Jednou zo základných vlastností františkánov je popri chudobe, zakotvenej už v regule sv. Františka /1223/, už akosi tradične aj veľká pracovitosť, usilovnosť /hoci heslo „Ora et Labora “ – „modli sa a pracuj“ mala vo svojom erbe iná rehoľa sv. Benedikta/. Typickým príkladom tejto františkánskej usilovnosti, vytrvalosti a zároveň skromnosti bol P. Vševlad Gajdoš /1907 – 1987/. Rodák z Veľkej Mane sa stal už ako 17-ročný františkánom v Trnave, roku 1929 maturoval na skalickom gymnáziu a po štúdiách teológie /i knihovedy/ a vysvätení na kňaza vyučoval okrem iného na františkánskom gymnáziu v Malackách /1938 – 1946/. Možno teda bez nadsázky povedať, že vzťah k Záhoriu si páter Vševlad vytvoril tak trochu aj zásluhou františkánov. Preto sa regionálnemu výskumu venoval predovšetkým z hľadiska svojej rehole: bol – časovo – po P. Celestínovi Lepáčkovi /1905 – 1955/ a P. Létovi Danišovičovi /1898 – 1975/ najvýznamnejším slovenským františkánskym historikom tohto storočia a prevzal úspešne od nich štafetu. Tak ako jeho predchodcovia si od mladosti počas dlhších či krátkodobých pobytov v jednotlivých františkánskych kláštoroch „mapoval“ situáciu v prameňoch, v knižniciach, veď to bola popri františkánskom kňazovi jeho druhá profesia, dokonca možno povedať – profesia nielen v zmysle „profesionality“, ale v istom /prenesenom/ zmysle slova „profesia“ ako „sľub reholníka“.
Ako príklad môžu poslúžiť početné Gajdošove práce o skalickom P. Paulínovi Bajanovi /1721 – 1792/, významnom hudobníkovi, skladateľovi a kazateľovi 18. storočia. Páter Vševlad nadviazal na výskumy svojho staršieho rehoľného spolubrata P. C. Lepáčka a vo viacerých štúdiách podal takmer vyčerpávajúcu biografiu, zosumarizoval Bajanovo rozsiahle dielo v hudobných zborníkoch a rukopisoch kázní, dovtedy roztratené na rôznych miestach, po mnohých kláštoroch. Tieto výsledky znamenali novú etapu bajanovského výskumu tak pre hudobnú ako aj literárnu vedu a nepochybne obohatili i regionálny výskum na Záhorí. Možno na ne nadväzovať bez obáv i dnes. Podobnú „brázdu vyoral“ P. V. Gajdoš aj v prípade mnohých ďalších františkánov, hudobníkov, literátov, filozofov, ktorí pôsobili na Záhorí: P. Jána Abrahámffyho, P. Edmunda Beňoviča, skalických rodákov P. Imricha Terchoviča a P. Patrícia Veselého a ďalších. Venoval sa však aj takým témam, ako Memorandum a františkáni v Malackách, Sedliacka revolúcia v Malackách roku 1820, Poľský humanista L. Lubowiecki v Skalici alebo Sväté schody pri františkánskom kostole v Malackách a pod. Problémov Záhoria sa dotýka aj v iných štúdiách, naprílad o F. Lisztovi, konkrétne jeho otcovi, ktorý bol krátko františkánskym terciárom v Malackách. Tieto, ale aj mnohé ďalšie práce pátra Vševlada Gajdoša sa stretli so živým záujmom verejnosti, niektoré dokonca i v zahraničí. Tak jeho odkaz prerastá nielen regionálny výskum Záhoria, ale zostáva záväzkom i pre ďalšie generácie.
