Sviatok sv. Juraja (mučeníka) 24. apríla býval v minulosti pre Skalicu jedným z najdôležitejších dní v roku. Z titulu slobodného kráľovského mesta mali mešťania totiž právo na vlastnú samosprávu. Každoročne tak odstupoval celý úradnícky aparát mesta na čele s richtárom a senátormi a konali sa voľby.
Najstaršie informácie o volebných zvyklostiach obsahuje listina kráľovskej komisie z roku 1550. Podľa nej, ako i poznámok použitých v spore so Žerotínskymi, boli zemania v tomto období vylúčení z voľby richtára, ktorá prislúchala len starším mesta. Dátum volieb pripadal podľa starobylej zvyklosti na sviatok sv. Juraja 24. apríla, kedy sa na zvyčajné miesto mala zísť obec, t. j. všetci plnoprávni mešťania a zvoliť 100 mužov ctených, poctivých obyčají a skúsených, ktorí po rozvážení jednohlasne zvolia richtára označovaného ako fojt. Potom nasledovalo prezentovanie záložným pánom Žerotínskym, odovzdávanie privilégií, pečate mesta mešťanostovi – purkmistrovi, čo možno chápať ako akt súhlasu so zvolenými osobami. V druhej polovici 16. storočia nadobudli podiel na mestskej správe i skalickí zemania, a to nielen v pasívnej forme, ale i aktívnym zastávaním pozícií v správnych štruktúrach. Šľachtici sa stali súčasťou volenej obce a s mešťanmi pôsobiacimi v tomto orgáne sa museli zhodnúť na menách richtára a mešťanostu, neskôr v 17. storočí i mestského kapitána a majstra viničných vrchov. Pri voľbách v roku 1593 najprv Andrej Fejérváry (Feÿerwarÿ) zložil richtársky úrad a potom väčšina volencov zvolila jeho nástupcu. Toho mal viesť a chrániť Boh, aby aj so senátormi mohol dobre plniť nim zverené úlohy.
Podrobný opis volieb sa dochoval z roku 1643. Novozvolení senátori spolu so zemanmi a volencami podľa nariadenia kráľovských komisárov, ktorí boli pravdepodobne prítomní na voľbách, určili, že akt sa má v budúcnosti započať o 6. hodine ráno sv. omšou so slávnostným Veni Sancte Spiritus. Voľby mali prebiehať v dopoludňajších hodinách na radnici. Pokiaľ by sa pretiahli, chýbajúci úradníci mali byť volení od 6. hodiny rannej v nasledujúci deň. Výsledky volieb sa slávnostne vyhlasovali o 3. hodine popoludní za prítomnosti celej mestskej obce opäť na radnici. Tu došlo k obradnému odovzdávaniu mestských insígnií a podľa starobylej obyčaje boli richtár, mešťanosta, mestský kapitán a vinohradnícky majster v sprievode odprevadení do svojich domov.
Z rituálov, ktoré sa na počiatku 18. storočia viazali k voľbám, treba uviesť rannú procesiu ku Kaplnke (rotunde) sv. Juraja, ktorého možno okrem ochrancu volieb pokladať aj za najstaršieho patróna mesta. Po nej nasledovala slávnostná sv. omša, na ktorej boli vystavené insígnie, privilégiá a protokoly mesta, pri ktorých po zvolení skladali richtár a senátori slávnostné prísahy, podľa svedectva kráľovského komisára z roku 1702 sa pri tom strieľalo z pušiek, mažiarov, volalo na slávu a veľa pilo. Nerušený priebeh volieb zabezpečovalo aj uzavretie mestských brán. Súčasťou volieb, podčiarkujúcou ich slávnostný ráz, bola aj hostina – tzv. kolacia, z latinského collatio – príspevok, dávka, usporadúvaná tradične pri skladaní prísah a nástupe nových úradníkov do funkcií. V roku 1633 sa konala podľa mestských účtov v utorok 3. mája na sviatok Nájdenia sv. Kríža.
