Hlboký a bytostný vzťah k ľudovému umeniu a piesni získal MUDr. Pavel Blaho od svojej matky. Mária Blahová „vynikala krásnou postavou, ktorej veľmi slušala večne usmievavá tvár, oduševnená veselou mysľou. Nechýbala na nijakej významnejšej svadbe, kde si podmaňovala duše i srdcia slávičím hlasom a staroslávnymi národnými piesňami“. (Štefan Janšák: Život Pavla Blahu I.-II., Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1947)
O Blahovom úsilí podeliť sa o tento dar a šíriť vzťah k ľudovému dedičstvu svedčí organizovanie výstav a účasti na umeleckých a veľkých národopisných výstavách, podpora uchovávania ľudového umenia v Družstve pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici, ľudovo nazývanom skalické výšivkárske družstvo a najvýraznejším dokladom je múzeum, ktoré neustále rozvíja jeho odkaz. Všestranne propagoval ľudové umenie a folklór, v Katolíckom kruhu založil spevokol a divadelnú ochotnícku družinu, osobitne blízka mu však bola ľudová pieseň. Nadšencov pre spoločnú vec získaval argumentmi a zanieteným vystupovaním, avšak najúčinnejším pomocníkom, ktorým získaval srdcia a náklonnosť, mu bola pieseň. Spieval rád a často, piesňou strhával, presviedčal, svedčí o tom množstvo svedectiev a spomienok. Syn Dr. Janko Blaho bol prvým profesionálnym slovenským operným spevákom, vzťah k ľudovej piesni, na ktorej bol odchovaný, ho však neopustil po celý život. Šesť spevníkov Záhorácke pjesničky zozbieral a zapísal od ľudových spevákov na celom Záhorí a tvoria dodnes základný fond, z ktorého čerpajú generácie hudobníkov a spevákov. V tomto roku muzikológ Záhorského múzea Peter Michalovič spolu s Hudobným centrom v Bratislave pripravuje súbornú reedíciu spevníkov. Pri zbere piesní na Záhorí otcovi asistovala i dcéra Helena, ktorá folklórnu tradíciu v rodine rozvinula do dnes už 50-ročného kvitnúceho Vienku. Blahoželáme!
https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/462493-folklor-dostali-do-vienka/
