Štúdium: Gymnázium v Skalici, Trnave a Šaštíne, rímsko-katolícka teológia, formácia v saleziánskej reholi (1946 – 1950), vysvätený za kňaza v Turíne v roku 1970
Pôsobenie: Kostolník s povolením vypomáhať v kňazských prácach v kostole Nanebovzatia Panny Márie (Bluemntál) v Bratislave, správca farnosti v Perneku (1974 – 1978), kňaz vo Veľkom Záluží a v Záhorskej Vsi, robotník v sklade v nemocnici v Ružinove a v Doprastave (1985 – 1989), kňaz na odpočinku vo farnosti Bratislava – Trnávka (od roku 2008)
Kňaz, sociálny pracovník, spisovateľ. Po neúspešnom pokuse odísť študovať teológiu do zahraničia ho v roku 1951 odsúdili na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil 10 rokov, z toho najviac v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1992 založil v Podunajských Biskupiciach resocializačné zariadenie Resoty, kde sa venoval ľuďom bez domova. Bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska, členom Slovenského Helsinského výboru pre práva menšín, Medzinárodného ekumenického združenia a Teologického fóra. Je autorom kníh Nová rodina v novom svete (1989), Každodenné zamyslenia (1995), Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov (1996), Experiment lásky, Ako čerstvý chlieb (1999). Trnavská univerzita mu v roku 1999 udelila titul Doctor honoris causa. V roku 2003 sa stal držiteľom štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Čestné občianstvo mesta Skalica mu bolo udelené v roku 1999. Bol ocenený i Krištáľovým krídlom.
Literatúra: Anton Srholec. Dostupné na: ˂http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2025˃; Anton Srholec. Dostupné na: ˂https://www.upn.gov.sk/sk/anton-srholec-1929/˃; ČERMÁKOVÁ, A. Anton Srholec. Bratislava : Ikar, 2015.
