Obyvatelia obce Petrova Ves boli na začiatku 20. storočia prevažne rímskokatolíckeho vyznania. V 19. storočí v nej ale žilo okolo 150 obyvateľov židovského vyznania. Ich počet okolo roku 1918 bol len 23 ľudí, žijúcich v šiestich rodinách, ktoré museli čeliť neľahkej situácii. Ľudia z pocitu slobody nadobudli bezhraničný odpor ku všetkému, čo dosiaľ ubíjalo ľud v zázemí, uvoľnila sa zloba a zášť. Na malej obci to boli predovšetkým židovský obchodník, štátny úradník, notár, ktorí v očiach ľudu predstavovali najväčších nepriateľov. Frontoví vojaci sa stávali často vodcami občanov v drancovaní židovských obchodov a hostincov. Pri tejto príležitosti nebola ušetrená ani petrovoveská židovská synagóga a cintorín. Drancovanie išlo tak ďaleko, že obyvatelia židovského vyznania začali mať existenčné problémy a ich ďalší pobyt v obci im tak znemožnili. Behom pol roka sa šesť židovských rodín rozhodlo vysťahovať. Usadili sa vo Viedni, Bratislave, Skalici a v Holíči. Boli to rodiny, ktorých osudy sa s históriou obce spájali od nepamäti. Jednou z nich bola rodina Hohenberg. Heskiel Hohenberg sa narodil pravdepodobne v Gbeloch. Jeho presný dátum narodenia nie je jasný. Jeho syn Jacob už svoj život začína písať v Petrovej Vsi. Jacob mal niekoľko detí; Aloisa Alberta, Friedricha, Emanuela, Adolfa, Bernharda, Johanna Zoltana, Charlottu, Reginu, Berthu, Katalin, Katarínu. A práve ich osudy a osudy ich detí sa naplnili v turbulentnom 20. storočí.
Friedrich, ktorému v rodine hovorili Fritz, sa narodil marca 1859 v Petrovej Vsi. V roku 1885 sa oženil so Sárou Brüllovou, ktorá pochádzala z českého Jevíčka. Spoločne mali niekoľko detí. Jednou z nich bola Štefánia, neskôr vydatá Grünwaldová. Narodila sa 16. novembra 1887 už vo Viedni. Za manžela si zobrala Karla Grünwalda. Jeho meno je dnes pre väčšinu neznáme. Ako uviedla Jutta Fuchshuber, všetko, čo Egon Schiele vytvoril v poslednom období svojho krátkeho života, je vlastne humoristickým počinom tohto pozoruhodného poručíka. Bol to ten Egon Schiele (1890 – 1918), ktorý sa stal významným rakúskym expresionistickým maliarom, autorom expresívne stvárnených miest, vizionárskych kompozícií, naturalisticky zobrazených erotických aktov a momentov smrti. Karl Grünwald bol zberateľom a obchodníkom s umeleckými dielami, donátorom umenia. Svoju zberateľskú činnosť začal ku koncu svetovej vojny. Zároveň prevádzkoval obchod. V jeho zbierke sa objavovali diela impresionistických maliarov, Gustava Klimta a iných jeho súčasníkov. Počas 1. svetovej vojny zodpovedal za prípravu dôstojníkov. V tej dobe spoznal Egona Schieleho. Zo svojej pozície mu pomohol a uľahčil presun naspäť do Viedne, kde sa mohol venovať svojej umeleckej činnosti. Karl ho podporoval až do jeho predčasnej smrti. Čo je najdôležitejšie, nebol medzi nimi len vzťah donátor – umelec, ale spájalo ich aj silné priateľstvo. Celá rodina sa stala modelom pre Schieleho kompozície. V roku 1917 namaľoval kojacu Štefániu po narodení syna Franza Petra, portrét pani Grünwaldovej a jej dcéry a niekoľko portrétov Karla.
Rodina Grünwaldovcov podporovala aj iných umelcov. Napríklad počas hladomoru vo Viedni pomáhali skladateľovi Arnoldovi Schönbergovi. Pokojný život manželov a ich štyroch detí narušil rok 1938 a anšlus Rakúska. Napriek tomu, že židovskú komunitu opustili, považovali sa podľa Norimberských rasových zákonov za židov. Museli zavrieť svoj obchod, zapečatili ich dom, ktorý následne vydražili a, čo bolo najhoršie, museli znášať všetko to ponižovanie. Preto sa rozhodli pre útek do Paríža, kde žili dvaja bratia Štefánie. V Paríži sa cesty rodiny rozdelili. Karl spolu s najmladším synom emigrovali do USA, najstarší syn zostal študovať na viedenskej univerzite medicínu a neskôr odišiel do Francúzska. Dcéra Johanna spolu s manželom v roku 1939 utiekla do Čile. Štefánia a najmladšia dcéra Helena mali najhorší osud. Boli chytené a deportované z tábora Drancy do Osvienčimu – Birkenau v septembri 1942, kde boli obe zavraždené.
Ďalším dieťaťom Jacoba bol Emanuel, ktorý sa narodil 18. decembra 1863 v Petrovej Vsi. Za manželku si zobral Katarínu Rotterovú, pochádzajúcu z Viedne. Narodili sa im synovia Egon a Walter a dcéra Edith, neskôr vydatá Bauerová. Edith spoločne s manželom Wilhelmom Jozefom Bauerom, právnikom, obchodníkom, predsedom obchodníkov v Innsbrucku, spoluvlastníkom firmy Julius Bauer & Co a dvomi deťmi žili v Innsbrucku svoj šťastný život v prízemí vily na Gänsbacherstraße 5 až do noci z 9. na 10. novembra 1938, ktorá bola označovaná ako temná, alebo sa pre ňu vžilo pomenovanie Innsbrucký pogrom, ktorý bol obzvlášť brutálnym a odporným činom. Viac ako 90 členov SS a SA vtrhlo do 36 bytov židovských občanov. Vážne zranili 38 ľudí, zabili troch mužov, jeden muž zomrel dva mesiace po čine a dve židovské ženy sa zo zúfalstva utopili. Bežné obyvateľstvo sa týchto akcií nezúčastnilo, ale ich vinou bol fakt, že mlčali, odopreli pomoc svojim susedom. Minimum bolo tých obyvateľov, ktorí sa rozhodli pomôcť. Túto noc do dvojposchodovej vily na Gänsbacherstraße, kde bývali Bauerovci a Graubartovci, vtrhla skupina vyše 20 mužov. Pre obyvateľov domu nastal okamih hrôzy. Muži preliezli plot a zobudili spiacich ľudí. Rozdelili sa na dve skupiny. V dome sa nachádzala okrem manželov Bauerovcov aj ich 16-ročná dcéra Eva, syn Thomas bol mimo mesta. Zbraňou niekoľkokrát udreli Wilhelma Bauera a zranili ho. Wilhelm zostal ležať v kaluži krvi, ale stále bol pri vedomí. Jeho manželka Edith sa mu snažila pomôcť, ale bolo jej to znemožnené. Wilhelm Bauer zomrel počas prevozu do nemocnice. Cieľom pogromu bol nielen zisk majetku židovského obyvateľstva, ale aj vylúčenie židovského obyvateľstva z Innsbrucku. Pokiaľ tak neurobili skôr, museli sa 31. marca 1939 presťahovať do Viedne. Len niekoľko dní po útoku Edith Bauer spoločne s deťmi odišli do Viedne, kde našli útočisko u svojich príbuzných. Neskôr aj s deťmi emigrovala do Kanady, kde sa dožila takmer 80 rokov. Väčšina rodiny ďalšieho Jacobovho syna Emanuela Hohenberga sa stala obeťou nacionálneho socializmu. Emanuel zomrel ešte pred udalosťami 2. svetovej vojny, Emanuelova manželka Katarína bola deportovaná do Rigy v januári 1942, kde zomrela, syna Egona prinútili opustiť Viedeň. Spoločne so synom Walterom ako ríšsky emigrant prišiel do Prahy, odkiaľ bol deportovaný do Terezína a neskôr transportovaný do koncentračného tábora Zamość, kde zomrel. Jeho manželka Nelly zomrela v koncentračnom tábore v Rige alebo v Stutthofe.
Alois Albert bol taktiež synom Jacoba. Narodil sa v roku 1850 v Petrovej Vsi. Za manželku mal Hermínu Pollakovú, ktorej hovorili Mina. Pracoval na pozícii bankového úradníka vo Viedni na ulici Porzellangasse 54. Zomrel 5. júna 1912 počas pobytu v Karlových Varoch. Jeho syn Arthur sa narodil 8. januára 1887 v Petrovej Vsi, niektoré zdroje uvádzajú miesto narodenia Viedeň. Za manželku si zobral herečku Juliu Ully Hohenberg (rozvedenú Strum, rodenú Grünwald). Jeho profesionálny život bol spätý s filmom, kde pôsobil ako filmový producent a režisér. Vlastnil distribučnú spoločnosť Artur Hohenberg Film Distribution, ktorá mala sídlo v Berlíne. V rokoch 1927–28 zastával funkciu režiséra v spoločnosti Hom – Film. Z pozície producenta spolupracoval na raných filmoch českého herca, režiséra Karola Lamača a českej herečky Anny Ondrákovej, ktorá sa presadila nielen v Nemecku, ale zahrala si aj v Hitchcockovom filme. Spoluprácu udržiavali aj v ére zvukového filmu prostredníctvom firmy Ondra-Lamač-Film. Veľký úspech dosiahol Hohenberg s filmom Bitka o Matterhorn. Posledný film produkoval v roku 1935, kedy bol vylúčený z výroby. Odvtedy sa usiloval opustiť Nemecko, čo mu však nebolo umožnené. Pravdepodobne v roku 1937 alebo 1938 mu zobrali pas. Následne v januári 1938 spáchal Arthur v hotelovej izbe vo veku 51 rokov samovraždu. Po jeho smrti vyšlo v miestnych novinách niekoľko nekrológov, ktoré sa opatrne vyjadrovali aj k spôsobu jeho odchodu z tohto sveta. Niektoré popierali, že išlo o samovraždu z dôvodu perzekúcií zo strany vládnych orgánov pre jeho židovský pôvod. Väčšina uvádzala, že dôvodom samovraždy bol jeho zlý zdravotný stav. Niektorí členovia rodiny však netúžili po veľkom svete. Uspokojili sa so životom na vidieku a zostali žiť v Petrovej Vsi. Ako napríklad Jacobov syn Johann Zoltan Hohenberg, ktorý sa
narodil 1. januára 1854 a pracoval ako ekonóm v Petrovej Vsi.
Členov rozvetvenej rodiny Hohenberg zavial osud na mnohé miesta nielen v Európe, ale i za morom. Pôvodom Petrovovešťania sa stali významnými obyvateľmi aj iných miest na území bývalej rakúsko–uhorskej monarchie, avšak stále mali príslušnosť do malej dedinky na Záhorí. Prostredníctvom svojich schopností, podnikateľských zámerov, rodinných zväzkov sa zapísali navždy do dejín.
Pramene a literatúra
Kronika obce Petrova Ves.
Genealogický portál: MyHeritage, Ancesty, Geni.
https://www.yadvashem.org/
Archív rodiny Hohenberg.
