Rok 2007 sa nesie v zmysle osláv storočnice skautingu. 38 miliónov skautiek a skautov oslavuje tento svoj sviatok po celom svete. Je iba niekoľko totalitných štátov, kde skauting nie je.
Ráno 1. augusta 1907 zatrúbením na lesný roh kudu začal Róbert Baden – Powell na anglickom ostrove Brownsea s 20 chlapcami prvý skautský tábor na svete, čo sa považuje za oficiálny vznik skautingu. Odvtedy uplynulo sto rokov a skautský sľub zložilo takmer pol miliardy mladých ľudí.
Zásluhu na založení prvého českého skautského oddielu v Prahe mal profesor telocviku žižkovského reálneho gymnázia Antonín Benjamín Svojsík, ktorý sa zúčastnil v lete 1911 skautského tábora v Anglicku a o rok neskôr už vydal prvú českú skautskú príručku „Český skaut“. V r. 1913 usporiadal prvý ukážkový tábor pre verejnosť na Cisárskom ostrove s neskoršou „československou špecialitou“ – podsadovými stanmi. Prvý skautský oddiel na území dnešného Slovenska vznikol pri benediktínskom gymnáziu v Komárne a založil ho profesor Alexander Karle.
Totalitné systémy nežičia rozvoju skautingu. V Čechách K. H. Frank rozpustil 28. októbra 1940 skautskú organizáciu Junák. A. B. Svojsík sa toho však nedožil, zomrel 17. 9. 1938. Dobre si pamätáme, že v našej vlasti bol skauting trikrát zakázaný, ale vždy znovu obnovený. Myšlienky skautského hnutia sú veľmi hlboké a nemožno ich umlčať.
Po skončení druhej svetovej vojny sa vytvorili nové možnosti aj pre šport, kultúru a vzdelávanie mládeže. Prvými povojnovými organizátormi mládeže v Karlovej Vsi boli prof. Švoňavec, bratia Šurlákovci a v oblasti vodných športov prof. Čársky. Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo už 8. júna 1945 po svätej omši v miestnej škole. Jedným z prvých podujatí, ktoré sa vtedy uskutočnilo, bol kurz matematiky pre študentov a maturantov, pretože školský rok 1944/45 bol prerušený frontovými udalosťami. Veľmi úspešne sa rozvíjala činnosť v mnohých športových odvetviach.
Predchodcami založenia skautingu v Karlovej Vsi boli trampské osady Dakota a Eldorado, ktoré vzbudzovali v mládeži túžbu po poznávaní vzdialených krajín a väčšom kontakte s prírodou. V r. 1947-48 bol medzi karloveskou mládežou veľmi populárny časopis Vpřed. Pomocou tohto týždenníka český spisovateľ Jaroslav Foglar, ktorý väčšinu svojich diel venoval mládeži a neskôr mnohé jeho knihy boli sfilmované, zorganizoval čitateľské kluby. Účelom týchto klubov bolo vychovávať mládež so zmyslom pre česť, spravodlivosť a lásku k prírode. V Karlovej Vsi, ktorá mala v tom čase asi 1200 obyvateľov, vzniklo niekoľko takýchto čitateľských klubov. Jedným z najaktívnejších bol klub Jánošík, ktorý bol aj prvým krôčikom k založeniu skautského oddielu. Z týchto klubov vzišli aj prví karloveskí vyznávači skautingu (Libor Ebringer, Fabo Pajdlhauser, Ružena Kratochvílová, Mária Homolová a ďalší) a ich pričinením táto organizácia napokon aj vznikla. Na vstup do skautského hnutia sa mladí Karlovešťania zanietene pripravovali najmä štúdiom skautskej literatúry. Po dlhšej príprave bol v r. 1948 skautský oddiel zaregistrovaný ako 3. oddiel Bratislava. Nadšenie a aktivita v rámci skautingu bola veľká. Od najmenších vĺčat (Laďko Tomek, Ľubo Kadnár, Ferko Kratochvíla, Franto Stehlík, Dušan a Zvono Bartovič, Miloš a Vlastík Sloboda, Vlado Krekule, Braňo Sumbal, Ľubo Ozdín, Timko Iliť a ďalší) až po pätnásťročných radcov (Vojto Tóth, Milan Kadnár, Karol Šafarík) ako aj členiek dievčenského oddielu (Ružena Kratochvílová, Mária Homolová, Terka a Maruška Skřivánkové, Pavlinka Kratochvílová, Jolanka Krištofovičová, Valinka Laznovská, Mařenka Šafaríková a i.), všetci sa s nadšením a plnou vervou zapájali do rôznych aktivít. Okrem pravidelnej turistiky a športových podujatí nacvičovali divadelné predstavenia, organizovali besedy a akadémie, detské maškarné plesy, vystúpenia mandolínového súboru, zúčastňovali sa na brigádach pri zveľaďovaní povojnovej Karlovej Vsi (kanalizácia, vodovod, miestny rozhlas, most do Líščieho údolia, výstavba Sokolskej cesty a pod.) ako aj zbere druhotných surovín a pod. V blízkosti terajšieho Karloveského centra kultúry pomáhali vybudovať volejbalové ihrisko a klubovňu a neskôr na Svrčkovci aj futbalové ihrisko. Ihneď po založení skautského oddielu začali vydávať cyklostylovaný časopis Táborák, ktorý ako prvý karloveský časopis mal veľký úspech a predával sa vždy v nedeľu pred kostolom. Zisk z uvedených akcií a z predaja časopisu sa použil na krytie nákladov na skautské tábory. V r. 1949 uskutočnil sa šesťtýždňový tábor v Štefanovej pod Rozsutcom za účasti 50 mladých Karlovešťanov, prevažne vo veku od 6 do 15 rokov (iba dvaja najstarší dosiahli vek 18 rokov) a plne bol hradený z finančných prostriedkov, získaných uvedenými aktivitami, bez akýchkoľvek dotácií alebo rodičovských príspevkov. Prípravu na tábor, transport a celý táborový život si riadili sami, bez pomoci rodičov, školy alebo národného výboru. Podobným spôsobom bol zorganizovaný aj druhý tábor v r. 1950 v Štiavnických horách pri Rudne nad Hronom. Chlapčenský oddiel pozostával z troch družín a tomu zodpovedal aj oddielový „pokrik“, ktorým sa začínali a končili všetky naše podujatia a používame ho ešte aj teraz ako „oldskauti“: „Líšky, Jeleni, Kamzíci / karloveskí junáci, / raka, taka, raka ty, / volá oddiel BA 3. / Ver, cti, chráň, / Zdar, zdar, zdar!“
Turistika a stanovanie v prírode boli pre mladých Karlovešťanov neodmysliteľnou súčasťou života. Najčastejšie výlety smerovali na Devínsku Kobylu, kde bola v tom čase útulná drevená chata KSTL s nezabudnuteľnou chatárkou – babičkou so somárikom, ktorý slúžil na dopravu proviantu a iných potrieb. Život pri Dunaji vypestoval v mnohých lásku k vodným športom a viacerí vodáci sa stali nielen reprezentantmi, ale aj majstrami Slovenska a Československa (Milan Kadnár, Ľubo Kadnár, Jarko Bohunský, Miki Kéri a i.). Pobyt v prírode vzbudil dôverný vzťah k jej ochrane. Mnohé turistické značky v Malých Karpatoch sú ešte dodnes vyznačené rukou Milana Kopču, ktorý nás už navždy opustil. Málokto vie, že jadro detskej skupiny vo folklórnom pásme Rok na dedine tvorili členovia nášho skautského oddielu. Ľudové pesničky z celého Slovenska tak zneli v Karlovej Vsi ešte pred premiérou divadelného predstavenia. Najobľúbenejšou bola pieseň „Pod horou, pod horou, čierne psíča breše“. Taktiež cez Vianoce sa v Karlovej Vsi ozývali netradičné koledy. Tam začínala herecká kariéra „Hafiho“ (Leopold Haverl), ktorý je dnes už nositeľom štátneho vyznamenanie Pribinov kríž I. tr.
Päťdesiate roky však neboli pre skauting žičlivé a bol už druhý krát v našej histórii zakázaný. Naše priateľské putá boli však veľmi silné a nechceli sme ich prerušiť, preto sme sa pretransformovali na Turistický oddiel TJ Sokol Karlova Ves. Neskôr sme vytvorili hudobno-spevácky súbor, ktorý vystupoval pri rôznych príležitostiach nielen v Karlovej Vsi a na Záhorí, ale v r. 1954 sa prebojoval v rámci Súťaže tvorivosti mládeže až do ústredného kola v Prahe a úspešne tam reprezentoval. O dva roky neskôr, r. 1956 si súbor úspešný postup do Prahy zopakoval. V tomto súbore vynikali sólisti Vlasta Baumgartnerová, Mirko Ruža, Poldo Homola a Pavlinka Kratochvílová. Z repertoáru ľudových piesní najväčší úspech zožala pieseň „Keď šufrle šúlam, rúčky si popľúvam“. Poldo Homola mal taký skvelý alt, že bol na základe konkurzu prijatý do Lúčnice. Reprezentoval aj na Svetovom festivale demokratickej mládeže v Bukurešti. Po roku 1956 sa činnosť prerušila pre nepriaznivé spoločenské podmienky, odchodom chlapcov na vojenskú službu ako aj vydajom dievčat. To, že sa nám darilo pomerne dlho sa stretávať v pôvodnej skautskej zostave, vďačíme tomu, že Karlovešťania boli v tom čase jednou veľkou rodinou. Z nepríjemných politicko-spoločenských situácií nám vždy pomohli naši „otcovia“, najmä predseda vtedy veľmi úspešného JRD a niektorí členovianárodného výboru. Krátke oživenie skautingu nastalo po uvoľnení situácie v r. 1967-68. Vtedy už v skautskom hnutí boli naše deti a spoločne sme sa stretli na karloveskom „Pasienku“, neďaleko miesta, kde sme pred mnohými rokmi (26. júna 1949 o 19. hod.) skladali skautský sľub do rúk oblastného vodcu br. Lombardiniho. Obdobie slobody však netrvalo dlho, bolo nahradené obdobím „normalizácie“ a skauting bol opäť zakázaný.
Svoju pravidelnú činnosť sme obnovili pri príležitosti 50. výročia skautského sľubu stretnutím v karloveskej lodenici (Kajaklube) dňa 8 mája 1999. Tomu samozrejme predchádzala organizačná práca prípravného výboru. Stretlo sa nás 27 členov nášho oddielu a bola to pre nás veľmi radostná a milá udalosť. Bohužiaľ, niektorí bratia a sestry nás už medzitým navždy opustili. Odvtedy sa pravidelne schádzame každý prvý pondelok v mesiaci v klubovni. Na výlety do prírody sme si vyhradili tretiu sobotu v mesiaci a za to obdobie už ich bol pekný počet a niektoré mali charakter „víkendoviek“. Z väčších podujatí spomeniem aspoň oslavu 50. výročia úspešnej reprezentácie v rámci STM v Prahe v r.1954. Napriek prudkému dažďu sa nás vtedy stretlo v karloveskej lodenici šesťdesiat a veľmi dôstojne sme toto výročie oslávili. V roku 2005 sme sa zúčastnili jednotýždňovej brigády na pomoc Tatrám v Tatranskej Lomnici. Treba ešte spomenúť, že na internetovej stránkewww.karlovaves.ahoj.sk máme viac ako dvesto historických fotografií zo starej Karlovej Vsi ešte pred jej asanáciou a výstavbou sídliska. O túto stránku sa stará brat Maťo Šrámek so synom. Naša činnosť je pravidelná a prvý pondelok v mesiaci o 18. hod. nás v klubovni ľahko nájdete.
Ráno 1. augusta 1907 zatrúbením na lesný roh kudu začal Róbert Baden – Powell na anglickom ostrove Brownsea s 20 chlapcami prvý skautský tábor na svete, čo sa považuje za oficiálny vznik skautingu. Odvtedy uplynulo sto rokov a skautský sľub zložilo takmer pol miliardy mladých ľudí.
Zásluhu na založení prvého českého skautského oddielu v Prahe mal profesor telocviku žižkovského reálneho gymnázia Antonín Benjamín Svojsík, ktorý sa zúčastnil v lete 1911 skautského tábora v Anglicku a o rok neskôr už vydal prvú českú skautskú príručku „Český skaut“. V r. 1913 usporiadal prvý ukážkový tábor pre verejnosť na Cisárskom ostrove s neskoršou „československou špecialitou“ – podsadovými stanmi. Prvý skautský oddiel na území dnešného Slovenska vznikol pri benediktínskom gymnáziu v Komárne a založil ho profesor Alexander Karle.
Totalitné systémy nežičia rozvoju skautingu. V Čechách K. H. Frank rozpustil 28. októbra 1940 skautskú organizáciu Junák. A. B. Svojsík sa toho však nedožil, zomrel 17. 9. 1938. Dobre si pamätáme, že v našej vlasti bol skauting trikrát zakázaný, ale vždy znovu obnovený. Myšlienky skautského hnutia sú veľmi hlboké a nemožno ich umlčať.
Po skončení druhej svetovej vojny sa vytvorili nové možnosti aj pre šport, kultúru a vzdelávanie mládeže. Prvými povojnovými organizátormi mládeže v Karlovej Vsi boli prof. Švoňavec, bratia Šurlákovci a v oblasti vodných športov prof. Čársky. Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo už 8. júna 1945 po svätej omši v miestnej škole. Jedným z prvých podujatí, ktoré sa vtedy uskutočnilo, bol kurz matematiky pre študentov a maturantov, pretože školský rok 1944/45 bol prerušený frontovými udalosťami. Veľmi úspešne sa rozvíjala činnosť v mnohých športových odvetviach.
Predchodcami založenia skautingu v Karlovej Vsi boli trampské osady Dakota a Eldorado, ktoré vzbudzovali v mládeži túžbu po poznávaní vzdialených krajín a väčšom kontakte s prírodou. V r. 1947-48 bol medzi karloveskou mládežou veľmi populárny časopis Vpřed. Pomocou tohto týždenníka český spisovateľ Jaroslav Foglar, ktorý väčšinu svojich diel venoval mládeži a neskôr mnohé jeho knihy boli sfilmované, zorganizoval čitateľské kluby. Účelom týchto klubov bolo vychovávať mládež so zmyslom pre česť, spravodlivosť a lásku k prírode. V Karlovej Vsi, ktorá mala v tom čase asi 1200 obyvateľov, vzniklo niekoľko takýchto čitateľských klubov. Jedným z najaktívnejších bol klub Jánošík, ktorý bol aj prvým krôčikom k založeniu skautského oddielu. Z týchto klubov vzišli aj prví karloveskí vyznávači skautingu (Libor Ebringer, Fabo Pajdlhauser, Ružena Kratochvílová, Mária Homolová a ďalší) a ich pričinením táto organizácia napokon aj vznikla. Na vstup do skautského hnutia sa mladí Karlovešťania zanietene pripravovali najmä štúdiom skautskej literatúry. Po dlhšej príprave bol v r. 1948 skautský oddiel zaregistrovaný ako 3. oddiel Bratislava. Nadšenie a aktivita v rámci skautingu bola veľká. Od najmenších vĺčat (Laďko Tomek, Ľubo Kadnár, Ferko Kratochvíla, Franto Stehlík, Dušan a Zvono Bartovič, Miloš a Vlastík Sloboda, Vlado Krekule, Braňo Sumbal, Ľubo Ozdín, Timko Iliť a ďalší) až po pätnásťročných radcov (Vojto Tóth, Milan Kadnár, Karol Šafarík) ako aj členiek dievčenského oddielu (Ružena Kratochvílová, Mária Homolová, Terka a Maruška Skřivánkové, Pavlinka Kratochvílová, Jolanka Krištofovičová, Valinka Laznovská, Mařenka Šafaríková a i.), všetci sa s nadšením a plnou vervou zapájali do rôznych aktivít. Okrem pravidelnej turistiky a športových podujatí nacvičovali divadelné predstavenia, organizovali besedy a akadémie, detské maškarné plesy, vystúpenia mandolínového súboru, zúčastňovali sa na brigádach pri zveľaďovaní povojnovej Karlovej Vsi (kanalizácia, vodovod, miestny rozhlas, most do Líščieho údolia, výstavba Sokolskej cesty a pod.) ako aj zbere druhotných surovín a pod. V blízkosti terajšieho Karloveského centra kultúry pomáhali vybudovať volejbalové ihrisko a klubovňu a neskôr na Svrčkovci aj futbalové ihrisko. Ihneď po založení skautského oddielu začali vydávať cyklostylovaný časopis Táborák, ktorý ako prvý karloveský časopis mal veľký úspech a predával sa vždy v nedeľu pred kostolom. Zisk z uvedených akcií a z predaja časopisu sa použil na krytie nákladov na skautské tábory. V r. 1949 uskutočnil sa šesťtýždňový tábor v Štefanovej pod Rozsutcom za účasti 50 mladých Karlovešťanov, prevažne vo veku od 6 do 15 rokov (iba dvaja najstarší dosiahli vek 18 rokov) a plne bol hradený z finančných prostriedkov, získaných uvedenými aktivitami, bez akýchkoľvek dotácií alebo rodičovských príspevkov. Prípravu na tábor, transport a celý táborový život si riadili sami, bez pomoci rodičov, školy alebo národného výboru. Podobným spôsobom bol zorganizovaný aj druhý tábor v r. 1950 v Štiavnických horách pri Rudne nad Hronom. Chlapčenský oddiel pozostával z troch družín a tomu zodpovedal aj oddielový „pokrik“, ktorým sa začínali a končili všetky naše podujatia a používame ho ešte aj teraz ako „oldskauti“: „Líšky, Jeleni, Kamzíci / karloveskí junáci, / raka, taka, raka ty, / volá oddiel BA 3. / Ver, cti, chráň, / Zdar, zdar, zdar!“
Turistika a stanovanie v prírode boli pre mladých Karlovešťanov neodmysliteľnou súčasťou života. Najčastejšie výlety smerovali na Devínsku Kobylu, kde bola v tom čase útulná drevená chata KSTL s nezabudnuteľnou chatárkou – babičkou so somárikom, ktorý slúžil na dopravu proviantu a iných potrieb. Život pri Dunaji vypestoval v mnohých lásku k vodným športom a viacerí vodáci sa stali nielen reprezentantmi, ale aj majstrami Slovenska a Československa (Milan Kadnár, Ľubo Kadnár, Jarko Bohunský, Miki Kéri a i.). Pobyt v prírode vzbudil dôverný vzťah k jej ochrane. Mnohé turistické značky v Malých Karpatoch sú ešte dodnes vyznačené rukou Milana Kopču, ktorý nás už navždy opustil. Málokto vie, že jadro detskej skupiny vo folklórnom pásme Rok na dedine tvorili členovia nášho skautského oddielu. Ľudové pesničky z celého Slovenska tak zneli v Karlovej Vsi ešte pred premiérou divadelného predstavenia. Najobľúbenejšou bola pieseň „Pod horou, pod horou, čierne psíča breše“. Taktiež cez Vianoce sa v Karlovej Vsi ozývali netradičné koledy. Tam začínala herecká kariéra „Hafiho“ (Leopold Haverl), ktorý je dnes už nositeľom štátneho vyznamenanie Pribinov kríž I. tr.
Päťdesiate roky však neboli pre skauting žičlivé a bol už druhý krát v našej histórii zakázaný. Naše priateľské putá boli však veľmi silné a nechceli sme ich prerušiť, preto sme sa pretransformovali na Turistický oddiel TJ Sokol Karlova Ves. Neskôr sme vytvorili hudobno-spevácky súbor, ktorý vystupoval pri rôznych príležitostiach nielen v Karlovej Vsi a na Záhorí, ale v r. 1954 sa prebojoval v rámci Súťaže tvorivosti mládeže až do ústredného kola v Prahe a úspešne tam reprezentoval. O dva roky neskôr, r. 1956 si súbor úspešný postup do Prahy zopakoval. V tomto súbore vynikali sólisti Vlasta Baumgartnerová, Mirko Ruža, Poldo Homola a Pavlinka Kratochvílová. Z repertoáru ľudových piesní najväčší úspech zožala pieseň „Keď šufrle šúlam, rúčky si popľúvam“. Poldo Homola mal taký skvelý alt, že bol na základe konkurzu prijatý do Lúčnice. Reprezentoval aj na Svetovom festivale demokratickej mládeže v Bukurešti. Po roku 1956 sa činnosť prerušila pre nepriaznivé spoločenské podmienky, odchodom chlapcov na vojenskú službu ako aj vydajom dievčat. To, že sa nám darilo pomerne dlho sa stretávať v pôvodnej skautskej zostave, vďačíme tomu, že Karlovešťania boli v tom čase jednou veľkou rodinou. Z nepríjemných politicko-spoločenských situácií nám vždy pomohli naši „otcovia“, najmä predseda vtedy veľmi úspešného JRD a niektorí členovianárodného výboru. Krátke oživenie skautingu nastalo po uvoľnení situácie v r. 1967-68. Vtedy už v skautskom hnutí boli naše deti a spoločne sme sa stretli na karloveskom „Pasienku“, neďaleko miesta, kde sme pred mnohými rokmi (26. júna 1949 o 19. hod.) skladali skautský sľub do rúk oblastného vodcu br. Lombardiniho. Obdobie slobody však netrvalo dlho, bolo nahradené obdobím „normalizácie“ a skauting bol opäť zakázaný.
Svoju pravidelnú činnosť sme obnovili pri príležitosti 50. výročia skautského sľubu stretnutím v karloveskej lodenici (Kajaklube) dňa 8 mája 1999. Tomu samozrejme predchádzala organizačná práca prípravného výboru. Stretlo sa nás 27 členov nášho oddielu a bola to pre nás veľmi radostná a milá udalosť. Bohužiaľ, niektorí bratia a sestry nás už medzitým navždy opustili. Odvtedy sa pravidelne schádzame každý prvý pondelok v mesiaci v klubovni. Na výlety do prírody sme si vyhradili tretiu sobotu v mesiaci a za to obdobie už ich bol pekný počet a niektoré mali charakter „víkendoviek“. Z väčších podujatí spomeniem aspoň oslavu 50. výročia úspešnej reprezentácie v rámci STM v Prahe v r.1954. Napriek prudkému dažďu sa nás vtedy stretlo v karloveskej lodenici šesťdesiat a veľmi dôstojne sme toto výročie oslávili. V roku 2005 sme sa zúčastnili jednotýždňovej brigády na pomoc Tatrám v Tatranskej Lomnici. Treba ešte spomenúť, že na internetovej stránkewww.karlovaves.ahoj.sk máme viac ako dvesto historických fotografií zo starej Karlovej Vsi ešte pred jej asanáciou a výstavbou sídliska. O túto stránku sa stará brat Maťo Šrámek so synom. Naša činnosť je pravidelná a prvý pondelok v mesiaci o 18. hod. nás v klubovni ľahko nájdete.
