Na severnom okraji chotára, na tichej, lúkami obklopenej bažine, medzi dedinou Kopčany a riekou Moravou blízko Kaplnky sv. Margity, nachádza sa unikátny a jedinečný podnik na odchyt divých kačíc ľudovo dodnes nazývaný Kačenáreň.
Bola založená v polovici 18. storočia cisárskou rodinou Habsburgovcov (dátumy vzniku sa v rôznych prameňoch líšia uvádzajú sa roky od 1736 po 1784). Celý areál sa skladal z dvoch častí: z rybníka a z budov, ktoré tvorili malý majer – pevnosť, kde býval hospodár s rodinou. Rybník mal tvar štvorca so 120 metrovými stranami. Brehy rybníka boli vydláždené väčšími plochými kameňmi, aby sa zem nezosýpala pod neustále hore-dole chodiacimi kačicami. Okolo brehov boli stienky z palachu hrúbky 20-30 cm. Držali ich koly a laty, ktoré boli priviazané k vŕbam. Vŕby rástli okolo brehov rovno v jednej priamke od seba 3-5 metrov. V zime boli zrezávané, aby kačice nemali problémy pri prílete a odlete. Vŕby s palachovou stenou mali výšku 2,5-3 metre. Táto ochranná clona dávala kačiciam na rybníku i na brehoch pocit bezpečnosti, pokoja a kľudu domova. Na každej strane v prostriedku steny dolu bola búda z palachu s otvormi z jednej i druhej strany von a jedným otvorom dovnútra. Slúžila pre psa, ktorý sa takto dostal na breh a zahnal do vody kačice, ktoré sa vyhrievali a vysúšali na slniečku. V stienkach, vo výške očí, boli 2 cm široké a 20 cm vysoké otvory. Slúžili na obhliadku rybníka. Jedným okom sa pozeralo na množstvo kačíc na rybníku. Z rohov vyúsťovali krivé kanály ľudovo nazývané choboty v tvare polmesiaca dĺžky 40-60 metrov (dĺžky sú iné v knihách a iné zo spomenok pána L. Šeniglu). Konce chobota sa nedotýkali. Medzi nimi bola medzera 80-100 metrov. Vonkajšia strana chobota presahovala o 2-3 metre priamku rybníka.
Základňa-šírka chobota pri ústí bola 5-10 metrov, výška od hladiny 4 metre. Oblúky chobota boli z vŕby, od seba vzdialené 2-3 metre. Na oblúkoch bola natiahnutá sieť, upletená z povrazov, neskôr z drôtu. Siete boli dolu pripevnené kolmi a doskami do výšky 1 meter. Ku koncu boli oblúky hustejšie, aby kačice nepretrhli sieť. Chobot sa neustále zužoval, takže kačice, ktoré leteli, narážali na sieť, lebo mali menší priestor. Na konci mal oblúk výšku aj šírku 1-1,10 metra. Končil dvoma do zeme zatlačenými kolmi, za ktoré sa zastrčil z povrazov upletený 6 metrov dlhý kôš-vrece a navrchu sa priviazal, aby bol pevný. Na začiatku chobota pri ústí do rybníka z vonkajšej strany bolo 8-10 stienok z palachu, ktoré boli postavené šikmo a prekrývali sa do polovice. Dĺžka stienok bola 4-5 metrov. Od seba boli vzdialené 1 meter. Medzi stienkami bol voľný priestor. Stienky boli uchytené k sieťam drôtami. Taktiež časť chobota do dĺžky poslednej priečnej stienky bola vydláždená kameňmi. Okolo rybníka za stienkami bola lúka 10-15 metrov široká s nepravidelne vysadenými ovocnými stromami: jabloňami, hruškami, slivkami, čerešňami, višňami. Okolo lúky bol vysadený les šírky 20 metrov a tvorili ho vŕby, agáty, lipy, duby, jasene, bresty. V lesíku z troch strán tiekol 2-3 metre široký jarok napustený vodou s hĺbkou 60-70 cm. Zo štvrtej strany tiekla riečka Struha. Zo Struhy bol prítok vody do rybníka. Odtok vody bol na opačnej strane. Prebytočná alebo znečistená voda sa kanálom vypúšťala do riečky Myjavy. Touto vodou sa napúšťali i jarky okolo rybníka. Prítok i odtok vody bol regulovaný stavidlami.
Za lesom boli lúky s nespočetnými množstvami najrozličnejších kvetiniek, ale i bažiny, kríky a stromy. V oblúku medzi chobotmi od budov v rohu od Struhy bol včelín.
Na rybníku sa chovali zdomácnelé kačice tzv. zvolavky 40-100 kusov. Na začiatku 19. storočia ich bolo vyše 300 kusov. Mali bielosivé bruchá. Tým sa líšili od divých kačíc, ktoré boli sfarbené tmavšie, do hneda. Zvolavky slúžili na prilákanie divých kačíc. Keď rybník zamrzol, zvolavky sa chovali pri hlavnej budove kačenárne. Na jar sa zase vracali do rybníka.
Veľkými pomocníkmi pri chytaní boli malí, krátkosrstí, žltí psi, ktorí nebrechali. Mali pokojnú povahu, aby nenarušovali prírodné prostredie. Boli cvičení k odchytu kačíc. Žili pri rybníku s kačicami, takže kačice sa ich nebáli. V minulom storočí pri chytaní používali niekoľko psíkov, neskôr len dvoch a nakoniec len jedného.
Aby sa kačice naučili plávať alebo lietať do chobotov a vypestoval sa u nich návyk, že tam dostanú potravu, sypalo sa im každý deň odpoludnia na kamenné brehy aj do vody na okraj 5-10 kg jačmeňa. Kačice sa potápali a všetko zrno vyzbierali. Väčšinou sa odchyt kačíc robil ráno po ôsmej hodine. Vtedy ich tam bolo najviac, lebo divé kačice tam prilietavali zrána. Samotný lov robil kačenár, hospodár, správca kačenárne s praxou a s povolením. Stačil na všetko sám (spomienky sa viažu na posledné roky prevádzky v 30. rokoch 20. storočia). Najskôr pripevnil na koniec chobota kôš. Potom hodil cez priečnu stienku na začiatok chobota jačmeň. Keď to videli zvolavky, plávali k chobotu vyďobať zrno. Pustil hladného psíka dierou v stienke na breh rybníka. Psík kačice vyrušil a zahnal do vody. Keď divé kačice videli, že zvolavky ďobú jačmeň, plávali i leteli za nimi do chobota. Psíka kačenár odvolal cez priečne stienky hodením kúska chleba. Potom sa kačenár ukázal pri ústí chobota cez prvú priečnu stienku. Keď kačice videli človeka, splašene leteli na opačnú stranu do konca, do koša. Zvolavky, poznajúc pascu, sa cez diery v stienkach dostali von späť na jazero. Keďže choboty boli krivé, polmesiacovité, divé kačice, ktoré ostali na rybníku, nevideli, čo sa deje v chobote s ich kamarátkami, preto kačenár mohol chytanie opakovať na inom chobote. Do začiatku storočia sa kačice chytali na všetkých štyroch chobotoch. V posledných desaťročiach prevádzky, t.j. v dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokoch len na dvoch chobotoch ležiacich bližšie k budovám. Príčinou bol nezáujem o kačice. Preto sa ani nedávali financie na opravu chobotov.
V okolí niekoľkých kilometrov od kačenárne vládol prísny zákaz lovu zveri. Poľovačky sa uskutočňovali len v zimných mesiacoch, keď na rybníku neboli kačice.
Základňa-šírka chobota pri ústí bola 5-10 metrov, výška od hladiny 4 metre. Oblúky chobota boli z vŕby, od seba vzdialené 2-3 metre. Na oblúkoch bola natiahnutá sieť, upletená z povrazov, neskôr z drôtu. Siete boli dolu pripevnené kolmi a doskami do výšky 1 meter. Ku koncu boli oblúky hustejšie, aby kačice nepretrhli sieť. Chobot sa neustále zužoval, takže kačice, ktoré leteli, narážali na sieť, lebo mali menší priestor. Na konci mal oblúk výšku aj šírku 1-1,10 metra. Končil dvoma do zeme zatlačenými kolmi, za ktoré sa zastrčil z povrazov upletený 6 metrov dlhý kôš-vrece a navrchu sa priviazal, aby bol pevný. Na začiatku chobota pri ústí do rybníka z vonkajšej strany bolo 8-10 stienok z palachu, ktoré boli postavené šikmo a prekrývali sa do polovice. Dĺžka stienok bola 4-5 metrov. Od seba boli vzdialené 1 meter. Medzi stienkami bol voľný priestor. Stienky boli uchytené k sieťam drôtami. Taktiež časť chobota do dĺžky poslednej priečnej stienky bola vydláždená kameňmi. Okolo rybníka za stienkami bola lúka 10-15 metrov široká s nepravidelne vysadenými ovocnými stromami: jabloňami, hruškami, slivkami, čerešňami, višňami. Okolo lúky bol vysadený les šírky 20 metrov a tvorili ho vŕby, agáty, lipy, duby, jasene, bresty. V lesíku z troch strán tiekol 2-3 metre široký jarok napustený vodou s hĺbkou 60-70 cm. Zo štvrtej strany tiekla riečka Struha. Zo Struhy bol prítok vody do rybníka. Odtok vody bol na opačnej strane. Prebytočná alebo znečistená voda sa kanálom vypúšťala do riečky Myjavy. Touto vodou sa napúšťali i jarky okolo rybníka. Prítok i odtok vody bol regulovaný stavidlami.
Za lesom boli lúky s nespočetnými množstvami najrozličnejších kvetiniek, ale i bažiny, kríky a stromy. V oblúku medzi chobotmi od budov v rohu od Struhy bol včelín.
Na rybníku sa chovali zdomácnelé kačice tzv. zvolavky 40-100 kusov. Na začiatku 19. storočia ich bolo vyše 300 kusov. Mali bielosivé bruchá. Tým sa líšili od divých kačíc, ktoré boli sfarbené tmavšie, do hneda. Zvolavky slúžili na prilákanie divých kačíc. Keď rybník zamrzol, zvolavky sa chovali pri hlavnej budove kačenárne. Na jar sa zase vracali do rybníka.
Veľkými pomocníkmi pri chytaní boli malí, krátkosrstí, žltí psi, ktorí nebrechali. Mali pokojnú povahu, aby nenarušovali prírodné prostredie. Boli cvičení k odchytu kačíc. Žili pri rybníku s kačicami, takže kačice sa ich nebáli. V minulom storočí pri chytaní používali niekoľko psíkov, neskôr len dvoch a nakoniec len jedného.
Aby sa kačice naučili plávať alebo lietať do chobotov a vypestoval sa u nich návyk, že tam dostanú potravu, sypalo sa im každý deň odpoludnia na kamenné brehy aj do vody na okraj 5-10 kg jačmeňa. Kačice sa potápali a všetko zrno vyzbierali. Väčšinou sa odchyt kačíc robil ráno po ôsmej hodine. Vtedy ich tam bolo najviac, lebo divé kačice tam prilietavali zrána. Samotný lov robil kačenár, hospodár, správca kačenárne s praxou a s povolením. Stačil na všetko sám (spomienky sa viažu na posledné roky prevádzky v 30. rokoch 20. storočia). Najskôr pripevnil na koniec chobota kôš. Potom hodil cez priečnu stienku na začiatok chobota jačmeň. Keď to videli zvolavky, plávali k chobotu vyďobať zrno. Pustil hladného psíka dierou v stienke na breh rybníka. Psík kačice vyrušil a zahnal do vody. Keď divé kačice videli, že zvolavky ďobú jačmeň, plávali i leteli za nimi do chobota. Psíka kačenár odvolal cez priečne stienky hodením kúska chleba. Potom sa kačenár ukázal pri ústí chobota cez prvú priečnu stienku. Keď kačice videli človeka, splašene leteli na opačnú stranu do konca, do koša. Zvolavky, poznajúc pascu, sa cez diery v stienkach dostali von späť na jazero. Keďže choboty boli krivé, polmesiacovité, divé kačice, ktoré ostali na rybníku, nevideli, čo sa deje v chobote s ich kamarátkami, preto kačenár mohol chytanie opakovať na inom chobote. Do začiatku storočia sa kačice chytali na všetkých štyroch chobotoch. V posledných desaťročiach prevádzky, t.j. v dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokoch len na dvoch chobotoch ležiacich bližšie k budovám. Príčinou bol nezáujem o kačice. Preto sa ani nedávali financie na opravu chobotov.
V okolí niekoľkých kilometrov od kačenárne vládol prísny zákaz lovu zveri. Poľovačky sa uskutočňovali len v zimných mesiacoch, keď na rybníku neboli kačice.
