Na potulkách Záhorím natrafíme v blízkosti väčších vodných tokov vo vzdialenosti aj niekoľko kilometrov od obcí na zhluky budov, ktoré dnes poväčšine slúžia ako víkendové domčeky. Tak je to aj na Lakšárskom potoku, ktorý pramení v chotári obce Lakšárska Nová Ves, pokračuje smerom na západ, v chotári obce Moravský Svätý Ján sa prudko stáča na juh a v blízkosti obce Malé Leváre vteká do Rudavy, aby s ňou splynul s vodami rieky Moravy. Dnes už zregulovaný potok na svojom strednom toku od Lakšárskej Novej Vsi po Moravský Svätý Ján priberá dalšie vodné prítoky a zvyšuje svoj vodný prietok. V minulosti sa však predieral pomedzi pieskové duny, vytváral v teréne početné meandre, prekonával terénne nezrovnalosti a menil svoju silu. Tak bolo možné pri minimálnych úpravách budovať vodné náhony a stavať mlyny. A práve na tomto úseku vzniklo niekoľko mlynov, z ktorých do dnešných dní niektoré zanikli, no okolo niektorých sa postupne sformovali mlynské osady. Jednou z nich je aj mlynská osada Trajlinky v katastri obce Moravský Svätý Ján, v chotárnej časti Príčné, v lokalite Chmelov kút. Moravský Svätý Ján spolu s inými obcami /Borský Peter, Borský Mikuláš, Kuklov, Lakšárska Nová Ves, Borský Svätý Jur, Sekule, Závod, Buková, Bohdanovce, Bínovce, Malženice/ patril pôvodne k panstvu a hradu Ostrý Kameň. Majiteľ ostrokamenského panstva Michal Czobor daroval už v roku 1595 jeden z mlynov na svojom hradnom panstve Beňadikovi Törökovi, ktorý mal majetky aj v Dojči, väčšinou sa však zdržiaval v Trenčíne. Nemohlo však ísť o mlyn na Lakšárskom potoku, pretože ešte aj v roku 1665 urbár panstva Ostrý Kameň uvádza mlyny v záhorskej časti panstva len v Borskom Mikuláši, Borskom Petri a mlynárske miesto v Kuklove. Právo mlyna /ius molae/ patrilo k regálnym právam. Za právo mlieť vyberal zemepán daň v múke, obilí, neskôr aj v peniazoch. Jeho poddaní mohli mlieť len v mlyne na príslušnom panstve.
Založenie lakšárskych mlynov možno datovať do obdobia prelomu 17. – 18. storočia, keď sa po porážke Turkov začala krajina hospodársky konsolidovať. Zemepáni znovu osídlovali mnohé opustené polia /agri desolati/, ale začali už hospodáriť aj vo vlastnej réžii a zakladať majere. So súhlasom zemepána mohli poddaní zakladať aj tzv. sedliacke mlyny. Tereziánska urbárska regulácia však sedliacke mlyny znovu zaradila k regálu , ale zemepán musel mlynára na príslušnom mlyne v jeho panstve vyplatiť. Poddaní však mohli mlieť v ktoromkoľvek z mlynov podľa slobodnej voľby. V roku 1920 sa na Lakšárskom potoku spomínajú v Lakšárskeuj Novej Vsi dva mlyny, v Borskom Svätom Jure tri a v Moravskom Svätom Jáne dva mlyny – Ševčovičov a Trajlinkov. Ševčovičov mlyn stál bližšie k obci, približne v miestach, kadiaľ dnes prechádza diaľnica. Ešte aj na mapách z 80. rokov 19. storočia sa časť chotára od diaľnice smerom na západ k chotárnej časti Ciglát označovala Pred mlínem, ale mlyn tu už nie je zaznačený. Podľa matričných záznamov sa priezvisko Ševčovič vyskytovalo v Moravskom Svätom Jáne aj v najstarších matričných knihách zo 17. storočia. Možno teda usúdiť, že mlynskú samotu obývala domáca rodina.
Mlynská osada Trajlinky, ktorá leží približne 1,5 kilometra od pozemnej komunikácie Moravský Svätý Ján – Závod proti prúdu potoka bola pravdepodobne založená v druhom decéniu 18. storočia. Po mene sa prvý krát mlynár Trajlínek spomína v súpise mlynov vykonanom Župným úradom Bratislavskej župy v roku 1723. V matričných knihách svätojánskej farnosti do roku 1711 meno Trajlínek nefiguruje. V ďalších knihách z roku 1711 – 1741 sa už vyskytuje 17-krát. Uveďme aspoň niektoré záznamy:
– 21. októbra 1729 bola pochovaná jedenásťročná slabomyseľná Katarína Trajlínková na miestnom cintoríne Michalom Ignácom Miklerom, farárom Jánoch
– v roku 1742 mal pohreb 46-ročný Jakub Trajlínek, mlynár na Lakšári
– 1746 zomrela 86-ročná Dorota Trajlínková
-1741 bol jedným z dvoch svedkov na sobáši Jakuba Brantala a Anny Pavlíčkovej Martin Trajlínek
– v roku 1757 niesli na krst Jozef a Katarína Trajlínkovci malú Marínu Kunštekovú.
Z údajov jasne vyplýva, že mlynárske rodiny udržiavali živé vzťahy s najbližšou farnosťou, do ktorej patrili. V polovici 18. storočia mlelo na potoku Lakšár na zmienenom úseku medzi Lakšárskou Novou Vsou a moravským Svätým Jánom podľa archívnych záznamov už deväť mlynov. Idúc po prúde potoka na prvom hospodáril Jozef, Ján a Juraj Šišulákovci, na druhom Pavol a Ján Valla, na treťom /na Keglevičovskej a Jesenákovskej čiastke panstva/ Martin Sturzik, na štvrtom Juraj, Jakub a Martin Tomkovci, na piatom Jakub Valla, na šiestom Štefan a Ján Húšek, na siedmom Jozef a Martin Trajlínek, na ôsmom Pavol a Michal Ševčovičovci. Južne od Lakšárskeho potoka v katastri obce Závod na potoku Porec, ktorý sa vlieva do Lakšáru bol ďalší mlyn Pavla a Juraja Šišuláka. Okrem mlynárov a ich rodinných príslušníkov žilo na mlynoch aj niekoľko pomocníkov. V čase konania súpisu Trajlínkovci už nevlastnili písomné svedectvo o držbe mlyna, ktoré im bolo vydané ako osvedčenie.
Rod Trajlínek sa do Moravského Svätého Jána prisťahoval pravdepodobne z Lakšárskej Novej Vsi, odkiaľ si podľa ústneho podania previezli aj stodolu s datovaním 1736, ktorá bola v roku 2000 zbúraná, no trám s datovaním súčasný majiteľ zachoval. /Prevážanie dubových konštrukčných prvkov stodôl bolo v oblasti centrálneho Záhoria obvyklé/. Po Jakubovi Trajlinkovi zdedili mlyn Jozef a Martin Trajlinek, pri súpise mlynov v polovici 18. storočia však už nemali písomné svedectvo o držbe mlyna, lebo bolo za neznámych okolností zničené.Kvôli predstave o hospodárskych pomeroch mlynárov v tomto čase uvádzame súpis ich pôdy a dobytka. K majetku Jozefa Trajlinka patrilo 4.5 k.j. lúk. 4 k.j. oráčin, 10 k.j. pieskovej pôdy, 37 jahniat, 40 oviec, 4 kravy, 3 kusy mladého dobytka a 2 voly. Martin Trajlinek vlastnil 6 k.j. lúk, 0.6 k.j. oráčin, 12 k.j. piesčitej pôdy, 4 kravy, 2 kusy mladého dobytka a 2 voly. Podľa panského svedectva kúpil ešte 3 k.j. oráčin od Pavla Doležala v katastri Borského Sv. Jura. Koncom 18. storočia je v urbarskej knihe zapísaný mlynár Ján Trajlínek, ktorý nevlastní v intraviláne žiadnu parcelu, no už vlastní pozemky aj v chotárnych častiach: Pláňava, Posvátna, Peter Lúka, V Čekri, Za kríkopú, Za hacama, Za humny. V roku 1801 dostali Trajlinkovci od Batthyanyiovcov ďaľšiu pôdu v chotárnej časti Za Lakšárem. V pozemkovej knihe z druhej polovice 19. storočia je na Trajlinkoch zapísaných 9 podielov – inskripcií. Ďalší Hladíkov mlyn v katastri obce Borský Sv. Jur musel byť založený neskôr, pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. V pamäti mietnych obyvateľov sa mlynská samota uchovala pod názvom Šimkovci, odvodenom od nových majiteľov mlyna.
Zo spomínaných mlynov najskôr zanikol Ševčovičov mlyn, neskôr i Sturzikov mlyn a Šimkov mlyn. Okolo viacerých mlynov sa však vytvorili rozsiahlejšie mlynské osady nazývané podľa pôvodných majiteľov: Trajlínky, Húšky, Tomky, Vally, Šišuláky. Osadníci – majitelia inskripcií si tu vybudovali trvalé obydlia a k nim prislúchajúce hospodárske staviská. Zástavba osady Trajlínky je orientovaná v smere JV – SZ. Okrem budovy mlyna a obydlia mlynára tu dodnes stojí ešte zhluk murovaných domov so sedlovými strechami, ktoré boli postavené zväčša v 2. polovici 19. storočia. Zástavbu dopĺňajú kôlne a šopy z dreva. V blízkosti mlyna stojí posledná rozložitá stavba stodoly s pozdĺžnym prejazdom. V sadoch za domami vidieť ešte včelín s doštenými úľmi a časti plotov zhotovených z vetiev stromov výpletom. Na severozápade na konci osady stojí pôvodne drevený kríž druhotne spevnený betónovým driekom a podstavcom postavný z vďaky za ochranu Trajliniek počas prechodu frontu v roku 1945. Väčšinu domov na Trajlinkoch vlastnia v súčasnosti chalupári, ktorí ich viac – či menej udržiavajú v pôvodnej podobe.
Mlynská osada Trajlinky, ktorá leží približne 1,5 kilometra od pozemnej komunikácie Moravský Svätý Ján – Závod proti prúdu potoka bola pravdepodobne založená v druhom decéniu 18. storočia. Po mene sa prvý krát mlynár Trajlínek spomína v súpise mlynov vykonanom Župným úradom Bratislavskej župy v roku 1723. V matričných knihách svätojánskej farnosti do roku 1711 meno Trajlínek nefiguruje. V ďalších knihách z roku 1711 – 1741 sa už vyskytuje 17-krát. Uveďme aspoň niektoré záznamy:
– 21. októbra 1729 bola pochovaná jedenásťročná slabomyseľná Katarína Trajlínková na miestnom cintoríne Michalom Ignácom Miklerom, farárom Jánoch
– v roku 1742 mal pohreb 46-ročný Jakub Trajlínek, mlynár na Lakšári
– 1746 zomrela 86-ročná Dorota Trajlínková
-1741 bol jedným z dvoch svedkov na sobáši Jakuba Brantala a Anny Pavlíčkovej Martin Trajlínek
– v roku 1757 niesli na krst Jozef a Katarína Trajlínkovci malú Marínu Kunštekovú.
Z údajov jasne vyplýva, že mlynárske rodiny udržiavali živé vzťahy s najbližšou farnosťou, do ktorej patrili. V polovici 18. storočia mlelo na potoku Lakšár na zmienenom úseku medzi Lakšárskou Novou Vsou a moravským Svätým Jánom podľa archívnych záznamov už deväť mlynov. Idúc po prúde potoka na prvom hospodáril Jozef, Ján a Juraj Šišulákovci, na druhom Pavol a Ján Valla, na treťom /na Keglevičovskej a Jesenákovskej čiastke panstva/ Martin Sturzik, na štvrtom Juraj, Jakub a Martin Tomkovci, na piatom Jakub Valla, na šiestom Štefan a Ján Húšek, na siedmom Jozef a Martin Trajlínek, na ôsmom Pavol a Michal Ševčovičovci. Južne od Lakšárskeho potoka v katastri obce Závod na potoku Porec, ktorý sa vlieva do Lakšáru bol ďalší mlyn Pavla a Juraja Šišuláka. Okrem mlynárov a ich rodinných príslušníkov žilo na mlynoch aj niekoľko pomocníkov. V čase konania súpisu Trajlínkovci už nevlastnili písomné svedectvo o držbe mlyna, ktoré im bolo vydané ako osvedčenie.
Rod Trajlínek sa do Moravského Svätého Jána prisťahoval pravdepodobne z Lakšárskej Novej Vsi, odkiaľ si podľa ústneho podania previezli aj stodolu s datovaním 1736, ktorá bola v roku 2000 zbúraná, no trám s datovaním súčasný majiteľ zachoval. /Prevážanie dubových konštrukčných prvkov stodôl bolo v oblasti centrálneho Záhoria obvyklé/. Po Jakubovi Trajlinkovi zdedili mlyn Jozef a Martin Trajlinek, pri súpise mlynov v polovici 18. storočia však už nemali písomné svedectvo o držbe mlyna, lebo bolo za neznámych okolností zničené.Kvôli predstave o hospodárskych pomeroch mlynárov v tomto čase uvádzame súpis ich pôdy a dobytka. K majetku Jozefa Trajlinka patrilo 4.5 k.j. lúk. 4 k.j. oráčin, 10 k.j. pieskovej pôdy, 37 jahniat, 40 oviec, 4 kravy, 3 kusy mladého dobytka a 2 voly. Martin Trajlinek vlastnil 6 k.j. lúk, 0.6 k.j. oráčin, 12 k.j. piesčitej pôdy, 4 kravy, 2 kusy mladého dobytka a 2 voly. Podľa panského svedectva kúpil ešte 3 k.j. oráčin od Pavla Doležala v katastri Borského Sv. Jura. Koncom 18. storočia je v urbarskej knihe zapísaný mlynár Ján Trajlínek, ktorý nevlastní v intraviláne žiadnu parcelu, no už vlastní pozemky aj v chotárnych častiach: Pláňava, Posvátna, Peter Lúka, V Čekri, Za kríkopú, Za hacama, Za humny. V roku 1801 dostali Trajlinkovci od Batthyanyiovcov ďaľšiu pôdu v chotárnej časti Za Lakšárem. V pozemkovej knihe z druhej polovice 19. storočia je na Trajlinkoch zapísaných 9 podielov – inskripcií. Ďalší Hladíkov mlyn v katastri obce Borský Sv. Jur musel byť založený neskôr, pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. V pamäti mietnych obyvateľov sa mlynská samota uchovala pod názvom Šimkovci, odvodenom od nových majiteľov mlyna.
Zo spomínaných mlynov najskôr zanikol Ševčovičov mlyn, neskôr i Sturzikov mlyn a Šimkov mlyn. Okolo viacerých mlynov sa však vytvorili rozsiahlejšie mlynské osady nazývané podľa pôvodných majiteľov: Trajlínky, Húšky, Tomky, Vally, Šišuláky. Osadníci – majitelia inskripcií si tu vybudovali trvalé obydlia a k nim prislúchajúce hospodárske staviská. Zástavba osady Trajlínky je orientovaná v smere JV – SZ. Okrem budovy mlyna a obydlia mlynára tu dodnes stojí ešte zhluk murovaných domov so sedlovými strechami, ktoré boli postavené zväčša v 2. polovici 19. storočia. Zástavbu dopĺňajú kôlne a šopy z dreva. V blízkosti mlyna stojí posledná rozložitá stavba stodoly s pozdĺžnym prejazdom. V sadoch za domami vidieť ešte včelín s doštenými úľmi a časti plotov zhotovených z vetiev stromov výpletom. Na severozápade na konci osady stojí pôvodne drevený kríž druhotne spevnený betónovým driekom a podstavcom postavný z vďaky za ochranu Trajliniek počas prechodu frontu v roku 1945. Väčšinu domov na Trajlinkoch vlastnia v súčasnosti chalupári, ktorí ich viac – či menej udržiavajú v pôvodnej podobe.
Pramene a literatúra:
Mapa obce a chotára Moravský Svätý Ján z 80. rokov 19. storočia. Obecný úrad Moravský Svätý Ján.
Mapa obce a chotára Moravský Svätý Ján z roku 1894, ŠOKA Skalica.
Mapa obce a chotára Moravský Svätý Ján z 30. rokov 20. storočia, ŠOKA Skalica.
Panstvo Ostrý Kameň, panské spisy, kartón č.4 (28).ŠOA Bratislava
ČIŽMÁR,J.: Z histórie farnosti a vedenia matrík. In: ZAJÍČKOVÁ, M., DRAHOŠOVÁ, V.: Moravský Svätý Ján. Skalica 1999, s. 43.
Slovník obci na Slovensku II. Bratislava 1977, s.271.
REBRO, K.: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. Bratislava 1959, s.36-79, 120,
KUŠÍK, M.: Urbár hradného panstva Ostrý Kameň. In:MARSINA, R.- KUŠÍK, M.: Urbáre feudálnycvh panstiev II. Bratislava 1959, s.329-335.
NOVÁK,J.:Rodové erby na Slovensku. Martin 1980, s.73, 253.
