Pestovanie a spracovávanie konope vo vidieckom prostredí Záhoria bolo v minulosti veľmi rozšírené. K najstarším písomným zmienkam patrí poznámka Mateja Bela v Notíciách z roku 1742 vzťahujúca sa k jeho hojnému pestovaniu v Gbeloch a okolitých obciach, kde majú lesy konopí. Najčastejšie sa spájalo so zhotovovaním textílií, z ktorých sa šili odevné súčiastky prevažne pracovného charakteru, ako aj interiérové a úžitkové textílie. Konope na priadzu spracovávali ženy domáckym spôsobom, celkovo však išlo o časovo, technologicky a fyzicky náročný proces. Tkáči kadlici tkali plátno prevažne v menších sídlach rovnako podomácky, vo väčších sa združovali do cechov (Stupava, Šaštín, Sobotište, Kopčany). Konopné vlákna sa ďalej používali na výrobu povrazov a lán, ktoré zhotovovali provazňíci. Konope sa
tiež odpredávalo alebo priamo predávalo na trhoch. Daniel G. Lichard uvádza v časopise Obzor z roku 1870 jeho predaj na viedenských jarmokoch pod názvom slovenské konope (slovakishe Hanf), konope vypestované v okolí Borského Mikuláša vyvážali do banských miest. Ďalej píše, že za dávnejšej doby chodievali menovite Skaličania „na konope“ do Kútov, nabrali plný voz krásnych jabĺk alebo iného ovocia a doviezli za to plný voz krásnych konopí.
Ďalším dôležitým spôsobom, ktorému sa budeme v nasledovnom príspevku venovať, bolo použitie konopného semenca na výrobu oleja, ktorý zhotovovali olejníci dzílňari na vretenových lisoch lisovaním za studena. Konopný olej sa používal bežne pri varení, v pôstnom období nahrádzal používanie masti a masla. Prisudzovali sa mu aj liečebné účinky, najmä pri žalúdočných problémoch. Využíval sa aj ako lampový olej pri svietení alebo na mastenie kožených čižiem. Lisovne na výrobu oleja dzílňe pracovali najmä v zimnom období a nachádzali sa vo viacerých obciach na Záhorí. Olej sa získaval z konopného semena nazývaného semenec. Odoberal sa pred máčaním konope a získaval mlátením pomocou cepov, na odstredenie pliev sa používal mlýnek. Semenec najprv rozdrvili v mažiaroch a upražili na medených panviciach, pražené semená obalili sieťkou upletenou z vlákien kravských chvostov. Za pomoci veľkých vretenových lisov z neho tlačili muži dzílňari olej. Odmenou pre pomocníkov bol určitý podiel oleja od každého výlisku – záboja, ktorým kŕmili sliepky a dobytok. Okrem domácej spotreby predávali olej aj v Rakúsku a na Morave. K najznámejším patrili lisovne prevádzkované v Borskom Petre (súčasný Borský Mikuláš), z ktorých dve zdokumentované vznikli okolo roku 1900. Prvú spolu s dielňou na výrobu konopných povrazov (olej sa v nej lisoval až do roku 1940) prevádzkoval v rokoch 1900 – 1928 Mikuláš Nesnadný, ktorý bol nielen starostom obce Borský Peter, ale aj úspešným roľníkom a živnostníkom. Druhá patrila Vajdovi st., pravdepodobne otcovi Rajmunda Vajdu a bola v prevádzke do roku 1920. Obaja spolu zamestnávali podľa potreby desiatky ľudí. História pestovania a spracovania konope v tejto lokalite však siaha hlbšie do minulosti, z prameňov uveďme zmienku v periodiku Hesperus z roku 1820 o spracovávaní konopného oleja v Borskom Svätom Mikuláši a jeho predaji (najmä) do Viedne Štátnemu osvetľovaciemu úradu.
V zbierkach Záhorského múzea v Skalici patrí spracovanie konope k nosným oblastiam dokumentácie tradičnej ľudovej kultúry vidieckeho prostredia Záhoria. Téma je zároveň spracovaná a sprístupnená formou vybranej časti v stálej expozícii múzea. Dve ťažiskové skupiny zbierkových predmetov pozostávajú z pomôcok spojených so spracovaním konopných vlákien a ľudových textílií z podomácky zhotoveného plátna. Prvú tvorí súbor hachlí na česanie vlákna, palicové a stojanové motovidlá na zmotávanie a meranie nití a jeden kompletný tkáčsky stav. Početne zastúpené sú aj horizontálne a vertikálne kolovrátky, ako aj prízemné a stojanové praslice slúžiace na skrúcanie vlákien do nite. Zo ženského ľudového odevu ide najmä o dvojdielne rubáše a rukávce, z mužského pracovné komplety v podobe košieľ a širokých gatí. Z interiérových textílií sú najvzácnejšie kútne plachty, posteľné prikrývky, obrusy a uteráky. Zaujmú precíznou výšivkárskou prácou, či už ide o výšivku podľa počítanej nite, alebo predkreslený vzor, najviac sú uplatnené techniky výrezu, hladkovania, formovania, krížikov a plného plochého stehu, viaceré sú v spodnej časti lemované pásom hrubej paličkovanej čipky.
K oblasti povrazníctva sa v zbierkach viaže horizontálny nástroj na výrobu konopných lán a povrazov. Zariadenie sa skladá z dvoch samostatných častí stojacich pri súkaní proti sebe. Ich vzdialenosť bola určená dĺžkou budúceho motúza alebo povrazu. Jedna časť zariadenia slúžila na skrúcanie vlákien do prameňov a druhá časť na zosúkavanie prameňov do šnúry. Vrchná drevená konštrukcia pozostáva z rámového dreveného stojanu a kovového spriadacieho stroja s prevodom ozubenými kolesami a ručnou kľukou. Ďalšími časťami sú tzv. šikanier s dvomi kladkami, drevené koleso s kľukou a dva hrebene. Zbierkový predmet s výškou 145 cm, šírkou 116 cm a hĺbkou 68 cm pochádza zo Záhoria približne z polovice 19. storočia.
K procesu výroby konopného oleja sa v zbierkach viažu tri pozdĺžne, ručne zhotovené drevené makety zobrazujúce priestor a zariadenie dielní na jeho výrobu. Najstaršia maketa zachytáva dielňu z 2. polovice 19. storočia. Je z moreného dreva červenohnedej farebnosti, rozmermi dosahuje výšku 23,5 cm, šírku 74,5 cm a hĺbku 33,5 cm, vznikla okolo polo-vice 20. storočia. Zachytáva zariadenia na drvenie a praženie konopného semenca, ústredný je vretenový lis s pozdĺžnou úzkou kladou a mohutným kolesom (dĺžka klady dosahovala v skutočnosti okolo 6 m).
Ďalšie dve makety zobrazujúce interiér olejárskej dielne sa vzťahujú priamo k lokalite Borský Peter a ich autorom je rodák Ján Jankovič (1904 – ?), ktorý pracoval ako miestny murár. Zhotovené boli v 70. rokoch 20. storočia s cieľom dokumentácie zaniknutého remesla obce a cenné sú najmä z dokumentačného hľadiska a zaznamenaného opisu činností. Obe sú zhotovené z dreva so základňou úzkeho pozdĺžneho tvaru. Zobrazujú vretenový lis s pozdĺžnou úzkou kladou a mohutným kolesom, ktorého komponenty sú ručne vyrezávané a spájané drobnými kovovými klincami, otáčavá vrtuľa v kolese lisu druhého modelu je sústružená. Prvá maketa má výšku 32 cm, šírku 119 cm a hĺbku 36 cm, druhá výšku 17 cm, šírku 88 cm a hĺbku 18 cm. Na prvej sa nachádza popis tlačenými písmenami zhotovený technikou vypaľovania do dreva s názvami činností rozdelených na štyri časti: vybíjanie semien, miešanie semien, praženie semien a zaťahovanie oleja. Maketa je datovaná dňom 5. apríla 1975 a označená nápisom Starodávna dielňa Búranská na výrobu konopného oleja. Druhá je rovnako označená menom autora a rokom 1978. Súčasťou výbavy dielní sú aj pozdĺžne drevené korytá a veľké varechy na miešanie oleja, pece s kotlami zhotovené zo sadry a plechu, druhá maketa má k piecke aj vysoký komín. K obidvom patria textilné figúrky (k prvej päť a k druhej sedem), oblečené v pracovnom ľudovom odeve vykonávajúce jednotlivé činnosti v dielni. Obzvlášť postavy na druhej makete sú pomerne detailne prevedené. Muži, venujúci sa fyzicky náročnému lisovaniu oleja, sú zobrazení v konopných košeliach a gatiach, prepásaní
zásterou. Ženy umiestnené v priestore stoja pri pražení a miešaní, oblečené sú v rukávcoch, živôtikoch, spodných a vrchných sukniach, na hlave majú šatky.
V zbierkach múzea sa napokon nachádzajú aj tri vysoké keramické nádoby valcovitého tvaru s úzkym hrdlom na uskladnenie konopného a ľanového oleja. Ide o dve hlinené a jednu kameninovú nádobu zo západného Slovenska z konca 19. storočia – 1. polovice 20. storočia. Na výšku dosahujú okolo 60 cm a majú objem približne 10 –15 l. Vysoké hlinené nádoby tohto tvaru mali však viacúčelové využitie, okrem uskladnenia tekutín mohli slúžiť aj na úschovu kyseliny sírovej, používanej v modrotlačových dielňach (podobné nádoby sú fotograficky zdokumentované na zachovalej fotografii z Richterovej dielne v Sobotišti z 1. štvrtiny 20. storočia).
Pramene a literatúra
ANDRUŠKOVÁ, Dita. Tradičná kultúra. In. Borský Mikuláš. (ed.) Viera Drahošová. Obec Borský Mikuláš, Záhorské múzeum v Skalici 2022, s. 170-171.
BENŽA, Mojmír. Tradičná kuchyňa Záhoria. Banská Bystrica: Signis 2024, s. 44.
BREZINA, Peter. Hospodárske dejiny. In. Borský Mikuláš. (ed.) Viera Drahošová. Obec Borský Mikuláš, Záhorské múzeum v Skalici 2022, s. 399.
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska II. Heslo: Povrazníctvo. (eds.) Ján Botik, Peter Slavkovský. Bratislava: Veda 1995, s. 69-70.
HÉSEK, Matej. Kúty. Archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Rukopis, Kúty, 1954, s. 267. Záhorské múzeum v Skalici.
Sprievodný text k stálej expozícii Záhorského múzea v Skalici, časť Pestovanie konope. Autorka Mária Zajíčková, 2005, Archív Záhorského múzea v Skalici.
Tradičná kultúra regiónov Slovenska. (ed.) Zuzana Beňušková a kol. Bratislava: Veda 2005, s. 32.
