História a osud sakrálneho predmetu, krucifixu z Medených Hámrov pri Borinke neďaleko Bratislavy, je zamotaná a nejasná. Zrazu sa objavil ako jediný zachovaný sakrálny mobiliár v rodine posledného majiteľa medeného hámru v Medených Hámroch pána Ľudovíta Weisza. Manželka pána Weisza, dnes už vdova pani Hildegarde Weiszová, ho chce vrátiť tam, kam patrí a odjakživa patril, teda na stupavský rímsko-katolícky farský úrad, aby po vysvätení kaplnky naďalej slúžil svojmu poslaniu. Tento sakrálny predmet dostala od svojej svokry Theodory Weisz von Borostyánkő (10.7.1876-7.8.1956) a viaže sa k tomu takáto príhoda z Medených Hámrov. Rodina Korbeličová bývala a pracovala v hámroch. Stará pani Korbelička, ako ju familiárne volali, spravovala „panský dom“, mala na starosti všetko okolo neho, varila, starala sa o hostí panstva. Keď panstvo bolo v letných, mesiacoch júli – auguste nepretržite na Hámroch, starala sa o ich pohodu. Bolo to okolo roku 1900 pred prvou svetovou vojnou. Boli to časy, keď hámre prosperovali a darilo sa obchodu. Rozpad Rakúsko-Uhorska, konkurencia továrenských výrobkov, strata surovín (medeného štoru), spôsobili zánik hámorskej manufaktúry a svoje náboženské poslanie prestala plniť aj kaplnka. V roku 1930 rodina Weiszová, majitelia medených hámrov, hámor predala Československému štátu. Ten určil operatívneho správcu hámrov – Štátne lesy Pezinok, Lesný závod Stupava. Po fronte roku 1945 dcéra pani Korbeličky Fanny (Františka) Korbeličková, vydatá Paulenová, odovzdala krucifix starej pani Dore Weiszovej (vtedy mala 69 rokov) s týmito slovami: „Gnädige Frau, ich mőchte Ihnen das von mir gerettete Kruzifix aus der Hammer Kapelle als Andenken űbergeben.“ /Preklad: Milostivá pani, chcem Vám na pamiatku odovzdať krucifix z kaplnky na Hámroch, ktorý som zachránila./ Takto mi to doslovne interpretovala pani Weiszová. Kríž už vtedy mohol mať 100 rokov. Krucifix môže pochádzať z prvej štvrtiny až prvej polovice 19. storočia, ako predpokladajú aj pamiatkári. Je z postriebreného mosadzného tepaného plechu, jadro kríža je kovový masív opláštený postriebreným mosadzným plechom. Ramená kríža sú ukončené ďatelinkou, ako ozdobu majú sklenené rozety zlatohnedej farby, vybrúsené (vylisované) do tvaru ruty. Koruna ruty má šesť plôšok, tvorí šesťcípu hviezdu. Pod korpusom ukrižovaného Krista, ktorý je z mosadze, je jeden oválny kameň-opál /Hyalit – opál sklený, hrá jemne do belasa) s výbrusom. Kamene sú osadené skrinkovo v uzavretej skrinke – lôžku, podloženom plechom; vtedy možno použiť len kamene, ktoré sú dole ploché. Spodná časť korpusu – noha je elipsovitá, dutá – neuzatvorená. Je vytvorená tepaním a z vonkajšej strany plasticky zdobená klasicistickými girlandami, okraj perlovcom technikou rytia a vypichovania. Krucifix má na okraji bordúru zdobenú šikmým ryhovaním. Jeho výška je 34,3 cm, horizontálne rameno kríža je 13 cm široké. Spodná elipsovitá časť má rozmery 13×9,8 cm, ukrižovaný Kristus má výšku 8,3 cm. Hrúbka kríža je 7 mm. Zadná strana krucifixu je bez ozdôb s bordúrou na okrajoch. V spodnej časti upevnenia kríža k elipsovitej nohe je malý otvor. (Zlatníci, s ktorými som to konzultoval, sa domnievajú, že tam mohol byť osadený ďalší kameň.) Z čelnej strany je korpus kríža mierne naklonený doľava, je uvoľnený – hýbe sa (spojenie kríža a nohy je z vnútornej strany na skrutku). Nikde sa nenachádza značka, ani nápis. Nie je známe ani to, akej proveniencie táto práca je, tiež prípadný fundátor.
Tento sakrálny predmet pôsobí rustikálnym dojmom, veľmi vidiecky. Podpísal sa naň zub času, miestami je postriebrenie zodreté, takže presvitá mosadzný plech. Napriek tomu má svoju starožitnú hodnotu, nič nestratil zo svojej charizmy.
Tí, ktorí obnovujú túto sakrálnu kultúrnu pamiatku, medzi ktorých patrím i ja, sa tešia spolu s tými, ktorí prispeli na jej obnovu, že kaplnka znovu ožije a bude slúžiť náboženskému účelu. Už nie ako kedysi, ale ako symbolická spomienka na slávu Medených Hámrov niekoľkokrát do roka.
Tí, ktorí obnovujú túto sakrálnu kultúrnu pamiatku, medzi ktorých patrím i ja, sa tešia spolu s tými, ktorí prispeli na jej obnovu, že kaplnka znovu ožije a bude slúžiť náboženskému účelu. Už nie ako kedysi, ale ako symbolická spomienka na slávu Medených Hámrov niekoľkokrát do roka.
Použitá literatúra:
K.Täubl: Zlatnictví. J.Bauer, F.Tvrz: Minerály, horniny a drahé kamene.
