Miestom, kam sa odoberajú obyvatelia Skalice na miesto posledného oddychu, je najvyšší bod intravilánu Skalice, rozsiahle návršie s kalváriou a Rotundou svätého Juraja.
Symbolicky ho dotvárajú lipy, najstaršia skalická lipa stojí na spoločnom priestranstve. Lipy oddávna obklopovala úcta, vysádzali ich v alejach, v strede obcí, na námestiach, pri kostoloch, cintorínoch, rázcestiach, rozhraniach chotárov a božích mukách. Často býva označovaná ako strom Slovanov, ktorí ju pokladali za symbol zmierenia a vzájomnosti. Ľudia sa pod lipou cítili dobre a sadili ju na miestach, kde sa zhromažďovali, aby napomáhala pokoju, láske a mieru. Spánok v tieni líp prinášal najvýdatnejší odpočinok…
Pri rotunde sa pochovávalo od 12. storočia, v roku 1762 po zrušení cintorína okolo Kostola sv. Michala Archanjela v strede mesta (v dôsledku zákonov Jozefa II.) tu vznikol katolícky cintorín. V roku 1787 (podľa Jozefa Šátka) zbúrali múr zrušeného cintorína v strede mesta a z materiálu postavili nový okolo katolíckeho cintorína. Vedľa neho už jestvoval evanjelický cintorín. V svahu za rotundou pochovávali od 17. storočia svojich zosnulých židia a po vyčerpaní priestoru otvorili nový cintorín po roku 1866 za evanjelickým cintorínom. Významných mešťanov a príslušníkov rádov pochovávali v kryptách jednotlivých skalických kostolov a kostolíkov.
Ferdinand Dúbravský sa v knihe o Skalici z roku 1921 na niekoľkých miestach zaoberá skalickými cintorínmi a zmieňuje sa o cintoríne na Trávnikoch:
„Pre obecenstvo bol cintorín už spomenutý za kostolom. Kdežto žoldnieri a zbrojnoši hradu, boli pochovávaní „za potokom“, ako písal Sasinek, ale na ktorom mieste? To už nevedno.
V ďalšej dobe vývinu mesta, malo ono tri cintoríny a síce: 1. pri kaply sv. Juraja, do ktorého sa dľa záznamov farských matrík pochovávalo ešte v roku 1750, 2. cintorín za farským kostolom tiež asi do tej doby používaný, 3. cintorín na predmestí (pod agátmi), ktorý nevedno kedy zaniknul, ale pravdepodobne tiež v tých časoch, poneváč včulajší cintorín za kalváriou bol vybudovaný už v roku 1760, pravda v menšom rozsahu, ako je teraz.
Tretí sa nachodil pre „extravillanov“, predmešťanov, obyvateľov mimo hradieb, na Trávnikoch za fortňou, teraz sa to menuje „pod agátmi“.
Starý židovský cintorín bol používaný asi 150 rokov, že ale aj predtým židia v Skalici pochovávaní boli, dosvedčuje jeden už 300 rokov starý náhrobný kameň, ktorý bol na tento cintorín prenesený a stojí podnes pri ohrade. Kde boli pred založením tohoto cintora pochovávaní, odkiaľ ten kameň bol prenesený, neni teraz známo, bo žiadne zápisky o tom neni sú, ale pravdepodobným je, že mali vyhradenú čásť cintora za mestom „na Trávnikoch“.“
Doposiaľ sa nám nepodarilo zistiť, o ktoré miesto ide. Boli by sme radi, ak by vedel niekto poradiť.
