Vo svojom pohnutom živote, bohatom na cesty a putovanie, strávil Jan Amos Komenský takmer celý veľkonočný týždeň 1650 v Skalici; Veľká noc vtedy pripadla na 17. a 18. apríla. Rozhodnutím synody na zasadnutí v poľskom Lešne bol poverený starať sa o rozptýlených bratov v českých krajinách a uhorskom exile a vykonať vizitáciu bratských zborov na Slovensku. Spriaznených bratov mal i v Skalici, pod vedením lekára Jozefa Sekuria, bývalého docenta Leydenskej univerzity, zhruba tristočlenný zbor túžobne očakával príchod posledného biskupa Jednoty bratskej. Do Skalice zamieril z Moravy; z Nivnice do Strážnice, odkiaľ na Bielu sobotu 16. apríla prekročil pohraničný potok za Sudoměřicami pri Skalici. Počas svojho pobytu posvätil zborový dom Jednoty bratskej, ordinoval správcu skalického zboru Jána Chodníčka z Fulneku za seniora a každodenne sa stretával s bratmi na poradách, aby sa dokázali vyrovnať so situáciou a po zmarení všetkých nádejí pobielohorských exulantov na návrat do vlasti Vestfálskym mierom (uzavretým v roku 1648) pokračovať v živote podľa zásad Jednoty bratskej. V zborovom dome bola umiestnená i bratská škola spolu so vzácnou knižnicou. Komenský vďačne spomínal na dni strávené v Skalici a na Skaličanov, s ktorými bol v písomnom styku.
Na jeho veľkonočný pobyt zostalo v Skalici niekoľko pamiatok; dodnes stojaca budova zborového domu Jednoty bratskej na po ňom pomenovanej ulici (Komenského ul. 16) s pamätnou tabuľou a reliéfom Komenského od P. Tótha, ktorú slávnostne odhalili na Deň učiteľov v roku 1958. V parku pri evanjelickom a. v. kostole a veži, projektovanej Dušanom Jurkovičom a nesúcej nápis Pamiatke Komenského 1650, stojí pomník Komenského, ktorý v Skalici postavili ako prvý na Slovensku. Dielo hořickej sochárskej školy vzniklo v roku 1926 zásluhou Okresného osvetového zboru (v jeho čele stál Ján Obetko), pôvodne pred historickou budovou gymnázia na námestí. Pomník pozostáva z dvoch častí, Komenského busty na podstavci s nápisom Jan Amos Komenský a v spodnej časti Slovenskí učitelia učiteľovi národov. Symetricky stvárnené pozadie v tvare otvorenej knihy nesie na oboch stranách text: „Neboť ti, kdo se narodili, narodili se, aby lidmi byli“.
V decembri roku 1938 pomník na námestí poškodili, poškodenú bustu evanjelici zachránili a uchovali v evanjelickej veži. Evanjelického farára Dr. Ďuroviča predvolali na radnicu, aby odstránil z veže nápis Pamiatke Komenského 1650 a z námestia zobral podstavec busty, ktorý chceli zlikvidovať. 15. apríla sa Dr. Ďurovič, Dr. Okáli a Rehák snažili na radnici vysvetliť historický význam Komenského a obhájiť jeho pamiatky, nepodarilo sa im to, 19. apríla preto previezli podstavec do parku pri evanjelickom a. v. kostole. Prvou významnou slávnosťou po ukončení vojny boli v roku 1947 oslavy 150. výročia postavenia tolerančného kostola, spomienka 50. výročia smrti Daniela Gabriela Licharda, spojená s odhalením jeho sochy od národného umelca Ladislava Šalouna a zároveň i obnoveného pamätníka Jána Ámosa Komenského, zúčastnili sa jej poprední predstavitelia duchovného a spoločenského života (biskupi Dr. Čobrda, Ruppelt, senior Boor, povereník SNR Dr. Martin Kvetko, Dr. Ursíny, Dr. Clementis a Dr. Lettrich).
Svojím dielom patrí Jan Amos Komenský (28. 3. 1592 – 15. 11. 1670) k najvýznamnejším osobnostiam svetovej pedagogiky, v mnohých smeroch predstihol dobu. Jeho myšlienky „opakovanie je matkou múdrosti“ či „škola hrou“ zľudoveli. V deň jeho narodenia 28. marca sa ako spomienka na učiteľa národov na Slovensku (a Česku) slávi Deň učiteľov.
