Možno si ešte niekto pamätá, čo boli matkové vajcia, ale v dnešnej dobe vyspelého chladiarenstva a regulovaných znášok vajec upadá tento pojem do zabudnutia.
V domácnostiach si kedysi gazdiné museli vedieť pomôcť tým, čo mali k dispozícii, a po generácie si skúsenosti odovzdávali.
O matkových vajciach nám rozprávala Mária Kolačkovská z Devínskej Novej Vsi, ktorá vyrastala v Gajaroch. Od mamy i starej mamy vedela, že to boli najkvalitnejšie vajcia, z ktorých piekli k Vianociam a ktoré pri dobrom skladovaní vydržali až do Veľkej noci v takom stave, že boli ako čerstvé. Bielko držalo a dalo sa z nich piecť. Riadi sa tým u domácich vajec i dnes. Gazdiné mali dlhodobým pozorovaním odsledované znášanie sliepok a jeho vrchol, ktorý súvisel so zrelosťou a kondíciou nosníc v závislosti od ročného obdobia a ich cyklu.
Názov vajcia získali na základe ľudovej zbožnosti podľa obdobia, kedy boli znesené: v čase od 15. augusta do 15. septembra. Koncentrovalo sa v ňom 5 mariánskych sviatkov: Nanebovzatie Panny Márie – 15. 8., Panna Mária Kráľovná – 22. 8., Narodenie Panny Márie – 8. 9., Meno Panny Márie – 12. 9., Sedembolestná Panna Mária – 15. 9.
Vedeli o tom i františkáni z malackého kláštora, ktorí sa v rámci svojho kveštovania (zbierania milodarov) po okolí snažili získať čo najviac vajec pre kláštornú kuchyňu práve v tomto čase. Gazdiné ich len nerady dávali, lebo to bolo v predhodovom období. K hodom koncom augusta vajcia potrebovali a poznali ich vlastnosti, no vtedy vraj kveštári najviac naliehali.
Vajíčka sa skladovali v tepelne stabilnom chladnejšom a suchom prostredí v debničke alebo nádobe, naukladané špicou dolu do žita a zasypané žitom či suchými plevami.
Používaním chladničiek po druhej svetovej vojne potreba i znalosť tejto starej tradície zanikla.
