Štúdium: Gymnázium v Bratislave (1692 – 1693), jezuitský kláštor vo Viedni (1693 – 1695), filozofia a teológia v Trnave (1695 – 1710)
Pôsobenie: Stredoškolský profesor, učiteľ v Skalici (do r. 1695), profesor gramatiky a syntaxe v Trnave (od r. 1698), profesor poetiky a rétoriky v Prešove, Trnave a Budíne, špirituál Pázmánea vo Viedni (1711 – 1712), profesor hebrejčiny, etiky, fyziky, filozofie a morálky na univerzite v Trnave (1711 – 1720), dekan katedry jazykov (1717), profesor teológie na univerzite v Košiciach (1721 – 1730), predstavený košického rehoľného domu (od r. 1730)
Historik, polyhistor, vysokoškolský učiteľ. Zaoberal sa históriou, geografiou, topografiou, jazykovedou. Formuloval novú koncepciu dejín Uhorska a kriticky prehodnotil stredoveké legendy a kroniky. Okrem uhorských dejín sa venoval aj dejinám Veľkej Moravy, Svätoplukovi, Pribinovi, sv. Cyrilovi a sv. Metodovi, vydal zbierku biografií uhorských kardinálov, prehľad uhorského, chorvátskeho a dalmátskeho kráľovstva, dejiny územia Panónie do príchodu Maďarov s názvom Imago antiquae Hungariae (v preklade Obraz starého Uhorska, 1733) a dobový opis jednotlivých uhorských žúp Imago novae Hungariae (Obraz nového Uhorska, 1834). Považuje sa za zakladateľa modernej kritickej historiografie.
Literatúra: Slovenský biografický slovník VI. Martin : Matica slovenská, 1994, s. 70-71.
