Štúdium: Gymnázium v Skalici (1909 – 1917), história a slavistika na Karlovej univerzite v Prahe (1918 – 1922), Štátna archívna škola v Prahe (1919 – 1921)
Pôsobenie: Hlavný župný archivár v Bratislave (1924), prednosta Krajinského archívu (1928 – 1933), profesor česko-slovenských dejín na Univerzite Komenského v Bratislave (od r. 1933), rektor Univerzity Komenského (1945, vtedy Slovenská univerzita), predseda Historického odboru Matice slovenskej (1945 – 1948), pracovník Univerzitnej knižnice (1956 – 1958), člen korešpondent Slovenskej akadémie vied (1964), akademik Slovenskej akadémie vied (1968)
Historik, vysokoškolský pedagóg. Býva označovaný za prvého slovenského moderného historika, ktorý sa opieral o komplexnú heuristiku. Venoval sa prevažne dejinám od prvej polovice 18. storočia do roku 1861. Polemizoval s Václavom Chaloupeckým a Albertom Pražákom o spoločných československých dejinách, pričom tvrdil, že ich môžeme datovať až od roku 1918. Vydal mnohozväzkovú prácu Slovenské povstanie v roku 1848 – 1849, ďalej práce Národ a československá otázka (1925), Doba štúrovská (1942), Viedenské memorandum slovenské z roku 1861 (1944), Tatrín. Osudy a zápasy (1950) a ďalšie. Bol členom viacerých vedeckých spoločností a odborných komisií, získal viacero ocenení, medzi nimi i Cenu Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy In memoriam.
Literatúra: MARSINA, R. Historik Daniel Rapant. Život a dielo (1897 – 1988 – 1997). Martin : Matica slovenská, 1998; Slovenský biografický slovník V. Martin : Matica slovenská, 1992. s. 38-39.
