Tlačová správa
Názov podujatia: Karol Machata, Anna Poláková
Miesto: Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania: vernisáž v piatok 27. októbra 2017 o 16.00 hod.
výstava potrvá do 1. decembra 2017
Záhorské múzeum v Skalici v spolupráci s Divadelným ústavom Bratislava prinášajú návštevníkom panelové výstavy venované dvom významným osobnostiam divadelného sveta, pôvodom zo Záhoria.
Karol Machata (13.1.1928 – 3.5.2016) patril k najmladším členom veľkej hereckej generácie činohry Slovenského národného divadla, ktorá vstupovala na javisko v prvej dekáde po skončení vojny. Rozpätie svojho hereckého majstrovstva demonštroval už počas dvoch sezón v martinskom Armádnom divadle (1951-53), stvárňujúc Hollého prešibaného študenta Geľa, aj Mahenovu dramatickú postavu Jánošíka. S jeho menom sa výrazne spája výnimočná epocha činohry SND na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, formovaná režisérmi Jozefom Budským, Tiborom Rakovským a K.L. Zacharom. Machata bol stálicou, ktorá profilovala prvú scénu aj v nasledujúcich obdobiach – shakespearovskými postavami (Kráľ Lear, Jago) a postavami ruskej klasiky (Lopachin vo Višňovom sade, Feďka Protasov v Živej mŕtvole, starý Karamazov). Iného rodu bol zemitý Vávra v Mrštíkovych Mariši či tragikomický Harpagon v Molierovom Lakomcovi. Dokumentárnu výstavu uvádza Divadelný ústav so Záhorským múzeom v Skalici pri príležitosti nedožitých deväťdesiatín veľkého malackého rodáka.
Anna Poláková (19.7.1922 – 26.6.2008) bola hviezdou košického operného súboru päťdesiatych rokov ako vedúci soprán. Hlas uhrančivej krásy s evidentným dramatickým nábojom a zvukovou poéziou uplatňoval sa v širokom repertoárovom rozpätí v zmysle vokálnych nárokov, ale aj dramatických typov. S menom Polákovej spájajú sa v tých rokoch najvýznamnejšie umelecké činy nielen košickej opery – aj preto začiatkom rokov šesťdesiatych prichádza do Slovenského národného divadla. V odbore lyricko-mladodramatického sopránu sa ihneď zaraďuje na post prvej dámy a v povestných verdiovských naštudovaniach Trubadúra a Maškarného bálu, kde alternuje hlavné ženské úlohy s veľkou opernou tragédkou Margitou Česányiovou, stáva sa ozdobou nezabudnuteľných operných večerov. V roku 1965 sa s manželom rozhodli pre rakúsku emigráciu a Poláková sa na celé štvrťstoročie stala tabuizovaným menom. Poslaním dokumentárnej výstavy s fotografiami Polákovej profilových úloh je aspoň touto mierou vrátiť do vedomia divadelnej verejnosti jej neodškriepiteľný zástoj na poli slovenskej opernej interpretácie.
Kurátorom výstavy je PhDr. Jaroslav Blaho.
Reportáž Televízie Skalica k výstave:
