Keď v roku 1749 definitívne odkúpil HolíčskoŠaštínske panstvo manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, došlo v tomto priestore k významným zmenám. Majetkový komplex sa opäť rozdelil na dve osobitné panstvá, ktoré podliehali priamo Riaditeľstvu cisárskych majetkov vo Viedni. V duchu osvietenského absolutizmu bolo zmodernizované hospodárenie panstiev tak, že sa tieto stali prosperujúcim hospodárskym celkom a pre cisársku rodinu jedným z letných sídiel. K tomuto účelu bol postupne v 40. – 60. rokoch 18. storočia nákladne a honosne prestavaný vodný hrad v Holíči. Nezabúdalo sa ani na katolícku barokovú zbožnosť a v tom istom období bol v Šaštíne vybudovaný veľký pútnický chrám. Okrem efektívneho hospodárenia v réžii panstva v podobe pestovania obilnín a krmovín, chovu dobytka a oviec, boli tu založené aj jedny z prvých manufaktúr v rámci vtedajšieho Uhorska, a to na výrobu kartúnu v Šaštíne a majoliky v Holíči. V živote poddaných sa tak vo veľkej miere začali prejavovať tieto progresívne hospodárske reformy, ako i politika Márie Terézie, najmä presadenie urbárskej regulácie po roku 1767, školská reforma v roku 1777, ako i reformy jej syna Jozefa II., najmä Tolerančný patent z roku 1781 a zrušenie nevoľníctva v roku 1785.
Tento pozitívny vývoj možno v rámci Šaštínskeho panstva sledovať i v hmotnej kultúre poddaných. Umožňuje to precízny správny aparát riadenia cisárskych majetkov, vďaka ktorému sa zachovalo z druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia v agende panského fiškála množstvo testamentov a pozostalostných súpisov poddaných. Tieto podrobne zachytávajú obytné a hospodárske stavby, ich konštrukciu a stavebné materiály, z hnuteľných vecí vybavenie domácností, často i odevné súčiastky.
Poddanský stav sa na základe množstva obrábanej pôdy a lúk delil na sedliakov, želiarov a podželiarov. Tereziánska urbárska regulácia v roku 1769 stanovila rozsah jednej celej poddanskej usadlosti v Kútoch na 16 jutár polí a 6 koscov lúk. Na takýchto usadlostiach alebo jej zlomkoch najmenej v rozsahu 4/32 hospodárili sedliaci. Želiari, označovaní ako „hoffery domy magiczy“, držali maximálne 2 4/8 meríc polí a lúku na jedného kosca, napokon podželiari „hoffery ktery domÿ nemagu“ bývali v podnájme. Maximálny rozsah jedného sedliackeho gruntu v intraviláne určeného pre stavbu domu, dvor a stodolu bol 2 prešporské merice, teda asi 1200 štvorcových siah.
V sledovanom období hospodárstvo poddaných pozostávalo z obytného domu, murovanej alebo drevenej maštale a stodoly. Z menších hospodárskych stavieb sa uvádzajú senník, kŕmnik a okol na voz. Treba dodať, že pre Kúty bol charakteristický typ nížinného hlineného domu z nepálených tehál so žudrom, bielou fasádou a soklom. V roku 1798 pozostávalo hospodárstvo Jána Zemanka zo stodoly, kŕmnika, okolu, pokrytého slamenou strechou a domu, spojeného s maštaľou. Celá obytná časť bola postavená zo surových tehál. Steny mali dĺžku 27 siah a bolo v nich zabudovaných 16 stĺpov nesúcich strešnú konštrukciu. Dom bol rozčlenený na izbu, síň (kuchyňa) a komoru. Drevený strop bol podopretý roštom, v komore ho tvorilo 5 trámov a 15 dosiek, v izbe a síni 8 trámov a 2 dosky. Dom mal spolu 6 dverí. Strecha pozostávala z 18 párov krovov, 4 podkrokovníc, 5 podstupníc, 3 zvázok a 80 lát, pokrytá bola slamou. Hospodárske stavby nebohého Martina Heszka boli v roku 1811 ocenené nasledovne: maštaľ – steny v dĺžke 5 siah 45 fl., dvere 4 fl., strecha 40 fl., 4 nosné stĺpy v stenách 8 fl., 2 zvázky 5 fl., 2 krokevnice 16 fl., 4 páry krovov 12 fl., 13 lát 13 fl., jasle 6 fl., hrant 4 fl., senník 2 fl., kŕmnik 5 fl., okolecz 20 fl., polovica stodoly 250 fl. Hospodárstvo nebohého Antona Krajčíra (Krajczir) tvorili v tom istom roku 1811 izba, síň, komora, izbétka na dvore, maštale a stodola. Oproti tradičnému usporiadaniu mal dom navyše menšiu izbu vo dvore. Steny izby a komory v dĺžke 16 siah mali cenu 112 fl., rošt 4 fl., 6 trámov 12 fl., strop – „podlaha z hontú ag z mazem“ 20 fl., 2 okná 1 fl. 45 den., kachle a pec 12 fl., 3 dvere 4 fl. a časť síne s komínom, kde sa varilo, označovanej ako kuchyňa 15 fl. Steny komory v dĺžke 6 siah mali cenu 42 fl., na strope boli 3 trámy za 3 fl., 2 dvere za 7 fl. a starý strop za 7 fl. Pod izbétkou vo dvore sa chápal menší trojpriestorový dom so stenami v dĺžke 10 siah za 70 fl., roštom, trámami a doskovým stropom za 23 fl., dvomi oknami, dvomi dverami, kuchyňou s komínom a starými kachľami. Na celej stavbe, ku ktorej bola pripojená maštaľ, bola strecha posadená na 16 nosných stĺpoch, ocenených na 24 fl. Strechu tvorilo 6 krokevníc za 36 fl., 15 zvázok za 30 fl., 28 párov krovov za 35 fl., 70 lát za 16 fl. 30 den. a stará slamená krytina v hodnote 40 fl.
Hoci údaje o kútskom dome, ktoré zachytil vo svojom rukopisnom diele o obci Dr. Matej Hések, sa vzťahujú na poslednú štvrtinu 19. storočia a počiatok 20. storočia, predsa umožňujú získať presnejšiu predstavu o stavebných materiáloch i celkovom usporiadaní jednotlivých obytných priestorov. Podľa týchto informácií sa domy stále stavali zo surovej „veprovej“ tehly, boli obielené vápnom, pokryté slamou, neskôr škridlou. Vstup do domu, označovaný ako „výpustek“ či žudro bol z ulice alebo z dvora, čo znamená, že dom bol orientovaný rovnobežne s ulicou pri vchode z ulice, alebo pozdĺžne do hĺbky parcely pri vchode z dvora. Žudro bolo uzavreté drevenou mriežkou a vstupovalo sa ním do síne, kde bol otvorený komín a pec na varenie, neskôr plechový sporák. Zo síne sa vstupovalo do komory a smerom k ulici bola izba a v nej hlinené kachle spojené s pecou.
Tomuto usporiadaniu zodpovedá aj popis nehnuteľností bohatého sedliaka, nebohého Mateja Komorníka z 21. mája 1808. V jeho pozostalosti boli vtedy zachytené dva domy a viacero hospodárskych stavieb. Predný, väčší dom bol trojpriestorový. Steny na izbe a síni mali dĺžku 16 siah a bolo v nich zastavaných 5 drevených stĺpov, podopierajúcich konštrukciu strechy. Strop izby a síne tvorilo 6 trámov, dosky, rošt, pod ním v izbe jeden podporný ozdobný stĺp. Obe miestnosti mali troje dvere a tri okná, opatrené železnými okenicami. V izbe boli kachle a pec, v síni časť označovaná ako kuchyňa s otvoreným komínom. Strešnú konštrukciu tvorili 4 zvázky, 2 krokevnice, 7 párov krovov, 13 párov lát. Osobitne boli spísané komora s maštaľou, v ktorých mali steny dĺžku 10 ½ siahy, miestnosti mali strop a dvoje dvere. Druhá maštaľ mala len jedny dvere, vnútri jasle, strop a steny v dĺžke 8 siah. V zadnom menšom dome bola taktiež izba, síň a komora. Steny na nich mali však spolu len 17 siah a v nich 8 podporných stĺpov. Súčasťou síne bola kuchyňa s komínom. Dom mal 2 okná a 3 dvere, na streche boli 2 krokevnice, 5 zvázok, 12 párov krovov a 26 párov lát. Súčasťou hospodárstva bola šopa, kŕmnik a dve stodoly. Takémuto hospodárstvu zodpovedalo aj množstvo rolí, lúk i chovaných zvierat. Matej vlastnil pár lepších koní ocenených na 200 fl., pár horších koní za 150 fl., 4 kravy v cene 100 fl., 86 fl., 75 fl. a 65 fl., dvojročného junca za 60 fl., dve ročné teliatka za 60 fl., dve mladé tohoročné teliatka za 12 fl., 14 starých oviec za 64 fl., 7 jahniat za 7 fl., starú sviňu za 20 fl., tri ročné svine za 30 fl., tri mladé tohoročné svine za 18 fl., 3 husi za 9 fl. a 3 sliepky za 3 fl. Z poľnohospodárskeho náradia k najcennejším kusom patrili lepší voz za 78 fl., horší za 69 fl., neokutý voz za 22 fl., okutý pluh za 10 fl., neokutý pluh za 7 fl., dvoje brány za 5 fl. 30 den., okuté ojko za 1 fl. a troje sane v cene 20 fl. Role a lúky sa delili na zdedené a kúpené. Role ležali v lokalitách „U Pasek, Za Kuklowskim Jazerem, Kowaritska, w Nadalu Kratina, w Dubrawge, U Drsskowich Breza, Pod winohradkÿ, Za Kaplicžku, Za Hribowem“, lúky boli „Na Kutsowanitskach, U Miosska, Kutsowanicza, Uhore Obecznÿ, Pod Czumberkem, W Miawskem Lazÿ, Rubanicza Obecznÿ“.
Z hospodárskych stavieb boli najviac cenené stodoly. V roku 1809 stála stodola nebohého Jozefa Ralbowskeho 200 fl., stodola a plevník Pavla Palkoviča (Palkovycz) v tom istom roku 270 fl. a stodoly Mateja Komorníka boli odhadnuté na 130 a 110 fl. Takmer 150 fl. mala cenu stodola Ignáca Mráza v roku 1808. Tvorilo ju 6 hrubých stĺpov za 24 fl., 12 malých stĺpov za 6 fl., 2 police za 4 fl., 9 trámov za 13 fl. 30 den., 4 podkrokovnice za 16 fl., 10 párov hrubých krovov za 5 fl., 11 párov malých krovov za 1 fl. 50 den., 2 prahy za 1 fl., dvoje vráta za 24 fl. a 40 lát so slamenou krytinou za 36 fl. 40 den.
Kútske stodoly obdĺžnikového tvaru mali okrem konštrukcie aj drevené opláštenie. Na kratších koncoch boli jednokrídlové vráta, v strede mlatovňa z ubitej hliny, po bokoch 3 úrebrá, na koncoch v nárožiach po dva plevníčky. Do úrebrí sa ukladalo zožaté obilie, slama a seno na povalu – holoví. Ešte v prvej polovici 20. storočia stávali stodoly vo väčších skupinkách na Sigeckej ceste, na Lednicách, okolo Majíra, U Kapličky a Na Záhumní.
Mobiliár poddanských domov predstavoval hlavne úžitkový nábytok, rôzne kuchynské potreby a náradie súvisiace prevažne s roľníctvom, výnimočne sa spomína i odev. Keďže jednotlivé kusy nábytku a iného vybavenia domácností nepredstavovali v rámci testamentov a súpisov významnejšie finančné hodnoty, nebývajú v nich tak často zahrnuté. Ak sa aj objavia, nepovažovali autori súpisov a testamentov za potrebné lokalizovať ich presne v rámci domu, čo sťažuje možnosť presnejšej predstavy o zariadení poddanského domu. Vo všeobecnosti sa najčastejšie spomínajú postele, stôl, lavice, truhlice, žigla, škrich, osobitný typ police označovaný listva, a tiež duchny, periny a vankúše. V pozostalosti mlynára Jána Poláka (Pollak) sa v roku 1809 uvádza stôl za 7 fl., lavice a listva za 5 fl., 8 habánskych misiek a 9 džbánkov za 7 fl. 15 den., 5 menších habánskych misiek a 2 fľaše za 1 fl. 15 den., 5 veľkých a 6 malých obrazov za 8 fl., kaďa so žiglou a policou za 10 fl. 30 den., zrízek a štoček za 1 fl. 45 den., 18 hrncov so 6 randlíkmi a 13 miskami určenými zrejme na každodenné používanie za 8 fl. 18 den. V majetku iného nebohého Jozefa Poláka (Pollak) z tohto rodu sa na konci 18. storočia spomína dokonca 8 tanierov z holíčskej majolikovej manufaktúry. Po nebohom Antonovi Krajčírovi (Krajcžir) sa v roku 1811 výnimočne zachoval rozpis predmetov po miestnostiach. V izbe bol stôl za 3 fl., lavice za 1 fl. 30 den., stará polica – „listwa“ za 45 den., 2 obrázky maľované na skle za 6 fl., plátenný obrázok za 30 den., 5 papierových obrázkov za 15 den., 3 obrázky za 45 den. a 4 habánske taniere za 1 fl. V síni bola polica za 1 fl. 30 den., 4 misy za 1 fl., malá miska za 9 den., 7 hrncov za 2 fl. 30 den. a 2 randlíky za 30 den. Napokon v komore 4 staré bečky za 5 fl., žigla za 1 fl., škrich za 2 fl., 2 škopky za 2 fl., putňa za 30 den. a koryto za 1 fl. 30 den. V izbe okolo pece bývala zvyčajne aj lávka na sedenie, ako sa to konštatuje v roku 1827 pri súpise pozostalosti Michala Ondrisku (Ondriszka). Pomerne veľa kuchynských vecí zachytáva licitačný súpis majetku po Pavlovi Polákovi z roku 1810. Konkrétne 14 hrncov, 9 randlíkov, 8 misiek, 2 hrnky, 6 slameniek, 3 škopky, bečku, 2 fľaše, kosák, iné 4 misky, 17 obrázkov, policu – listvu, stôl, 2 lavice, žiglu, police a sito. Najpodrobnejší inventár hnuteľných vecí sa však zachoval po už spomenutom Matejovi Komorníkovi z roku 1808, kde sú zapísané veľký škrich za 4 fl., menší škrich za 3 fl. 30 den., štok za 1 fl. 30 den., bečka za 1 fl., bečka so železom za 7 fl., malá bečka – betsarka za 15 den., škopek za 15 den., 2 hachle za 4 fl., 3 malé staré korýtka za 30 den., škopek za 15 den., 2 hoblíky za 30 den., staré železo za 5 fl. 30 den., 5 kosákov za 1 fl., stará šabľa za 1 fl., hrubá píla za 2 fl., 2 povrazy za 1 fl. 30 den., hrubá reťaz za 3 fl. 30 den., menšia reťaz za 2 fl., nevod za 5 fl., 2 pol okovy za 3 fl., 2 štvrtky za 2 fl., 2 rýle za 1 fl. 12 den., 2 motyky za 30 den., pantok za 1 fl., 2 sekery za 1 fl. 78 den., 2 putne za 48 den., 3 hrubé korytá za 6 fl. V druhej komore bolo 7 bečiek za 9 fl. 30 den., škrich za 10 fl., staré železo za 9 fl., kapustné nože za 4 fl., hrubá píla za 6 fl., malá píla za 36 den., kotol za 6 fl., železné obruče na putienky za 2 fl., 2 truhlice za 2 fl., posteľ za 2 fl., modliaca kasla za 8 fl., 2 drevené hodiny za 9 fl., 2 legátky za 36 den., stolica za 1 fl., 26 obrázkov a listva za 12 fl., 10 prachových vankúšov za 30 fl., 2 vankúše z peria za 4 fl., 3 periny za 9 fl., 2 duchny za 16 fl., krátka stará mentieka za 3 fl., boty za 3 fl., stará halena za 5 fl., nohavice za 4 fl., živôtik – prustslek za 2 fl., lajbl za 2 fl., dvoje šaty za 4 fl., dlhá mentieka za 15 fl., 20 lakťov konopného plátna za 12 fl., 5 konopných plachiet za 27 fl., kúdelná plachta za 1 fl. 30 den., 2 koše za 5 fl., 42 holieb masti za 84 fl., 5 meríc ražnej múky za 35 fl., merica žitnej múky za 10 fl., 14 meríc raži za 98 fl., 4 merice žita za 40 fl., konopného semenca za 85 fl. a kuchynský riad spolu za 14 fl. 30 den.
Inú formu ľudovej zbožnosti popri množstve obrázkov v príbytkoch poddaných, ktoré isto zachytávali náboženskú problematiku, predstavujú testamentárne odkazy. Tie boli najviac určené domácemu Kostolu sv. Jozefa, ale i okolitým pútnickým miestam. Martin Hladík v roku 1751 odkázal z peňazí, ktoré mu dlhoval Florián Drbúšek (Drbussek), 30 fl. na kútsky kostol a 5 fl. tunajšiemu bratstvu sv. Františka a z dlhu syna Imricha po 14 fl. Panne Márii do Šaštína a skalickým františkánom. Anton Baťka (Battyka) odkázal v roku 1799 po 3 fl. do Žarošíc, Šaštína, Maria-zellu a skalickým františkánom. Anna Sofková v roku 1806 darovala na omše Panne Márii šaštínskej 5 fl., sv. Antonovi do Brodského 5 fl., sv. Jozefovi v Kútoch 10 fl., františkánom do Skalice 6 fl. a po 2 fl. do Marietálu a Žarošíc. Na zádušné omše odkázal v roku 1804 sumu 10 fl. Marek Kovarovič (Kowarovich) „Nassimu Kuttskemu Panu Local Capellanowy“ a podobne odkázali peniaze na omše Michal Dobiáš (Dobias) v tom istom roku a v roku 1806 Juraj Ralbovský (Ralbowsky). Objavujú sa i milodary na stoličný špitál, ktorý stál v Chtelnici, po 2 fl. mu odkázali v roku 1826 Jozef Hesek a Katarína, vdova po Martinovi Domanovi.
Pri zmienkach o odeve možno len ťažko uvažovať o jeho strihoch, farebnosti či celkovom tvare. Zachovaný materiál ho umožňuje len rozdeliť na mužský a ženský. Z mužských odevných súčiastok sa najčastejšie spomína vrchný odev, ktorý bol finančne nákladný, a preto aj cenený. Najčastejšie to bola mentieka (mentik, menticzek) v rokoch 1783, 1791, 1793, 1795, 1810, krátka a dlhá mentieka v roku 1808, kožuch v roku 1807, halena v rokoch 1757, 1786, 1793 a 1808 a v roku 1790 kabát so striebornými gombíkmi. Súčasťou mužského odevu, zachyteného v prameňoch boli nohavice (roky 1786, 1808), lajbl so striebornými gombíkmi v roku 1790 a tzv. flanedowy v roku 1808. Ako obuv sa spomínajú boty v rokoch 1757 a 1808. Základnou súčiastkou mužského odevu, ktorá však v testamentoch a súpisoch absentuje, je košeľa, pri ženskom odeve rubáš a rukávce, a to azda pre ich nízku hodnotu. Aj pri ženskom odeve sa najčastejšie uvádza mentieka v rokoch 1804, 1806, 1807 a kožuch v roku 1809. K základným súčiastkam patril živôtik – pruclek, prutstlek, prustflek (roky 1807, 1808, 1809), v roku 1809 kraditorovj, sukňa uvedená v roku 1806, alebo sa spomínajú látky na sukne, za 5 fl. v roku 1807 a 5 lakťov látky colondrass v roku 1809. Je zaujímavé, že v ženskom odeve rozlišovali zástery a fjertochy (modrý), ako sa to výslovne konštatuje v súpise pozostalosti po Jozefovi Riškovi (Risska) v roku 1809. Ako pokrývka hlavy slúžila obyčajná šatka – rucznik, ale jestvovali aj špeciálne šatky označované ako ruczniky zawigacze. Veľmi často sa v testamentoch objavujú ženské šaty všeobecne označované ako perowe, a to v rokoch 1783, 1789, 1791, 1795 a 1807.
Poslednou skupinou predmetov, ktorým sa v súpisoch a testamentoch venovala pozornosť, bolo náradie. Najčastejšie boli zachytené bežné veci, ktoré musela vlastniť väčšina domácností a súviseli so základným zamestnaním poddaných – roľníctvom. Poddaný Antonín Palkovič odkázal v roku 1783 voz s pluhom a bránami synovi Tomášovi a druhý voz, pluh a bránu manželke. Dovedna choval 4 voly, 4 junce, 3 kravy, jalovicu, 8 svíň, ovce a navyše i včeláril. Spolu 4 kláty včiel zostali v roku 1755 aj po nebohom Jurajovi Zemankovi. V majetku nebohého Michala Žilku boli v roku 1805 3 vozy, 2 pluhy, 2 staré brány, 4 voly, 2 kravy, býk, jalovica a 15 oviec. Podrobnejšie sa náradie uvádza v pozostalostnom súpise po nebohom Jozefovi Riškovi, v ktorom sa okrem voza a brán nachádzali dvoje gréfy, pluh s kolieskami, okuté ojko, 3 bečky, sekera, pantok, 4 srpy, 2 kosy a 2 motyky. Zaujímavý obraz ponúka inventár pozostalosti po Jurajovi Škodovi (Skoda) z roku 1757, ktorý, ako sa zdá, sa venoval rybárstvu a práci s drevom. V jeho majetku bolo 5 nových hustých rybárskych mechov, 20 starých riedkych mechov, nový nevod dlhý 13 siah a starý nevod o 2 siahach. Pri tesárstve používal rôzne druhy motýk (kuczowa, csunowa, ulowa), poriez, pílku, pantok, sekerku, tešlu. Okrem toho vlastnil i 2 bečky na kapustu, staré a nové kapustné nože, malú geletku, korýtko, škopek a malú bečku.
Podrobný výskum testamentov a pozostalostných súpisov z obce Kúty, náležiacej k Šaštínskemu panstvu umožňuje konštatovať, že tradičný poddanský dom bol budovaný z nepálených tehál s drevenou strešnou konštrukciou a slamenou krytinou. Vnútorné priestory sa členili na síň, izbu a komoru, pričom v priebehu 19. storočia sa otvorený komín s pecou na varenie presunuli do síne a v izbe zostalo vykurovacie teleso v podobe kachieľ. Pri porovnaní s informáciami zachytenými Matejom Hésekom vidno, že do konca 19. storočia k väčším
zmenám v stavebnom materiáli, usporiadaní obytných priestorov a skladbe hospodárskych
stavieb neprišlo. Najviac priestoru sa v prameňoch venovalo materiálu a konštrukcii domov,
maštalí a stodôl. Z mobiliára domov to bol úžitkový nábytok. Veľkú hodnotu predstavovali hospodárske zvieratá – voly, kone, kravy, ovce, svine. Pozornosť sa sústreďovala i na základné náradie, umožňujúce venovať sa roľníctvu. V tomto zmysle obsahujú mnohé testamenty a súpisy zoznamy rolí a lúk a ich lokalizáciu v chotári obce. Tieto chotárne názvy umožňujú konštatovať, že v rámci Kútov od konca 18. storočia až do druhej polovice 20. storočia došlo len k zániku názvov menších území, pri väčších sa toponymia nezmenila. S poslednou vôľou testátora súvisia i zbožné odkazy, či už tunajšiemu kostolu a kňazovi, ale i lokalitám v okolí, čo vypovedá o pútnych miestach, ktoré Kúcania navštevovali. Len veľmi málo údajov sa zachovalo o odeve, čo je však prirodzené, lebo okrem nákladných mentiek, halien a kožuchov ostatné súčiastky nemali väčšiu finančnú hodnotu a neustálym nosením sa jednoducho zničili. Napokon netreba zabúdať, že prvoradým adresátom testamentov boli deti a manželka/manžel nebohého či vzdialenejší príbuzní, a teda tieto písomnosti umožňujú nahliadnuť i do rodinných pomerov kútskych poddaných v druhej polovici 18. a prvej polovici 19. storočia.
Pramene a literatúra
Slovenský národný archív (ďalej len SNA), fond: Panstvo Šaštín, Písomnosti agendy panského fiškála, Testamenty a pozostalosti, Kúty, šk. č. 559, inv. č. 1667.
https://archives.hungaricana.hu/en/urberi/view/nyitra-kutti/ document=1&pg=0&bbox=-2302%2C-3967-%2C4842%2C80 (cit. 24. apr. 19)
HÉSEK, Matej: Kúty – archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Rukopis, Záhorské múzeum v Skalici.
ŠÁTEK, Jozef: Holíčsko – Šaštínske panstvo. Rukopis, ŠA Trnava, pracovisko Archív Skalica.
FIALOVÁ, Ivana – RAGAČ, Radoslav – VAŘEKA, Marek: Panstvá cisára Františka Štefana Lotrinského na oboch brehoch rieky Moravy. Skalica: Regionálna rozvojová agentúra Skalica, sine dato.
HORVÁTH, Pavel: Obytné a hospodárske stavby poddaných na Šaštínskom panstve v prvej polovici 19. storočia. In: Zborník Slovenského národného múzea – Etnografia, roč. LXII, 1968, s. 167 – 198.
HORVÁTH, Pavel: Zariadenie poddanských domácností a hospodárstiev na Šaštínskom panstve v 1. polovici 19. storočia. In: Zborník Slovenského národného múzea – Etnografia, roč. LXIII, 1969, s. 171 – 189.
RAGAČ, Radoslav a kol.: Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského. Skalica: Regionálna rozvojová agentúra Skalica, 2010.
VYDRA, Václav: Ľudová architektúra na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1958.
