Tlačová správa
Názov: Etnograf Antonín Václavík
Miesto: Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Termín: 18.5. – 8.6.2012
Vernisáž: 18. mája 2012 o 16.00 hod.
Panelová výstava prezentuje život a dielo významného etnografa Antonína Václavíka počas jeho dvadsaťročného pôsobenia na Slovensku.
Antonín Václavík (1891-1959) Pochádzal z Pozlovíc pri Luhačoviciach. V roku 1905 vytvoril A. Václavík v rodnom dome v Pozloviciach starú ľudovú izbu z artefaktov, ktoré dovtedy zhromaždil z výprav za ľudovým umením v okolí Luhačovíc. Záujem verejnosti o túto izbu posilnil myšlienku založiť v Luhačoviciach múzeum. V roku 1918 boli jeho zbierky z Pozlovíc, Luhačovíc a okolitých obcí vystavené v novootvorenom múzeu, ktoré nieslo spočiatku názov Prozatimní muzem Slováckého Zálesí a v tom istom roku vznikla aj Múzejná spoločnosť v Luhačoviciach. Vydanie národopisnej monografie Luhačovské Zálesí v roku 1930 bolo vyvrcholením činnosti Múzejnej spoločnosti v Luhačoviciach. Antonín Václavík touto monografiou zavŕšil dvadsaťročný výskum svojho rodného kraja.
Na Slovensku pôsobil Antonín Václavík v rokoch 1919-1939. V prvých rokoch sa mu okrem iného podarilo zozbierať a spracovať materiál k vydaniu svojej prvej, vysoko cenenej monografie Podunajská dedina v Československu, vyštudovať etnológiu a dejiny umenia na bratislavskej univerzite a získať doktorát z filozofie. Súčasne pritom pracoval na triedení národopisnej zbierky Pražského hradu, zriaďovaní národopisných oddelení a inštalácií zbierok múzeí v Rimavskej Sobote, Piešťanoch, Skalici, Turčianskom Sv. Martine a v Bratislave. Najzaujímavejšiu na Slovensku, ale dovtedy aj inde v Európe nevídanú realizáciu stálej expozície etnografických zbierok, uskutočnil v júli 1938 v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Antonín Václavík bol aj tvorcom prvej etnografickej expozície Slovenského vlastivedného múzea. Vďaka vzdelaniu a skúsenostiam s múzejnou prácou sa mu podarilo docieliť dodnes nedocenenú kvalitatívnu zmenu v práci múzeí na Slovensku. Spolupracoval s Dušanom Jurkovičom, Pavlom Blahom, zakladateľmi Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave – Pavlom Socháňom, Vilémom Pražákom, Janom Húskom, Karlom Plickom, Alojzom Kolískom a mnohými ďalšími. Po roku 1939 pôsobil predovšetkým v Brne. Na Masarykovej univerzite viedol etnografický seminár, kde vychoval popredných moravských národopiscov. Skúsenosti z praxe zhodnotil v povojnových publikáciách, v ktorých metódou spracovania a moderného prístupu predbehol svoju dobu. Patrí k nim predovšetkým publikácia Textil v ľudovej tvorbe. Jeho vrcholná práca Výročné obyčaje a ľudové umenie sa stala zásadným vedeckým odkazom československému národopisu.
