Donačná (darovacia) listina Žigmunda Luxemburského, ktorou daroval Stiborovi zo Stiboríc kráľovský hrad Wywar (Holíč) aj so všetkými majetkami prináležiacimi k tomuto hradu, je odbornej, ale i laickej verejnosti dobre známa. Táto donácia (darovanie majetku) sa viaže k roku 1392 a bola jednou z mnohých, ktorými uhorský kráľ Žigmund ocenil vernosť vojvodu poľského pôvodu, v tom čase špána bratislavského komitátu, Stibora zo Stiboríc.
Castrum Wywar (hrad Holíč) bol sídlom obvodu (districtus), ktorý patril medzi najväčšie kráľovské majetky na Záhorí. Rozprestieral sa od Skalice na severe, po Lakšársku Novú Ves na juhu. Na západe sa opieral o rieku Moravu a na východe sa dotýkal Senice. Išlo v podstate o pozostatok kráľovského pohraničného komitátu, o ktorom je posledná doteraz známa písomná správa z roku 1296.
Ak si zoberieme do rúk Vlastivedný slovník obcí na Slovensku a pozrieme obce nachádzajúce sa v horevymedzenom priestore, zistíme, že až v 18 heslách sa autori odvolávajú na túto listinu, v ktorej sú tieto obce prvý raz písomne doložené.
Jednoznačne som si pri svojom výskume prvých písomných správ o obciach na Záhorí uvedomoval význam tejto listiny pre poznanie pomerov osídlenia Záhoria na konci 14. storočia. Z toho dôvodu som pátral po jej origináli. Bol som milo prekvapený, keď som sa k originálu dopátral v Slovenskom národnom archíve v Bratislave a vďaka ochote jeho pracovníkov som mohol doň nahliadnuť. Prekvapený som bol ešte niekoľkokrát.
Nasledujúcim prekvapením pre mňa bolo to, že vo fonde Habsburg sa nachádzalo hneď niekoľko potvrdení donačnej listiny, a to okrem privilégia potvrdeného Žigmundovou veľkou obojstrannou pečaťou privesenou na pergamenovej listine z roku 1394 ešte ďalšie z rokov 1395, 1399 a 1406. Z roku 1396 pochádzala štatúcia (svedectvo o uvedení do majetku), ktorej vydavateľom bola Bratislavská kapitula.
Z obsahu prvej listiny som sa dozvedel, že v roku 1394 Stibor zo Stiboríc predložil Žigmundovi dve patentné listiny (patentná listina bola otvorenou listinou. Bola často predchodcom vydania listiny v privilegiálnej forme, keď udelil panovník listinu mimo kráľovskej kancelárie), jednu potvrdenú samotným Žigmundom tajnou pečaťou, druhú vydanú hodnoverným mestom Nitrianskou kapitulou na znovupotvrdenie. Obsahom týchto listín bola donácia na kráľovský hrad Holíč (Wywar) aj s villorum districtum ac petinentorum eiusdem… Obsah oboch listín je tu zachytený.
Ďalším veľkým prekvapením bolo pre mňa to, že sa v donačnej listine z roku 1392, v časti opisujúcej majetky prináležiace k hradu Holíč, spomína okrem 18 obcí (Dojč – Nogdaych, Kysdaych, Gbely – Kwbel, Kopčany – Kopchan, Koválov – Kowalow, Lakšárska Nová Ves – Allaxar, Lopašov – Lapassow, Močidlany – Mochilan, Oreské – Dyos, Petrova Ves – Peterfalua, Popudiny – Popudyn, Prietržka – Nemetpreters, Chehpreters, Radimov – Radymow, Smolinské – Somola, Stráže – Wre, Štefanov – Chepan, Unín – Wny, Vieska – Kysfalua, Vrádište – Wratna), o ktorých som vedel, že sú v tejto listine uvedené, aj ďalších 11. Z nich som identifikoval nasledujúce obce: Ekfalua – Rohov (doteraz prvá písomná zmienka známa až z roku 1471), Rachowch – Radošovce (1493), Wolchkfalwa – Vlčkovany (1532), Wydowan – Vidovany (1553), Katho – Kátov (1452), Chwti – Kúty (1468), Cher – Čáry (1588) a Letničie – Kachfalua (1532).
Okrem týchto sídiel sa tu objavujú známe obce a mestečká ako Holíč – Wywar, Skalica – Sakolcha, Šaštín – Sasswar, Brodské – Baraska. Nepodarilo sa mi zatiaľ identifikovať názvy Suge a Swchew.
Ďalšou zaujímavou informáciou pre nás je to, že sú najprv vymenované osady, ktoré boli na konci tohto relatívne pokojného storočia stabilizované a potom nasledujú osady spustošené a opustené (populosis Item desertis Ekfalwa, Cher, Dios, Wratna, Allaxar et Chwti vocatis…).
Nasledujúcim prekvapením, lebo lepšie povedané, zatiaľ záhadou je, že patentná listina Nitrianskej kapituly, opisujúca obce prináležiace do holíčskeho dištriktu, je dosť podstatne odlišná od Žigmundovej. Nespomínajú sa tu obce Rohov, Čáry, Kúty, Radošovce, Lakšárska Nová Ves, ale naviac sa do holíčskeho dištriktu priraďujú Zudumericha (Sudoměřice), Sotuch (?), Zencze opidum (mestečko Senica), Zeg (?), Egtelek (?), Iwanusfalua (?).
Po podrobnejšom štúdiu týchto dokumentov, významne osvetľujúcich obdobie konca 14. storočia, prídeme určite k ešte zaujímavejším záverom. S tými vás oboznámime v niektorom z budúcoročných čisiel Záhoria.
Ak si zoberieme do rúk Vlastivedný slovník obcí na Slovensku a pozrieme obce nachádzajúce sa v horevymedzenom priestore, zistíme, že až v 18 heslách sa autori odvolávajú na túto listinu, v ktorej sú tieto obce prvý raz písomne doložené.
Jednoznačne som si pri svojom výskume prvých písomných správ o obciach na Záhorí uvedomoval význam tejto listiny pre poznanie pomerov osídlenia Záhoria na konci 14. storočia. Z toho dôvodu som pátral po jej origináli. Bol som milo prekvapený, keď som sa k originálu dopátral v Slovenskom národnom archíve v Bratislave a vďaka ochote jeho pracovníkov som mohol doň nahliadnuť. Prekvapený som bol ešte niekoľkokrát.
Nasledujúcim prekvapením pre mňa bolo to, že vo fonde Habsburg sa nachádzalo hneď niekoľko potvrdení donačnej listiny, a to okrem privilégia potvrdeného Žigmundovou veľkou obojstrannou pečaťou privesenou na pergamenovej listine z roku 1394 ešte ďalšie z rokov 1395, 1399 a 1406. Z roku 1396 pochádzala štatúcia (svedectvo o uvedení do majetku), ktorej vydavateľom bola Bratislavská kapitula.
Z obsahu prvej listiny som sa dozvedel, že v roku 1394 Stibor zo Stiboríc predložil Žigmundovi dve patentné listiny (patentná listina bola otvorenou listinou. Bola často predchodcom vydania listiny v privilegiálnej forme, keď udelil panovník listinu mimo kráľovskej kancelárie), jednu potvrdenú samotným Žigmundom tajnou pečaťou, druhú vydanú hodnoverným mestom Nitrianskou kapitulou na znovupotvrdenie. Obsahom týchto listín bola donácia na kráľovský hrad Holíč (Wywar) aj s villorum districtum ac petinentorum eiusdem… Obsah oboch listín je tu zachytený.
Ďalším veľkým prekvapením bolo pre mňa to, že sa v donačnej listine z roku 1392, v časti opisujúcej majetky prináležiace k hradu Holíč, spomína okrem 18 obcí (Dojč – Nogdaych, Kysdaych, Gbely – Kwbel, Kopčany – Kopchan, Koválov – Kowalow, Lakšárska Nová Ves – Allaxar, Lopašov – Lapassow, Močidlany – Mochilan, Oreské – Dyos, Petrova Ves – Peterfalua, Popudiny – Popudyn, Prietržka – Nemetpreters, Chehpreters, Radimov – Radymow, Smolinské – Somola, Stráže – Wre, Štefanov – Chepan, Unín – Wny, Vieska – Kysfalua, Vrádište – Wratna), o ktorých som vedel, že sú v tejto listine uvedené, aj ďalších 11. Z nich som identifikoval nasledujúce obce: Ekfalua – Rohov (doteraz prvá písomná zmienka známa až z roku 1471), Rachowch – Radošovce (1493), Wolchkfalwa – Vlčkovany (1532), Wydowan – Vidovany (1553), Katho – Kátov (1452), Chwti – Kúty (1468), Cher – Čáry (1588) a Letničie – Kachfalua (1532).
Okrem týchto sídiel sa tu objavujú známe obce a mestečká ako Holíč – Wywar, Skalica – Sakolcha, Šaštín – Sasswar, Brodské – Baraska. Nepodarilo sa mi zatiaľ identifikovať názvy Suge a Swchew.
Ďalšou zaujímavou informáciou pre nás je to, že sú najprv vymenované osady, ktoré boli na konci tohto relatívne pokojného storočia stabilizované a potom nasledujú osady spustošené a opustené (populosis Item desertis Ekfalwa, Cher, Dios, Wratna, Allaxar et Chwti vocatis…).
Nasledujúcim prekvapením, lebo lepšie povedané, zatiaľ záhadou je, že patentná listina Nitrianskej kapituly, opisujúca obce prináležiace do holíčskeho dištriktu, je dosť podstatne odlišná od Žigmundovej. Nespomínajú sa tu obce Rohov, Čáry, Kúty, Radošovce, Lakšárska Nová Ves, ale naviac sa do holíčskeho dištriktu priraďujú Zudumericha (Sudoměřice), Sotuch (?), Zencze opidum (mestečko Senica), Zeg (?), Egtelek (?), Iwanusfalua (?).
Po podrobnejšom štúdiu týchto dokumentov, významne osvetľujúcich obdobie konca 14. storočia, prídeme určite k ešte zaujímavejším záverom. S tými vás oboznámime v niektorom z budúcoročných čisiel Záhoria.
