Počiatky historiografie v Skalici siahajú hlboko do histórie. K prvým známym historikom patrí skalický zeman Eliáš Berger (1562 – 1645), od Rudolfa II. počas panovania štyroch cisárov z rodu Habsburgovcov nositeľ titulu kráľovského dvorného historika. Najvýznamnejšie miesto v počiatkoch slovenskej historiografie zaujíma skalický rodák František Víťazoslav Sasinek. Silné zoskupenie historikov a záujemcov o históriu v Skalici sa koncentruje i v dvadsiatom storočí, pričom niektorí sa venovali histórii profesionálne, iní ako záľube popri svojom povolaní: Rudolf Hikl, Ferdinand Dúbravský, Florián Damborák, ThDr. Jozef Šátek, PhDr. Ján Buchta, Prof. ThDr. Ján Ďurovič, JUDr. František Buchta, Zora Viestová a ď. Spoluprácou v rámci Krúžku historikov, Záhorského múzea, Štátneho archívu v Skalici, Miestneho odboru Matice slovenskej vytvorili viaceré základné práce o histórii Skalice a významnou mierou prispeli k jej popularizácii.
Na vydaní knihy František Buchta Skalica a Záhorie, osobnosti-história-pamiatky ( s podnadpisom zobrané eseje, štúdie a články – ľudské príbehy, knižné vydanie článkov Františka Buchtu) sa podieľali so zostavovateľom Pavlom Dinkom Mesto Skalica a Záhorské múzeum v Skalici. S myšlienkou vydať súbor jeho článkov oslovil zostavovateľ Pavol Dinka Záhorské múzeum a dohodol sa na spolupráci. Knihovníčka múzea Antónia Ilenčíková vyhľadala, sústredila a prepísala z archivovaných novín, prevažne Hlasu ľudu a výstrižkovej služby 130 článkov (spolu 633 rukopisných strán textu), z ktorých zostavovateľ 25 vylúčil, nakoľko išlo o varianty podobných tém pre rôzne periodiká. Ostatných 105 zredigoval, zostavil do kapitol podľa zamerania a doplnil deviatimi vlastnými príspevkami – v snahe rozšíriť spektrum osobností prevažne zo Záhoria. Celkovo články rozdelil na šesť častí, z toho dve hlavné; jednu venovanú Skalici, s kapitolami Osobnosti (narodené alebo pôsobiace v Skalici, resp. stretávajúce sa so Skaličanmi), Z análov histórie, Historické a kultúrne pamiatky a doplňujúca Fotografická príloha z mesta Skalice, druhú časť venovanú regiónu Záhorie tvoria kapitoly Osobnosti, Útržky z dejín Záhoria a Fotografická príloha zo Záhoria. Tretia a štvrtá časť prináša dvanásť článkov a štúdií na rôzne témy, čiastočne z národných alebo európskych dejín kultúry. Príspevky v rámci jednotlivých kapitol sú zoradené v chronologickom slede. Kniha začína príhovorom primátora mesta Skalice Ing. Stanislava Chovanca , príhovorom zostavovateľa a jeho interpretáciou životopisu Františka Buchtu , končí esejou Pavla Bunčáka a spomienkami žiakov a priateľov na F. Buchtu. Obohatená je archívnymi materiálmi a množstvom fotografií dobových i súčasných (prevažnou časťou z fondov múzea), viazaných na obsah príspevkov, navyše spomenutými dvomi samostatnými fotografickými prílohami pamiatok Skalice a pamiatok Záhoria. Príloha s pamiatkami Skalice je zostavená formou porovnania historických a súčasných pohľadov na charakteristické dominanty mesta. Orientáciu v obsažnej knihe uľahčuje menný, vecný a miestny register. Ukončená je stručným anglickým a nemeckým resumé. Vydanie knihy vo vydavateľstve Formát finančne zabezpečilo Mesto Skalica.
Dňa 22. februára sa v zaplnenej hudobnej sále františkánskeho kláštora v Skalici uskutočnilo uvedenie knihy Skalica a Záhorie. Podujatie uvádzal Anton Dinka, dva úryvky z knihy predniesla Gabriela Špörkerová, hudobný sprievod zabezpečila Magdaléna Tokošová na organe. V úvodnom príhovore zostavovateľ Pavol Dinka popísal motiváciu, ktorá ho viedla k vydaniu knihy. JUDr. Františka Buchtu dlho poznal ako redaktor Hlasu ľudu, do redakcie ktorého nosieval F. Buchta články na publikovanie. Primátor Mesta Skalice Ing. Stanislav Chovanec sa vyznal z dobrých pocitov, ktoré získal počas svojho funkčného obdobia pri hlbšom oboznamovaní sa s tradíciami a históriou Skalice a s ich obohatením po prečítaní uvádzanej knihy. Zúčastnených pozdravom, niekoľkými spomienkami a básňou oslovil za Spolok Záhorákov Anton Baláž. Atmosféru podujatia dotváralo množstvo spomienok na Františka Buchtu, predovšetkým ako na učiteľa, ktorý svojráznym, ale účinným spôsobom viedol žiakov k samostatnému mysleniu, záujmu o históriu, k hrdosti na svoj jazyk a jeho ovládaniu. Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc., ktorá knihu lektorovala , prejavila pocit vďačnosti svojmu učiteľovi a presvedčenie, že práve jeho pôsobením získala inšpiráciu pre celoživotnú prácu a orientáciu. Svojim osobitým humorným podaním zaspomínal na Františka Buchtu i JUDr. Dušan Krivský, viacerými myšlienkami Františka Buchtu prispel Pavol Fürstenzeller. PhDr. Viera Drahošová pripomenula generáciu historikov, ku ktorej patril František Buchta a popísala prvé fázy vzniku uvádzanej knihy v múzeu. PhDr. Jozef Špaček poukázal na aktivity smerujúce k oživeniu prác F.Buchtu na skalickom gymnáziu.
Kniha formátu A4 s pevnou väzbou má 463 strán, množstvo farebných i čiernobielych fotografií. Zaujímavá a pútavá forma JUDr. Františka Buchtu pri interpretovaní historických reálií, jeho široký záber po obsahovej stránke, ako aj reprezentatívna výbava knihy s množstvom fotografií robia knihu vďačným darom pre každého záujemcu o oboznámenie sa s mnohými vybranými historickými faktami a súvislosťami v Skalici a na Záhorí. Ešte príťažlivejším bude ako spomienka pre všetkých žiakov a známych JUDr. Františka Buchtu.
Objednať či zakúpiť si ju možno v Záhorskom múzeu v Skalici, v Turistickej informačnej kancelárii v Skalici a i. (cena 500.- Sk + poštovné a balné)(článok bude uverejnený v časopise Záhorie 2/2008)