoveku zo 14. – 15. storočia.
Aktuálny profil autorkinej imaginácie charakterizujú najmä postmoderné citácie obrazových vzorov odvodených z írsko-škótskej knižnej maľby 8. storočia, najmä Knihy z Kells ako aj pop-artové montáže pohárov kombinovaných z keramiky a skla – z častí odrezaných hrdiel fliaš alebo barových fľaštičiek. Aktuálne trendy v súčasnom výtvarnom umení autorka reflektuje vo svojich priestorových inštaláciách.
Zo starších prác možno uviesť najmä samostatnú priestorovú inštaláciu „Elektrický prúd“ vytvorenú pre výstavu v priestoroch popradskej elektrárne v roku 2000 alebo časť jej diplomovej práce venovanej priestorovému stvárneniu cowboyského saloonu s názvom „Tenkrát na západě“ (2002).
Posledná tvorba na pomedzí inštalácie a úžitkového umenia je zastúpená inštaláciami „Poľskí rytieri“ (2004) a „Stolovacím setom podľa Knihy z Kells (2006).Mgr. Martin Vančo, PhD.
Umelkyňa sa ale nevenovala len stolovacím setom, ale inšpirovaná svojou mamou, vlastniacou súkromné krajčírstvo, vytvorila v roku 2002 imaginatívne súpravy keramických šijacích potrieb, z ktorých stojí za pozornosť najmä „ihelníček“ ocenený na international competition – Ith Biennial Internacional del Mosaico Conterporáneo Pro Museo in Buenos Aires 2003.
Ďalšia etapa vo vývoji imaginácie E. Balážovej súvisí s tvorbou keramiky so striedmym modro-bielym dekórom, ktorý je možné odvodiť tak z fajansovej produkcie Holíčskej manufaktúry Františka Lotrinského z 18. storočia alebo habánskej keramiky 16. – 18. storočia. Tento tradicionalistický štýl sa na jej keramike objavuje od roku 2003, kedy sa zúčastnila medzinárodného workshopu – Miedzynarodowy Plener Ceramiczno – Rzeždiarsky Bołesławiec v Poľsku. Jeho typickými prvkami sú špirálová ornamentika s koncentrickými krúžkami, ktorá je voľne inšpirovaná mínojskou keramikou palácového štýlu z 15. storočia pred Kr. a motívy rytierskej kultúry vrcholného stredoveku zo 14. – 15. storočia.
Aktuálny profil autorkinej imaginácie charakterizujú najmä postmoderné citácie obrazových vzorov odvodených z írsko-škótskej knižnej maľby 8. storočia, najmä Knihy z Kells ako aj pop-artové montáže pohárov kombinovaných z keramiky a skla – z častí odrezaných hrdiel fliaš alebo barových fľaštičiek. Aktuálne trendy v súčasnom výtvarnom umení autorka reflektuje vo svojich priestorových inštaláciách.
Zo starších prác možno uviesť najmä samostatnú priestorovú inštaláciu „Elektrický prúd“ vytvorenú pre výstavu v priestoroch popradskej elektrárne v roku 2000 alebo časť jej diplomovej práce venovanej priestorovému stvárneniu cowboyského saloonu s názvom „Tenkrát na západě“ (2002).
Posledná tvorba na pomedzí inštalácie a úžitkového umenia je zastúpená inštaláciami „Poľskí rytieri“ (2004) a „Stolovacím setom podľa Knihy z Kells (2006).Mgr. Martin Vančo, PhD.
